Denník N

Lúpačka pod nohami

V prísľubnej etape

*

Z vody a do vody

aj potom, nielen dovtedy

rozpúšťame

 

nekonečno

na seba konečne vonku

zabudnuté

 

v očiach, vo veršoch,

v rukaviciach alebo vo vrecku,

ako smieme dávať lásku.

 

*

 

Od prstov

až po jeho srdce,

v prísľubnej etape

 

Vážime oheň.

Výnimočný je objem,

čo chceme vedieť.

 

Ako

nekaziť stále viac

obraz zlomený na nohách.

 

*

 

Posielaš slová

na vlne hlasu,

v rytme nekonečného srdca.

 

Chytám sa.

Rastiem z nich

ako more motýľov a slnka.

 

Túžime hlbšie,

potichu

vyplávať s krídlami dočista,

 

otočiť smiech

v bráne pamäti Boha,

ktorá je milosrdná.

 

*

 

Keď kráčaš,

veci sú jasnejšie.

 

Svet sa oblieka

do svojej prirodzenej.

 

A my opäť

ako naše básne

 

píšeme na spôsob síl,

keď spíš.

 

*

 

Z mojich myšlienok

vyklepeš piesok.

 

Na vode vietor

mávame v prstoch.

 

Trochu čarov

a pliec natočených k sebe.

 

Pláž ponúkne more

ako koláž rozprávke.

 

Všetko,

čo odhodiť môžeš.

 

*

 

Je taká dokonalosť

medzi slzami a úsmevom,

medzi Tebou a mnou.

 

Zloženky z cynických hviezd

a úžasných náprotivkov:

My medzi mágiou a snom.

 

Berieme na spásu,

keď za nás hľadajú

hlavy a pravdu

 

kúsky srdca, najlepšie

pre Tvoju a moju dušu

vedu a krásu.

 

*

 

Chodník

ako lúpačka pod nohami.

Sychravý večer.

 

Vo mne

dojmy na krásnu báseň,

niečo jemné.

 

Je zo mňa chrám,

okolie kaplnky

na váhu zvonov

 

pohltí protichodnosť,

bezmocne vecné

záhady s nebom.

 

Lepšíme sa.

Tak chceme všetko

nechať bokom!

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.