Lúpačka pod nohami
V prísľubnej etape
*
Z vody a do vody
aj potom, nielen dovtedy
rozpúšťame
nekonečno
na seba konečne vonku
zabudnuté
v očiach, vo veršoch,
v rukaviciach alebo vo vrecku,
ako smieme dávať lásku.
*
Od prstov
až po jeho srdce,
v prísľubnej etape
Vážime oheň.
Výnimočný je objem,
čo chceme vedieť.
Ako
nekaziť stále viac
obraz zlomený na nohách.
*
Posielaš slová
na vlne hlasu,
v rytme nekonečného srdca.
Chytám sa.
Rastiem z nich
ako more motýľov a slnka.
Túžime hlbšie,
potichu
vyplávať s krídlami dočista,
otočiť smiech
v bráne pamäti Boha,
ktorá je milosrdná.
*
Keď kráčaš,
veci sú jasnejšie.
Svet sa oblieka
do svojej prirodzenej.
A my opäť
ako naše básne
píšeme na spôsob síl,
keď spíš.
*
Z mojich myšlienok
vyklepeš piesok.
Na vode vietor
mávame v prstoch.
Trochu čarov
a pliec natočených k sebe.
Pláž ponúkne more
ako koláž rozprávke.
Všetko,
čo odhodiť môžeš.
*
Je taká dokonalosť
medzi slzami a úsmevom,
medzi Tebou a mnou.
Zloženky z cynických hviezd
a úžasných náprotivkov:
My medzi mágiou a snom.
Berieme na spásu,
keď za nás hľadajú
hlavy a pravdu
kúsky srdca, najlepšie
pre Tvoju a moju dušu
vedu a krásu.
*
Chodník
ako lúpačka pod nohami.
Sychravý večer.
Vo mne
dojmy na krásnu báseň,
niečo jemné.
Je zo mňa chrám,
okolie kaplnky
na váhu zvonov
pohltí protichodnosť,
bezmocne vecné
záhady s nebom.
Lepšíme sa.
Tak chceme všetko
nechať bokom!
*