„Vezmúc do rúk viac ako starý text, už po niekoľkých stranách človeka musí šokovať, ako skutočné a aktuálne sú mnohé aspektov, ktoré Adorno opísal“ – Franfurker Rundschau

Menej známa prednáška filozofa, sociológa a polyhistora Theodora L. W. Adorna s názvom Aspekty nového pravicového radikalizmu vyšla v roku 2019 vo vydavateľstva Hadart. Po udalostiach, ktoré v súčasnosti otriasajú slovenskou spoločnosťou, je nanajvýš dôležité reflektovať tému pravicového extrémizmu. Skôr sa ako pustíme do krátkej analýzy Adornovej knihy, dovolím si krátku vsuvku.

V mediálnom aj akademickom diskurze neraz môžeme byť svedkami toho, ako sa slová konzervatívny, pravicový, fašistický, extrémistický používajú ako synonymá. Podobne ako v ktorejkoľvek inej oblasti, aj tu je potrebné si pripomínať, že na kultúrne, politické, sociálne či náboženské javy je najlepšie sa pozerať cez perspektívu spektra. Vyhneme sa tak zbytočne neobjektívnemu zovšeobecňovaniu a vytváraniu ideologických škatuliek. Extrémistické a radikálne tendencie sa vyskytujú naprieč pravicovou aj ľavicovou časťou spektra a majú svoje špecifické prejavy. Konzervatívne nerovná sa automaticky pravicové, pravicové automaticky nerovná sa fašistické a opäť – pravicové neznamená automaticky extrémistické a radikálne pravicové. Toto je potrebné pochopiť pri recepcii nielen fenoménu pravice, ale aj Adornovho textu. Späť teda k nemu.

Pravicový extrémizmus včera a dnes

Filozof Adorno sa vo svojej prednáške z roku 1967 opätovne venoval téme pravicového extrémizmu, pričom už v roku 1959 rozvinul tézu, že pravicový extrémizmus vytvára spoločenské predpoklady pre nástup fašizmu. Ako môžeme vidieť, Adorno svoje myšlienky rozvíja nedlho po tom, čo Nemeckom ešte brázdili davy nacistov s hákovými krížmi. Pri čítaní Adornovej prednášky sa možno spýtať, ako je možné, že aj po takom krátkom čase, keď Európou otriasli správy o holokauste a nacistických zverstvách, môže naďalej pravicový extrémizmus v spoločenskom podhubí nielen prežívať, ale aj naberať na sile. Jedným zo spôsobov, ako sa mu darí, je nesmierny vplyv propagandy.

„Propaganda je geniálna predovšetkým v tom, že v týchto stranách a týchto hnutiach vyrovnáva nesporný rozdiel medzi reálnymi záujmami a predstieranými falošnými cieľmi. Je prosto – rovnako ako kedysi u nacistov – podstatou samotnej veci. Keď prostriedky v čoraz väčšej miere nahrádzajú ciele, je bezmála možné povedať, že pre tieto krajne pravicové hnutia sa propaganda stáva podstatou politiky.“

Adorno ďalej upozorňuje, že propaganda stála na začiatku vzostupu nacistov a Hitler s Goebbelsom boli predovšetkým propagandisti. Politický program a politickú kompetenciu v rámci pravicového radikalizmu tak nahrádza všadeprítomná propaganda, ktorá je nielen politickým inštrumentom k dosahovaniu cieľov, ale cieľom samotným. Propagandista vám reálne nemá čo ponúknuť, s výnimkou propagandy samotnej, ktorá vytvára ilúziu riešenia.

Čítaj tiež:

Vďaka informáciám o dopamíne pochopíte bláznov v parlamente

Jedným zo spôsobov, ako demaskovať propagandu, je prioritne sledovať výsledky, a nie slová. Propaganda sa totiž pohybuje v rovine slov a znakov, ktoré majú nesmierny vplyv, ale stále sú len abstrakciou. Nacistov sa napríklad dalo odhaliť vtedy, ak človek sledoval, že reálne robia. Čiže nepočúvať, nečítať, ale pozorovať. Extrémista kričí na druhých, že sú extrémisti a tým sa legitimizuje ako ten, komu skutočne ide o ľudí. Pred vzostupom Hitlera nehovoril nemecký vodca o ničom inom, ako o ľuďoch a ich problémoch. A medzitým jeho jednotky v uličkách mlátili Židov a komunistov. To už, v Hitlerovej logike, ľudia neboli, ale ideologickí odporcovia.

Ďalším znakom, na ktorý sa Adorno vo svojej prednáške zameriava, je tzv. salámová metóda. Radikálne pravicového hnutia z informačného celku vykroja kúsok a ten prezentujú ako absolútnu a objektívnu pravdu. Žiaľ, tu je potrebné doplniť, že sa to často stáva aj nepravicovým hnutiam, ale neodbáčajme od témy. Takáto fragmentácia a skresľovanie pravdy je nielen občasné, ale podobne ako propaganda sa stáva pracovnou metódou. Pokiaľ sa z celkového počtu migrantov dopustí zločinov 0,003 % (číslo je vymyslené a ilustračné), pravicoví radikáli z toho spravia migračný problém a genocídu národa. Nie nadarmo sú štatistiky a fakty základnou výbavou proti salámovej metóde, no žiaľ, vtedy sa radikálne zmýšľajúci ľudia opätovne vrátia k propagande. Tá totiž vždy zaberá.

Záverečná bilancia

Adornova prednáška Aspekty nového pravicového radikalizmu obsahuje viacero podnetných a aktuálnych postrehov, ktoré sú nadčasové a majú čo ponúknuť aj dnes, keď sa spoločnosť výrazne polarizuje a extrémne prejavy čoraz viac rezonujú na všetkých stranách.

Kniha sa číta rýchlo, hoci jazyk, podobne ako pri iných autorových knihách, je viac odborný a intelektuálny. Súčasťou knihy je aj rozbor Adornovej prednášky nemeckého profesora Volkera Weiβa, odborníka na nemeckú radikálnu pravicu. Ten Adornove myšlienky kontextualizuje s autorovou dobou aj so súčasnosťou.

Knihu Aspekty nového pravicového radikalizmu si môžete zakúpiť tu

Čítaj tiež:

Na Východe nič nové (Ruské storočie vojen)