„Dokonalá turistika“
O čom vlastne celý tento blog má byť
V úvodnom článku by sa patrilo, aby som objasnil základný koncept, ktorý bude ideovou náplňou môjho blogu, a s ktorým som sa rozhodol takto verejne podeliť.
Vnímam cestovanie ako jednu z najobohacujúcejších aktivít, ktoré môže človek vykonávať. Jeho prínos pre jednotlivca môže byť vskutku na nezaplatenie, a prostredníctvom neho prospieva aj celej komunite – môžme hovoriť aj o národe. Komunistický režim na Slovensku som nezažil, ale s dôsledkami toho, ako obmedzoval napríklad možnosť občanov slobodne cestovať, sa stretávam dnes a denne. V žiadnej z európskych krajín, ktoré som navštívil, som sa nestretol s tak znepokojivo bežným výskytom chorôb, akými sú neprajnosť, predpojatosť, xenofóbia, nevkus alebo závisť. Mám dôvodné podozrenie, že všetky tieto neduhy je možné liečiť cestovaním a spoznávaním iných kultúr. Na druhej strane, zamestnaný človek s klasickým balíčkom starostí nemá príliš často možnosť vycestovať za hranice. V takomto prípade však tiež platí – akékoľvek cestovanie je lepšie ako žiadne. Keď už človeka zásadne neobohatí po kultúrnej stránke, môže mu poskytnúť ďalšie z nespočetných benefitov – relax, pohyb na čerstvom vzduchu, príjemné zážitky s priateľmi alebo v spoločnosti samého seba (tu podotýkam, že najlepšie príbehy z ciest vznikajú práve z tých menej príjemných zážitkov a z udalostí, ktorým sa chceme radšej vyhnúť, ale nevyjde nám to).
Moji rodičia sa mi od mala tak trochu snažili tieto názory vštepiť vlastným príkladom. Trvalo roky, kým našetrili na našu prvú dovolenku v zahraničí, no do tej doby so mnou a mojou sestrou neúnavne obchádzali všetky slovenské mestečká, lesy, pohoria, hrady, náučné chodníky, staré kameňolomy… Ukázali nám Prahu, Budapešť, Vysoké Tatry, vzali nás na balet do Bratislavy, potom prišli dovolenky pri Jadrane. Nie vždy sme ako deti z toho boli nadšení, ale dlhodobý efekt sa dostavil. Keď som mal asi 22 rokov a už som podstupoval neľahké štúdium všeobecného lekárstva na Masarykovej univerzite, zo dňa na deň som si uvedomil, ako strašne rád cestujem. Že popri mnohých iných aktivitách ktorým sa rád venujem, cestovanie je stále number one a deň strávený na výlete sa mi ráta viac ako týždeň doma pri knihách alebo gitare. Táto udalosť prišla ruka v ruke s objavom, ktorý som učinil úplnou náhodou pri pohrávaní sa s programom Google Earth – bolo to zistenie, že tento program umožňuje zakresľovať si do máp body, priamky, trasy a plochy v ľubovoľnom množstve a rozsahu, a najmä to, že tieto veci sa dajú uložiť a neskôr ďalej upravovať. V tom momente som sám pre seba objavil koncept „dokonalej turistiky“, ktorú praktizujem dodnes, kedykoľvek sa mi len trochu dá.
O čo sa teda v praxi jedná? Je to jednoduché – vyrazíte na výlet na ľubovoľné, doposiaľ nenavštívené miesto, cestujete s očami otvorenými, a po príchode domov si preskúmanú oblasť vyhľadáte v online mapách a označíte tak, aby ste sa k tomu vedeli vrátiť. Technických možností prevedenia je samozrejme mnoho, niekto si celú vec zjednodušuje trackovacími aplikáciami ako je Strava, ja však uprednostňujem manuál – ručne si do Google Earthu zanesiem mnohouholník, pokrývajúci plochu, ktorú som pri svojich potulkách reálne navštívil (tzn. ak som kráčal po lesnom chodníku, označím si cca. 100m široký pás lesa pozdĺž tohto chodníka – rátam s istou dohľadovou vzdialenosťou, napríklad na hrebeňoch hôr, kde človek dovidí na obe strany X kilometrov, používam o niečo širšie pruhy).
Takéto manuálne značkovanie ponúka omnoho viac, ako len dobrý pocit z pohľadu na veľkú novopokrytú plochu – naučí vás mikrogeografiu. Verte mi, ak sa rozhodnete napr. preskúmať za 6 rokov celé Brno ako ja, po prejdení hlavných trás nebudete mať najmenšiu šancu pamätať si bez pravidelného používania softwaru, kde ste už boli a kde ešte nie. Budete opakovane prehliadať určité miesta, necháte sa strhnúť pravidlami cestnej premávky alebo jednoducho dominancou krajinných alebo mestských prvkov na tie isté miesta, a tie zvyšné vám budú unikať. Dokonalý turista čosi také nemôže akceptovať, pretože jeho ultimátnym cieľom je – už sa k tomu konečne dostávam – dostať sa všade. Vravíte, že niečo také je nemožné? To je samozrejme pravda, s ktorou musí každý dokonalý turista žiť. Svet je príliš veľký. Odkedy som s touto záľubou začal, tak vetu „aký je ten svet malý“ naozaj nemôžem vystáť. Len si skúste dokonale preskúmať všetky poľné chodníky a zákutia v okolí ktoréhokoľvek menšieho mestečka. Svet je naozaj obrovsky obrovský, a to je skvelé, pretože dokonalému turistovi ponúka nevyčerpateľný zdroj zábavy pri jeho odhaľovaní. Cieľom v skutočnosti nie je mať čo najviac vymaľovanú mapu (hoci je to pre nás nezanedbateľný zdroj dopamínu). Ide o priam spirituálny zážitok z odkrývania tajomstiev a súvislostí, dielikov skladačky ktoré dohromady dávajú obraz našej planéty, objavovanie miliónov drobných miest, ktoré, hoci nám môžu byť úplne cudzie, predstavujú pre kohosi tie najmilšie miesta spojené s najdôležitejšími momentmi jeho života, z ktorého by sme sa iste mali čo naučiť. Ide tam o hľadanie dobrodružstva, skúseností a pamätihodných zážitkov. Ak sa dostanete všade, uvidíte a zažijete všetko (čisto teoreticky). Niekedy ide aj o získanie predstavy o tom, ako sa človek peši dostane z Popradu do Ružomberku, a čo vôbec v reálnom svete znamená tá vzdialenosť medzi nimi. Čo sa na nej odohráva, čo ju vypĺňa, koľko síl vyžaduje dostať sa z bodu A do bodu B. Dokonalý turista nemá nikdy núdzu o dôvody, prečo cestovať – môže uprednostňovať miesta súvisiace s čímkoľvek čo ho zaujíma, no pokojne bude cestovať iba preto, že tam ešte nebol. Zbavuje sa tak aj bremena prioritizácie potenciálnych turistických cieľov. Je mu v istom zmysle jedno, či cez predĺžený víkend navštívi Paríž alebo Považský Inovec – chce skôr či neskôr navštíviť oba, je to teda iba otázka času. Dokonalá turistika ma zaviedla na neuveriteľné miesta a donútila urobiť vtipné veci, ktoré by mi inak ani nenapadli (napríklad prehodiť bicykel cez dvojmetrovú bránu, pretože som sa odmietal vracať po už objavenej ceste). Pomohla mi spoznať nepreberné množstvo lokálnych faktov, trás ktoré sa ešte môžu hodiť, podnikov ktoré stoja za návštevu, a najmä viac spoznať seba – v pokojných rozhovoroch so svojou hlavou, aj v zrkadle okolitého sveta.
Takže, ak by odo mňa niekto pýtal tip na najvďačnejšiu záľubu, ktorá mu vyplní celý život zaujímavo stráveným časom, odpovedám jednoznačne – skús „dokonalú turistiku“.
V ďalších článkoch sa hodlám venovať konkrétnym výletom, ktoré v rámci „dokonalej turistiky“ podnikám.