Jeseníky (29.9.-2.10.2022)
pohorie, Olomoucký kraj, Česko
S plánovaním tohoto výletu som sa vôbec nepomýlil – na jeseň sa človek snáď nemôže vybrať na lepšie miesto, ako sú Jeseníky. Toto pohorie na moravsko-poľskej hranici ma ale dosť prekvapilo po mnohých stránkach. Vo štvrtok večer najprv tým, ako je ďaleko. Do Bělé pod Pradědem sme dorazili až okolo jedenástej večer, ale pani ubytovateľka na nás oddane čakala, a to sme boli jediní hostia, ktorých za celý víkend mala. Čosi také na Slovensku?? No ešte som nezažil. K raňajkám nam doniesla aj čosi z vlastnej tvorby (rozumej koláč) a zahrnula nás radami, čo a ako navštíviť v blízkom okolí. Spadli nám sánky z toho, ako je toho veľa, a tento pocit sa už niesol celým pobytom. Česká turistická infraštruktúra je jednoducho trošku inde ako naša.
Piatok sme strávili v mestečku Jeseník, ktoré bolo na prvý pohľad nenápadné, ale na druhý veľmi presvedčivé. Zahmlený pokoj hôr, nenútená útulnosť. Rozľahlé parky, historické vily, na každom rohu nepreberné množstvo produktov lokálneho snaženia, umeleckého aj praktického. Ešte vyšším levelom tohto boli, podľa očakávania, Priessnitzovy léčebné lázně – najstarší dodnes funkčný kúpeľný komplex na svete, umiestnený v kopcoch priamo nad Jeseníkom. Človek sa na takomto mieste fakt pristihne pri plánovaní toho, ktorú chorobu si zaobstará, aby tu mohol stráviť aspoň pár týždňov života. Prekrásny areál týchto kúpeľov je čistá rozkoš objavovať, a ak ste dostatočne nenápadní a diplomatickí, dokážete úplne zadarmo (a kľudne aj v lesných bagandžiach) preniknúť do kúpeľného domu a zakrádať sa po jeho najtajnejších zákutiach. Veľa nechýbalo, a boli by sme prenikli aj do bazéna, tam už sme ale narazili na pána, ktorý nám chcel jeho návštevu zapísať do kúpeľnej karty. Asi sme si ju zabudli v druhom župane.
V sobotu, už pociťujúc blahodárne účinky takéhoto víkendu, sa nám podarilo vstať skôr a dať si aj kus turistiky – plánom bolo dobyť najvyšší vrch Jeseníkov, Praděd. Poloha našej chaty („Ubytování Na Mlýně“ v Bělé pod Pradědem, srdečne odporúčam a pozdravujem) už nemohla byť lepšia, začínali sme priamo z nej a naša trasa viedla cez parádne pyšné smrečiny, popod Vysoký vodopád a potom už na hlavný hrebeň pohoria vo výške 1300-1500 metrov nad morom. Hmla bola taká, že vysielač na vrchole Praděda, ktorý inak vidno zo širokého okolia, sme zahliadli len raz, keď sme ho míňali asi o 1km pri ceste medzi chatami Švýcárna a Ovčárna. Prepáčte, ale budem sa opakovať – proste Češi a ich turistická infraštruktúra. Skvelé. Obe chaty plne funkčné, človek si zohreje ruky, žalúdok aj srdiečko a vyráža na zvyšok cesty drsnou prírodou s úplne iným pocitom, ako niekde, kde nie je naozaj nič. Na Ovčárnu dokonca chodia aj autobusy. Aj podvečer.
Na záver už len zoznam ďalšej hromady krásnych miest v Jeseníkoch a blízkom okolí, aby bolo jasné, že nie len dokonalý turista tu má fest veľa roboty: Bruntál. Rejvíz. Zlaté Hory. Karlova Studánka. Vrbno pod Pradědem. Krnov. Lipová – lázně. Opava. Šumperk… a možno aj ten Rýmařov.
Odporúčam?
Raj objaviteľov! (5/5)
