Denník N

Opozičné strany všetkých hodnôt – Zlepme sa!

Do marcových parlamentných volieb zostávajú ešte 3 mesiace, no na politickom „bojisku“ už vidíme viaceré strategické a taktické posuny. Najmä v radoch našej pravicovej opozície. Politika je definovaná ako boj o moc, každý si chce ukrojiť kus z koláča. Otázkou však zostáva.. ako by roztrieštenie moci vplývalo na občanov a spoločnosť? Rok 2010 môže byť malou nápovedou.

Začnime postupne. Po parlamentných voľbách v roku 2012 sa do parlamentu dostalo 6 strán – Smer-SD, KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS. Vládu zostavil jednofarebne Smer, keďže vo voľbách získal 44,4% hlasov a v NRSR mu pripadlo 83 kresiel. Od roku 2012 do dnes sa však situácia v parlamente značne zmenila..

Národná Rada Slovenskej Republiky je dnes úplne iná ako v roku 2012

Strana SaS nezvládla vnútorný konflikt svojich členov pri voľbe predsedu, čo znamenalo odchod krídla Kollárovcov, ktorí sa neskôr spojili s Lipšicovou Novou Väčšinou a vytvorili subjekt Nová Väčšina – Dohoda. Aj tento pokus však stroskotalsubjekt sa rozpadol. Strana SaS sa dlhú dobu kolíše na 5% hranici zvoliteľnosti, čomu ešte viac ublížilo vytvorenie liberálnej strany Skok! vedenej Jurajom Miškovom resp. bývalým saskárskym krídlom Kollárovcov.

Obyčajní Ľudia a Nezávislé Osobnosti. Hnutie vedené Igorom Matovičom sa vo voľbách v roku 2012 stalo takmer lídrom opozície. Je to paradox, pretože sám Matovič tvrdil, že by nechcel ísť do vlády. Taktiku svojho politického boja preto postavil viac na princípe reality show ako na štandardnej politickej práci. Do posledných mesiacov roka 2015 však aj OĽaNO prežívalo celkom pokojné obdobie, čo sa však neskôr zmenilo, ale to si priblížime neskôr.

Potom tu máme niekdajšiu legendu slovenskej politickej scény SDKÚ-DS. SDKÚ zažila obrovský pád, kedy sa z pozície lídra pravice dostala v jednom z prieskumov blízko ku KSS. Stranu opustil jej dlhoročný predseda Mikuláš Dzurinda a niekdajší financmajster Ivan Mikloš. Nasledoval poslanec Miroslav Beblavý, ktorý teraz robí garde Radoslavovi Procházkovi v strane #Sieť. V SDKÚ teda nakoniec zostal len jej nezvrhnuteľný predseda Pavol FrešoĽudovít Kaník, ktorý si pochopiteľne v strane vytvoril svoju vlastnú názorovú platformu.

Strana Most-Híd na čele s Bélom Bugárom do svojich radov prijala bývalú členku SDKÚ – Luciu Žitňanskú. Navonok sa zbavila svojej maďarskej nálepky a deklaruje svoj občiansky princíp. Inak prežila obdobie 2012 až 2015 relatívne v pokoji.

Z KDH odišli poslanci LipšicProcházka, ktorí založili vlastné strany – NOVA#Sieť. KDH po odchode svojich alfa samcov prežilo taktiež v relatívnom pokoji toto turbulentné obdobie.
Ospravedlňujem sa, ak som ešte na nejaké zmeny zabudol, ale pri takom rozsahu zmien by mi nestačil rozsah tohto blogu.

Zdroj: Aktuality.sk

Neúprimnosť a pád vlády

Chybou slovenskej pravice, resp. opozície je jej obrovská heterogenita, ktorá sa neprejavuje ani tak v hodnotových a ideových otázkach ako v otázkach líderstva. Každý by chcel byť generálom, ale vojakov do poľa tak ľahko nenájdete. Druhým zásadným problémom pravice je neschopnosť nájsť kompromis. Po zostavení zlepenej vlády v roku 2010 koloval slovenskou verejnosťou vtip, že sa vládne strany nedokážu dohodnúť ani na tom, že sa chcú dohodnúť. Tento fakt beznádejne uberal vtedajšej vládnej koalícii nálepku stability, ktorú v krízovej dobe Slovensko potrebovalo.

Vláda padla. Padla najmä preto, že nebola úprimná. O hlasy voličov sa vtedy uchádzala liberálna strana, ktorá presadzovala dekriminalizáciu marihuany, registrované partnerstvá a interupcie. Konzervatívna strana, ktorá presadzovala zblíženie s Vatikánom, zákaz interpucií a tvrdý postih užívateľov drog. Tieto strany dostali svoje hlasy na základe svojho programu, ale akonáhle vošli do zlepenej koalície rozhodli sa prostredníctvom koaličnej zmluvy vzdať cieľov zo svojich programov, čo voči voličom rozhodne nebolo úprimné. A keď to spojíme s tým, že sa na čelo vlády postavila uznávaná odborníčka a sociologička, priam až ľavičiarka Iveta Radičová, ktorá nevládla priamo, ale prostredníctvom nej stále vládol Mikuláš Dzurinda spojený s kauzou Gorila, prichádzame na vrchol neúprimnosti voči svojim voličom. Koniec koncov, všetky tieto skutočnosti vrátili voliči pravicovým stranám vo voľbách 2012, kedy Smer-SD získal v NRSR takmer ústavnú väčšinu.

Zdroj: http://aktualne.atlas.sk

Pravicová agónia pokračuje dodnes

Celé volebné obdobie si pravicové strany išli po krku a predstava na nejakú hlbšiu integráciu sebe bližších strán neprichádzala do úvahy. Najjasnejšie sa to prejavilo pri prezidentských voľbách, kde pravica svojou neschopnosťou predstaviť spoločného kandidáta prehrala na plnej čiare. Nakoniec voľby vyhral občiansky kandidát Andrej Kiska o ktorom nebolo poradne známe akej hodnotovej orientácie vlastne je.

Blížia sa ďalšie parlamentné voľby v roku 2016. Jednofarebná vláda Smeru má za sebou množstvo pozitívnych výsledkov. Dokázala Slovensko dostať von z krízy, znížila deficit pod 3% HDP, znížila nezamestnanosť zo 14% na 10%, zvýšila minimálnu mzdu na 405€, zaviedla progresívnu daň a mnoho ďalšieho. Samozrejme, politika je boj o moc a to si uvedomujú aj pravicové strany. Preto sa polroka pred voľbami rozhodli, že budú nezištne spolupracovať a nejak sa pokúsia znova pozliepať.

SaS rozoslala všetkým pravicovým stranám pamflet zodpovednosti za Slovensko s apelom na vytvorenie reformnej vlády. Reformnej? Slovensko je dnes na veľmi dobrej ceste a prosperuje, samozrejme je tu priestor na určite reformy, ktoré si vyžaduje čas, ale opravovať niečo čo je už opravené? Na to tu bol priestor v roku 1998, kedy bolo treba zreformovať štát po autoritárskom Mečiarovi. Osobne mám taký pocit, že sa zo všetkých síl a akýmkoľvek spôsobom  snažia preskočiť latku a byť znova v parlamente.

Ďalej sú tu konzervatívne strany ako Most-Híd, #Sieť a KDH. Z iniciatívy predsedu Mostu Bélu Bugára sa začala médiami šíriť myšlienka, že sa tieto tri strany spoja, aby vytvorili alternatívu voči vláde Smeru. Odpovede na túto myšlienku zo strany #Siete a KDH však zas také jasné nie sú. Na tomto mieste musím objektívne uznať, že to o čo sa snaží Bugár, pospájať konzervatívne strany je znakom politickej vyspelosti.

Prichádzame k povestnej Čerešničke na torte. Spojenie Matovičovho OĽaNO a Lipšicovej NOVA. Očakávalo sa, že tieto strany spoja svoj 8% a 3% potenciál a synergickým efektom dosiahnu 15%. Stalo sa však to, čo aj mnohí očakávali. Tento tandem sa dnes trendovo pohybuje okolo 7% čo mu nemusí stačiť na zvolenie do NRSR.

Záver

Všetky jednociferné pravicové strany sú pripravené prevziať Slovensko a priviesť ho do Eldoráda. Každý je pripravený byť premiérom. Ale ako sa hovorí.. Ak sa rozhodneš skočiť z výšky svojich ambícií na úroveň svojich reálnych možností, nemusíš to prežiť. Týmto by som zakončil marazmický stav slovenskej pravice a jej odhodlania viesť Slovensko do boja za slobodu a demokraciu.. 25 rokov po revolúcii.

P.S: Strany ako Skok!, Šanca, Sme Rodina a pod. som kvôli ich potenciálu štatistickej odchýlky pri voľbách do NR SR nezaradil do svojho článku. Ale nechcem to podceňovať, aj motyka môže vystreliť.

Teraz najčítanejšie

Igor Melicher

Podpredseda Mladých sociálnych demokratov (MSD). Politológ. Sociálny demokrat. Ľavičiar. Pokrokový. Školstvo. Veda, výskum a technológie. ;)