Nemôžeme dovoliť, aby nenávisť lásku porazila
Všetci o tragickom útoku na Zámockej už počuli. Zabíjala špinavá, odporná nenávisť, a vinník nie je len jeden. Okrem toho človeka, ktorý tento skutok priamo vykonal, sú tu aj tí, ktorí ho k nemu dlhé roky viedli. Ani jeden z týchto previnilcov zodpovednosť za situáciu nepreberie, jedno je však jasné – tí nepriami vinníci vytvorili v jednej osobe toľko nenávisti, že si dovolila zaútočiť na lásku.
Sedela som s kamarátkou na lavičke pred internátom, poťahovali sme si z elektronickej cigarety a navzájom sme sa sťažovali na všetko to, čo nás malo nasledujúci školský deň čakať. Vymieňali sme si pocity a frustrácie, a pri chvíli ticha som z vrecka vytiahla svoj telefón. Skoro reflexom som išla na Instagram, a tam to bolo. Na jednom zo známych informačných portálov bola správa o streľbe na Zámockej, ktorá skončila tragicky.
Bolelo to, ako každá jedna z takýchto mimoriadne zlých správ. V Bratislave sa dejú posledné týždne naozaj hrozivé veci. O to viac to zranilo, keď som zistila, kde presne sa streľba odohrala. Kamarátke som správu ukázala, a aj keď sme sa to báli povedať nahlas, vedeli sme, že motív bol, bohužiaľ, jasný. V Teplárni včera večer zabíjala nenávisť a zanechala na spoločnosti hlbokú ranu, ktorá sa nezahojí ešte veľmi dlho.
Veľmi ťažko sa mi zaspávalo. Moja myseľ sa vracala späť na to miesto, a stále som sledovala sociálne siete dúfajúc, že vraha a teroristu dolapia živého, a začne mu peklo na Zemi. Dnes už vieme, o koho išlo, a vieme tiež, že ho živého nechytili. Potvrdil sa i jeho čisto nenávistný motív, o ktorom predtým ako spáchal samovraždu písal na Twitteri.
Naozaj sa nehanbím povedať, že to bol terorista. Možno si to niektorí Slävieni pripustiť nechcú, ale je potrebné to pomenovať správnym termínom. Bol to Slovák a terorista, ktorý vzal celú svoju nenávisť a vložil ju do tohto nechutného činu. Zaútočil na miesto, ktoré má byť tzv. „safe space“ pre LGBTQ komunitu. Zaútočil na čistú, nevinnú lásku, ktorá nikdy nikomu neublížila.
Príčetná časť našej spoločnosti vie, že toto nebol skrat. Toto bolo niečo, čo pod pokrievkou vrelo už dlhú dobu a bolo len otázkou času, kedy hrniec vykypí. Za to, že pokrievka zdvihnutá nikdy nebola môžeme poďakovať ľuďom okolo Kotlebu a Mazureka, Tarabu, Kuffu, Harabina, ale nesmieme zabúdať ani na entity z OĽANO či Sme Rodina, ktoré investovali prílišné množstvo energie, aby túto nenávisť voči LGBTQ komunite naplno živili. Dúfam, že si to plne uvedomujú, a že budú ich noci plné hrôzostrašných nočných môr.
Spoločnosť sa neotvára, práve naopak, zatvára sa každým dňom ešte viac. Dnes som sa zobudila do desivého dňa, kedy som musela všetkým mojim LGBT priateľom povedať, aby si dávali na seba extrémny pozor, a kedy som musela povedať mojej sestre, aby tú dúhovú tašku radšej už nenosila, aj keď sa jej len proste páči. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Akoby sa niečo zlomilo, ale pravdou je, že to vlastne bolo zlomené už dlho. A nikto sa nesnažil, a ani sa nesnaží to opraviť.
Nenávisti je v dnešnom svete veľmi veľa, tak prosím každého jedného čitateľa, aby na ňu aspoň na deň úplne zanevrel. Všetci nenávidia svoju prácu, svojho šéfa, svojich kolegov, svoje mesto, suseda, susedku, takého a onakého rodinného príslušníka. Je to veľmi jednoduchá emócia, a tento prípad ukázal, ako sa môže labilných jedincov zmocniť.
Možno by to bolo inak, keby… je veta, ktorá sa momentálne neoplatí ani vyslovovať. Inak to nie je a ani nebude, a ja dúfam, že konkrétne skupiny a politické osobnosti (veľmi bolí, že pri nich musím tento termín použiť) cítia tú čerstvú a nezmyteľnú krv na rukách. Môžete za to vy. Svoju neopodstatnenú nenávisť ste dotiahli až sem.
A aký je môj odkaz pre tú rozumnú časť spoločnosti? Nedovoľte, aby nenávisť zvíťazila nad láskou. Je to totiž to najkrajšie, čo môžeme dostať a dať. Bojujme za to.
