Denník N

1 divadlo a 100 nedobrovoľne účinkujúcich

Onedlho to budú presne dva roky, čo do kancelárií Penty vtrhlo približne 60 kukláčov so samopalmi. Vbehli do budovy, zdržali sa pri výťahoch a namierili si to na horné poschodia, kde časť zamestnancov postavili s rukami nad hlavou k stene. Tieto zábery videlo takmer celé Slovensko.

Detaily z tohto dňa a pocity zo zásahu (nielen) zamestnancov, ktorí sa vtedy v kanceláriách nachádzali, však verejnosť vlastne nikdy nepočula. Ba čo viac, nikoho to popravde veľmi nezaujímalo. Ani verejnosť, ani médiá a dnes vidíme, že ani kompetentných.

Pre predstavu vyberám zopár citátov z výpovedí kolegov, ktorí sa 1.12.2020 stali nedobrovoľne účastní tejto demonštrácie sily:

  • „Pani AA sa zľakla a oznámila, že na chodbe sú nejakí maskovaní muži so samopalmi, vyťahujú ľudí zo zasadačiek a že sa bojí. Tak som začal mať strach aj ja, že nás prepadli teroristi.“
  • „…zbadala som mojich kolegov, ktorí stáli ako nejakí zločinci tvárou ku stene alebo k zasadačke s rukami hore.“
  • „V momente, keď som sa dostala z firmy von rozplakala som sa a triasla od strachu. Bol to naozaj veľký šok. To som ešte nevedela, ako ťažko budem vnímať nasledujúci deň v práci, keď som si znova sadla na moje miesto.“
  • „…buchotom ďalších ozbrojencov som si uvedomila vážnosť situácie a prišlo mi veľmi do plaču a na omdletie.“
  • „Veľa krát som v práci mala svoju štvorročnú dcérku. Nechcem si ani len predstaviť, keby tu v tom čase bola so mnou.“
  • „…tento proces bol veľmi stresujúci a traumatizujúci. Neistota a strach prevládali medzi nami. Klamala by som, keby som povedala, že som sa nebála o vlastný život.“
  • „Spočiatku robili naozaj veľký hluk, krik, snažili sa zastrašiť ľudí. Viaceré dievčatá to znášali ťažko.“
  • „…bála som sa, že ide o prepad, že nás chcú vydierať a mala som okolo seba chlapov, ktorí boli vystrašení rovnako ako ja a to ma znepokojovalo ešte viac.“
  • „…mierili na mňa zbraňou a kričali, čo bolo dosť nepríjemné. Najskôr k jednej stene, potom k druhej, potom von, nepozerať sa, ruky hore, nerozprávať…“
  • „…pracujeme slušne, spoľahlivo, často tvrdo a toto sme si nezaslúžili.“
  • „Psychický stres sa však odchodom z pracoviska neskončil, ale pretrváva do dnes, kedy nedokážem mať dlhodobo zavreté dvere na kancelárii…“

Na celom zásahu a dôsledkoch, ktoré to malo (alebo mohlo mať) sú najzarážajúcejšie 3 veci:

  1. Chýbajúca empatia
  2. Nezákonnosť
  3. Lži

Chýbajúca empatia

Keďže zásah takéhoto rozsahu nie je absolútne bežný a takmer nikto takúto demonštráciu sily na vlastnej koži nezažil, rozumiem, že pochopenie a empatia sa voči nám zamestnancom môže hľadať ťažko. Čomu je ťažšie rozumieť, sú reakcie niektorých ľudí. Verejnosť dávam bokom, pretože, ako sme svedkami posledných dní, ľudia si v komentároch na sociálnych sieťach bežne prajú niekoho smrť a rozptyľovať sa nad nedostatkom empatie je azda úplne zbytočné. Najsmutnejšie boli reakcie časti novinárov a politikov.

Pamätám si, ako niektorí politici a novinári zásah oslavovali, obhajovali, ba čo viac, niektorí by prijali aj nasadenie väčšieho počtu kukláčov, zbraní a očitým svedkom-novinárom, ktorí pred budovou stáli ešte pred začiatkom zásahu, chýbal aj vrtuľník. Iní novinári sa zase s odstupom času nevyhnú komentáru, že „Penta sa sťažovala na zásah“, alebo že Penta sa dokonca „ponosovala nad zásahom“.

Penta sa nesťažovala. Sťažovalo sa 100 ľudí, ktorí si robili svoju dennú agendu a pripravovali sa napríklad na odchod domov – za rodinami, za deťmi,… ktorým sa ani nemohli ozvať. Stavím sa, že ktokoľvek, kto zásah obhajoval, alebo ho nebodaj považoval za nedostatočný, si dnes nevie predstaviť, ako by v rovnakej situácii reagoval a ako veľmi by sa ho to dotklo aj do budúcna.

Možno si veľa z nich povie, že „mne by sa to stať nemohlo“. Ako budem písať nižšie – mohlo. Považujem preto ja osobne za krivdu, a nie som sama, že niektorým novinárom či politikom sa nepodarilo v čase „predčasných Vianoc“ aspoň na sekundu sa zastaviť a zamyslieť sa, či bol zásah adekvátny, s ohľadom na ľudí, ktorí sa previnili len tým, že prišli ráno do práce.

Nezákonnosť

Výboru pre obranu a bezpečnosť zaslali advokáti podnet na preskúmanie tohto teatrálneho zásahu, nakoľko je dnes zjavné, že zásah bol nielen neadekvátny, ale pravdepodobne aj nezákonný a OČTK sa dopátraniu pravdy o zásahu vehementne bránia. Vyšetrovanie trvá totiž už viac ako rok.

Podľa doteraz medializovaných informácií sa mal zásah udiať bez súhlasu policajného prezidenta a riaditeľa NAKA. Laikovi to môže pripadať ako formalita, ale nerozprávame sa o tom, že traja policajti v civile zaklopali na dvere a vošli do kancelárií bez súhlasu kompetentných. Rozprávame sa o tom, že „len tak“, bez toho, aby bol na to súhlas, vošlo do priestorov Penty 60 po zuby ozbrojených kukláčov, ktorí na zamestnancov mierili samopalmi a postavili ich s rukami nad hlavou k stene a nepustili ich domov viac ako hodinu. Nehovoriac o tom, že počas zásahu sa mohlo čokoľvek stať.

Myslím, že je v právnom štáte v poriadku, ak požadujeme, aby bol pri nasadzovaní protiteroristickej jednotky dodržiavaný zákon, ktorý hovorí, že zásah musia odsúhlasiť viacerí predstavitelia OČTK. Predstavte si, že sa jedného dňa vyšetrovateľ rozhodne, že Lynx komando pošle k niekomu, s kým si chce vybaviť osobné účty, alebo, ad absurdum, do Národnej rady.

Neobstojí ani argument, že takéto rozsiahle úkony bolo potrebné vykonať preto, aby napríklad zamestnanci z kancelárií nič nevyniesli a podobne. Policajti sa totiž ničoho neplánovali dotknúť, a ani sa nedotkli. S výnimkou jednej jedinej kancelárie, pred ktorú stačilo len postaviť jedného-dvoch policajtov.

Lži

Lží, mýtov a dezinterpretácií sa v súvislosti so zásahom objavilo viacero. Neuveriteľné však bolo čítať odpovede vyšetrovateľky Martiny Babacsovej na otázky inšpekcie, ktorá zásah prešetruje. Namiesto vyvracania jednotlivých lživých tvrdení pripájam screenshoty z bezpečnostných kamier a výpovede zamestnancov. Myslím, že názor si bude vedieť spraviť každý sám.

Uveďte, či ste zaregistrovali zo strany príslušníkov ÚOU PPZ počas služobného zákroku mierenie zbraňami na prítomné osoby.

 

„Nemám vedomosť o tom, že by príslušníci ÚOU PPZ počas služobného zákroku použili hrozbu zbraňou v zmysle § 60 zákona o Policajnom zbore.“

  • „…za mnou pribehol ďalší kukláč, ktorý na mňa mieril samopalom a kričal po mne.“
  • „…uvideli sme, ako na nás cez presklenú priečku mieri samopalom maskovaný muž…“
  • „…mierili samopalmi na asistentky a niečo kričali.“

Uveďte, či počas služobného zákroku došlo zo strany príslušníkov ÚOU PPZ k obmedzeniu osobnej slobody osôb nachádzajúcich sa na vrátnici, respektíve na 6. a 7. nadzemnom podlaží objektu.

 

„Počas služobného zákroku nedošlo zo strany príslušníkov ÚOU PPZ k obmedzeniu osobnej slobody osôb nachádzajúcich sa na vrátnici, 6. a 7. nadzemnom podlaží.“

  • „Bolo nám nariadené, že sa nesmieme otáčať, hýbať sa, ani rozprávať.“
  • „Mala som ísť v tom čase po dcéru do škôlky. Manželovi som musela telefonovať pred niekoľkými chlapmi so samopalmi a ženou v civile a musela som mať telefón na hlasitom odposluchu.“
  • „Nechceli dovoliť, aby si ľudia zavolali a vybavili napríklad vyzdvihnutie detí zo školy a škôlky – a to sme tam nestáli chvíľku.“
  • „…nebol nikomu oznámený dôvod obmedzenia osobnej slobody. Niektorý z nich povedal, „že nech sa nestarajú.“

Uveďte, či kládla niektorá z osôb prítomná na vrátnici aktívny/pasívny odpor, na prekonanie ktorého bola táto osoba opretá o stenu, respektíve zvalená na zem, zaregistrovali ste zo strany príslušníkov ÚOU PPZ kopnutie do osoby vrátnika.

 

„Žiadna z osôb, ktorá bola prítomná na vrátnici pri vstupe do objektu nekládla žiaden aktívny ani pasívny odpor, nikto z prítomných osôb nebol opretý o stenu ani zvalený na zem.“

  • „Po ich otvorení ho prinútili ľahnúť na zem…“
  • „…zbadala som mojich kolegov, ktorí stáli ako nejakí zločinci tvárou ku stene alebo k zasadačke s rukami hore.“
  • „Okamžite nás policajt vyzval, aby sme sa opreli tvárou k stene s rozkročenými nohami a rozpaženými rukami a aby sme boli ticho. V tejto pozícii nás nechali približne 20 až 30 minút.“
  • „…nás vyzvali, aby sme sa opreli aj s rukami hore o sklenenú stenu zasadačiek.“

V kontexte toho, že obvinenie, ktoré policajným manévrom predchádzalo, bolo nezákonné – čo potvrdilo 8 sudcov Najvyššieho súdu, Generálny prokurátor a aj Ministerstvo spravodlivosti svojim ospravedlnením Jaroslavovi Haščákovi, je myslím na mieste, ak sa 100 ľudí opýta, prečo sa zásah udial a či bol vôbec zákonný.

Verím, že aspoň časť politikov, ktorí sedia vo Výbore pre obranu a bezpečnosť, si prečíta nielen zoznam početných pochybení zo strany OČTK, ale najmä výpovede zamestnancov a že aspoň z ľudského hľadiska budú mať záujem pozrieť sa na pozadie celého zásahu.

Teraz najčítanejšie

Nicole Nevolníková

Od roku 2016 pracovala v Penta Real Estate na pozícii Marketing Consultant a okrem projektovej marketingovej komunikácie sa venovala aj komunikácii značky Penta Real Estate s verejnosťou. Dnes pracuje ako Senior Communication Specialist na PR oddelení Penta Investments, kde sa venuje komunikácii podnikania spoločnosti v jednotlivých odvetviach, s primárnym fokusom na zdravotníctvo.

Tento blog je platený.