Štát stále mrhá príležitosťou reálne pomôcť ľuďom, ktorým hrozí strata bývania. Európske krajiny pritom ukazujú, ako na to.

Strata domova nie je momentálny fenomén, ohraničený len na určité, vopred preddefinované skupiny obyvateľstva, ako sa problém často prezentuje. Nepredvídateľné životné situácie, zmeny v spoločnosti a transformácia ekonomiky môžu byť spúšťačom radu udalostí, končiacich až ohrozením jednej zo základných istôt, ktorou je bývanie.

Práve uvedomenie si a akceptácia krehkosti stabilného bývania v mnohých domácnostiach zvýrazňuje úlohu preventívnych opatrení. Prevencia a včasné zabránenie straty dôstojného bývania predstavujú jedny z nosných pilierov sociálnej politiky vyspelých štátov, ako aj aktívneho boja proti fenoménu bezdomovectva. Efektívnym nástrojom sociálnej politiky sa ukazuje byť príspevok na bývanie, ktorého včasná implementácia môže zastaviť špirálu spoločenského prepadu. Aj z tohto dôvodu je stabilnou súčasťou preventívnych mechanizmov všetkých európskych krajín, ktoré boli predmetom vyššie spomínanej komparačnej analýzy. Citeľný rozdiel medzi jednotlivými krajinami možno badať v reálnom rozsahu pomoci, ktorý zohľadňuje celú škálu nákladov spojených s bývaním, ako aj v prístupe verejnej správy k sprostredkovaniu tejto formy pomoci.

Príspevok na bývanie pomáha, no musí byť adresný

Slovenská legislatíva v podstate normatívne pristupuje k výške príspevku na bývanie, ktorý predstavuje 59,40 eur mesačne (ak ide o domácnosť s jedným členom alebo členkou), resp. 94,80 eur mesačne (ak je v domácnosti členov či členiek viac, či ide o prenájom bytu viacerým osobám). Tieto konštantné hodnoty však nereflektujú reálnu situáciu domácností. Paušálna výška príspevku síce predstavuje nižšiu byrokratickú záťaž, paralelne však verejnej správe uniká potenciál adresnej pomoci. Zohľadnenie individuálnej situácie žiadateľa o príspevok ponúkajú vzorce na výpočet výšky príspevku. V jednotlivých krajinách možno identifikovať rôzne postupy výpočtu, zohľadňujúce napríklad rozlohu a lokalitu bývania v rámci mesta, či obce, ako aj reálne náklady na život v konkrétnych oblastiach v rámci krajiny.

Ako príklad možno uviesť spôsob výpočtu používaný vo Viedni, ktorým je AWA (započítateľné náklady spojené s bývaním) – ZWA (primerané náklady na bývanie) = Wohnbeihilfe (príspevok na bývanie). Náklady ZWA sú definované vo Vyhláške o príspevku na bývanie pre konkrétny počet osôb v domácnosti a konkrétnu výšky príjmu. Náklady AWA predstavujú reálne náklady spojené s bývaním, ktorých horné hranice na m2 plochy sú definované na základe kategórie bývania – A (6,15 €/m2), B (4,61 €/m2), C alebo D (3,08 €/m2), čím sa zohľadňuje kvalita konkrétneho bývania. Ak teda presahujú reálne náklady AWA vyhláškou definované náklady ZWA (a rozdiel je väčší ako 2,18 €), bude tento rozdiel vyplácaný formou príspevku na bývanie. Legislatíva definuje taktiež primeranú plochu bývania pre 1 osobu (do 50 m2), 2 osoby (do 70 m2) a pre každú ďalšiu osobu (do + 15 m2). Ak ju žiadateľ prekročí, nárok na príspevok zaniká.

Rôznorodosť prístupu krajín k príspevku na bývanie demonštruje stupeň náročnosti zistenia existencie nároku na príspevok a samotnej výšky príspevku na bývanie, naviazaného na aktuálne platnú legislatívu. Jednotlivci, prípadne domácnosti, nachádzajúce sa v prekérnej životnej situácii, potrebujú získať jasné a zrozumiteľné informácie, či majú na príspevok nárok, ideálnej aj v akej výške. I keď ponúka slovenská legislatíva relatívne kompaktný prehľad o výške a podmienkach nároku na príspevok, stále absentuje individuálny prístup k potenciálnemu žiadateľovi. Príkladom môžu byť v tomto smere krajiny Nórsko a Fínsko, ktoré interaktívnou formou sprevádzajú žiadateľa ešte predtým, než podá samotnú žiadosť, respektíve navštívi príslušný úrad. Snáď najprehľadnejšie “user-friendly” rozhranie ponúka nórska Husbanken, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v politike sociálneho bývania na národnej úrovni. Na jednom mieste dostane človek kompletné a prehľadné informácie, zodpovedajúce ľudskou rečou elementárnu otázku – Mám na príspevok na bývanie nárok?

Nórsko v tomto smere upustilo od formálneho tónu legislatívneho výkladu a orientuje sa výhradne na individuálnu situáciu potenciálneho žiadateľa. Zistiť tak konkrétny strop príjmov nevyžaduje štúdium legislatívy – stačí si zvoliť obec, v ktorej sa žiadateľ nachádza, určiť počet členov domácnosti, potvrdiť/odmietnuť možnosti, či je niekto v domácnosti zdravotne hendikepovaný alebo je poberateľ starobného dôchodku s rodinným stavom slobodný. Výsledná suma na konci dňa predstavuje individuálne stanovenú hornú hranicu hrubých príjmov, ktorej prekročeným domácnosť stráca nárok na príspevok. Výpočet výšky príspevku nie je o nič zložitejší. Stačí použiť odkaz na kalkulačku a výšku si jednoducho “vyklikať” vyplnením interaktívneho formuláru. Možnosť podať žiadosť priamo na stránke je samozrejmosťou (s bonusom v podobe zoznamu možných dôvodov zamietnutia žiadosti, ako aj detailným popisom celého procesu od odoslania žiadosti až po jej kladné vybavenie a priznanie príspevku).

Česká republika poskytuje aj video návod

Pokiaľ sa nám Nórsko či Fínsko zdajú vzdialené, stačí sa pozrieť do Čiech, kde je príspevok na bývanie oddelený od iných typov dávok, čo u nás neplatí. Zjednodušene povedané – pokiaľ niekoho náklady na bývanie prevyšujú 30% (v Prahe 35%) čistého príjmu, má na príspevok na bývanie nárok. Na komunikačných kanáloch Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR je zároveň niekoľko videonávodov, ako správne vyplniť žiadosti o rôzne typy dávok, medzi nimi aj o dávku v hmotnej núdzi.

OZ Vagus už dlhodobo upozorňuje na to, že dávka v hmotnej núdzi musí byť oddelená, adresná a najmä dostatočne vysoká. Žiaľ, ani po poslednej novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa tak nestalo.

Martin Filipovič, OZ Vagus

(autor počas leta absolvoval odbornú stáž v OZ Vagus)

_______________________________

Občianske združenie Vagus vzniklo v roku 2011. Prostredníctvom svojich 3 základných programoch – terénna sociálna práca STREETWORK, denné nízkoprahové centrum DOMEC a integračný program MEDZIMIESTO, pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Cez tieto programy preukázateľne skvalitňuje životy stoviek ľudí ročne, na rôznych úrovniach. Od akútnej pomoci priamo na ulici až po poskytovanie stabilného bývania. Pridajte sa ku komunite našich podporovateľov a podporovateliek, ktorým osud ľudí bez domova nie je ľahostajný a prispejte na aktivity OZ Vagus.

Ďakujeme.