Denník N

Troška z náboženského rožka alebo prečo mi je budhizmus sympatický

Verím v seba, lásku a dobro – uhádnete, akého som vierovyznania?

Nebolo to tak dávno, čo som sa zamyslela a uvedomila si, že väčšina kresťanských kostolov na mňa pôsobí veľmi chladno, sivo, bezfarebne, sem tam gýčovito, no takmer každý vo mne budí nepríjemný pocit úzkosti, keďže sú plné výjavov trpiacich mučeníkov, ukrižovaného Ježiša a pod.
DSCN5199u

Naproti tomu, keď vojdem do budhistického/taoistického chrámu, v prvom rade ma omámi a navodí mi príjemný relaxačný pocit všadeprítomná vôňa vonnej sviečky, chrámy hýria teplými farbami a nachádza sa v nich množstvo usmievajúcich sa sošiek bohov. Chrámy nemajú stanovené nijaké povinné dni ani časy, kedy ich treba navštíviť, a teda vám ani nehrozí, že pre nejakú absenciu skončíte v pekle. Jednoducho ich navštívite vtedy, kedy cítite, že to potrebujete. Nijako nechcem teraz znevažovať jedno a vyzdvihovať iné náboženstvo, je to len môj osobný pocit, ktorý vo mne  tieto dva veľmi podobné a zároveň tak odlišné typy budov vyvolávajú.

Taoist temple collage

Náboženstvá vo všeobecnosti nemusím, pretože si myslím, že sú zväčša iba výmyslom ľudí na ovládanie iných ľudí. Natrafila som nedávno na veľmi výstižný citát, ktorý znie: „Na svete je takmer 5000 bohov uctievaných ľuďmi, ale žiadne obavy, iba ten Váš je ten pravý.

Avšak v prípade, že niekto naozaj nutne potrebuje veriť v niečo, čo ho prevyšuje a dáva mu zmysel života, zdieľam rovnaký názor s Mahátmom Gándhím, ktorý sa vyslovil, že Boh žiadne náboženstvo nemá.

Narodila som sa v kresťanskej Európe a prirodzene teda väčšina ľudí okolo mňa boli kresťania (sama som bola vychovávaná v kresťanskom duchu a dokonca navštevovala kresťanskú školu), začiatkom roka 2015 som odišla na 3-mesačnú stáž do Indonézie, ktorá je krajinou s najväčšou moslimskou populáciou na svete a žila som teda obklopená moslimami (to, akí boli pohostinní, milí, dobrosrdeční, tolerantní a prijali ma medzi seba ako svoju rodinu bez ohľadu na moje vierovyznanie, by mohlo byť námetom na samostatný článok). V lete tohto roku som odcestovala na 8-mesačnú stáž na Taiwan, kde prevláda budhizmus a taoizmus, takže tu pochopiteľne väčšina ľudí tieto dve náboženstvá vyznáva. Čo z toho vyplýva? Že ak sa niekto narodí v kresťanskej krajine do kresťanskej rodiny, je veľmi pravdepodobné, že sa kresťanom  stane aj on. Ak sa niekto narodí v moslimskej krajine do moslimskej rodiny, takisto je viac než isté, že bude tiež moslimom. Prečo je to tak? Stručne povedané, namixujte si davový inštinkt s históriou a kultúrou a dostanete akú takú odpoveď. Prostredie, v akom človek vyrastá má na neho obrovský vplyv. Robí to teda z človeka, ktorý vyrástol v kresťanskej krajine v očiach budhistov automaticky zlého či zatrateného človeka? Analogicky, je pre kresťanov človek, ktorý bol vychovávaný moslimami automaticky zlý či nebodaj aktuálne terorista? Nuž, nemalo a ani nemuselo by to tak byť.

„Na to aby ste mali morálku, nepotrebujete náboženstvo. Ak nedokážete rozoznať dobré od zlého, chýba vám empatia a nie náboženstvo.“ (Richard Dawkins)

20151114_050821

No ale ak niekto nielenže potrebuje veriť v nejakého boha, ale zároveň potrebuje aj nejaký súhrn pravidiel a návod na život, v takom prípade by som mu odporučila mne rozhodne najsympatickejšie náboženstvo, ktorým je budhizmus. Nie som žiadny expert, ani sa na neho nechcem hrať (preto mi prosím prípadné chybné argumenty prepáčte), no z toho čo viem, čo som sa dozvedela od budhistov osobne a dočítala sa v knihách či článkoch, mi pripadá budhizmus oproti ostatným svetovým náboženstvám veľmi mierumilovný a nenásilný, zameraný najmä na poznanie a zdokonaľovanie samého seba. Budhizmus vyzdvihuje meditáciu a zamýšľanie sa nad sebou samým, učí o tom, aké je dôležité žiť v prítomnom okamihu, zmieriť sa so svojou minulosťou a nestrachovať sa o budúcnosť, ako sa nenechať ovládať svojím egom, že nenávisť plodí iba ďalšiu nenávisť a hnev škodí najviac nám samým. Upozorňuje na silu vlastných myšlienok a na dôležitosť ich kontroly a zdôrazňuje, že sa treba naučiť mať rád predovšetkým sám seba.

IMG-20150724-WA0018

V iných náboženstvách je všadeprítomný aspekt utrpenia, mučeníci sú velebení ako keby zmyslom života bolo iba trpieť. Budha naopak ponúkal návod, ako sa zbaviť utrpenia, vychádzajúc z myšlienky, že všetko na tomto svete je pominuteľné, a preto sa netreba pripútavať k ľuďom, miestam, či veciam (tréningom sa dá naučiť ich milovať bez toho, aby sme sa k nim pripútavali, či na nich lipli). Zároveň sa mi páči, že nikomu nekázal, čo má a čo nemá robiť, vyslovil sa dokonca, že nemáme poslúchať ani svojich učiteľov/mentorov/duchovných vodcov pokiaľ nám naše srdce a vnútorný hlas hovoria niečo iné, tie sú prvoradé.

DSCN9399u

Možno som teraz vyselektovala iba to najlepšie z budhizmu, ale nemalo by byť náboženstvo práve o tom? Zobrať si z odporúčaného návodu iba to najlepšie, ktoré mi pomôže stať sa lepším človekom a nie slepo bez zamýšľania sa poslúchať nezmyselné príkazy a zákazy iba pod rúškom strachu zo zatratenia?

Tento veľmi subjektívny článok o mojom pohľade na náboženstvá zakončím mojím životným mottom a obľúbeným citátom opäť od Gándhího: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“

buddhist monastery, Taiwan
Fo Guang Shan Buddha Memorial Centre, Kaohsiung, Taiwan

 

Teraz najčítanejšie

Patrícia Krausová

Vyštudovaná daniarka, ktorá v predposlednom ročníku objavila vášeň pre cestovanie a vydala sa na cestu za plnením si snov. Milujem slobodu a dobrodružstvo, usilujem sa o porozumenie a zmenu najmä seba samej.