Princípy fungovania modernej spoločnosti druhej polovice 21. storočia

English version

Hodnotové základy tohto dokumentu

Prvou, základnou hodnotou, na ktorej je postavený myšlienkový konštrukt obsiahnutý v tomto dokumente je rovnosť ľudí. Človek, ktorý má to šťastie, že sa narodí do dnešnej technologicky relatívne rozvinutej spoločnosti, má nielen práva ale z tejto jeho privilegovanej pozície, o ktorú je možné, že sa nijako nepričinil, mu vyplývajú i určité povinnosti. Je základnou povinnosťou moderného človeka každým dychom šíriť hodnoty a blahobyt, ktorý si sám užíva do oblastí sveta či medzi ľudí, ktorí mali menej šťastia pri lotérii osudu.

Dokiaľ nebude nasýtený posledný Afričan, dokiaľ nebude oslobodený posledný Severokórejský väzeň v pracovnom tábore, je bytostnou povinnosťou každého človeka nebyť pokojný a konať tak, aby sa maximálne možná rovnosť príležitostí dosiahla. Slnko svieti rovnako na každého z nás, sme členovia jedného tímu, ktorého základnou povinnosťou je každému dávať podľa minima jeho potrieb a na oplátku má každý jednotlivec spoločnosti odovzdávať podľa maxima svojich schopností. Tak bude totiž možné čo najskôr zabezpečiť, že materiálných statkov bude dostatok pre každého.

V blízkej budúcnosti čaká Zem prerod k novej spoločnosti – ľudia vďaka pokroku v medicíne nebudú viac umierať na choroby a ani na starobu. Budeme si užívať všetci večný život v mladých a zdravých telách. Človeka pri takejto predstave ako prvé napadne, že planéta sa rýchlo vďaka absencii smrti preľudní. Je vysoko pravdepodobné, že deti našich detí nebudú môcť mať potomkov podľa ľubovôle – ale príchod nového človeka na svet bude privilégiom, ktoré sa bude musieť zaslúžiť posunom ľudstva v udržateľnosti života v čoraz väčšej skupine ľudstva ako takého.

Druhou vecou, ktorá tvorí pilier tohto dokumentu, je viera v technologický pokrok a možnosť jeho systematizovania, bez ohrozenia členov spoločnosti jeho dôsledkami. Myslím si, že ľudstvo musí prísť na spôsob, ako robiť technologický pokrok bezpečne. Ľudstvo sa nachádza v dobe, kedy poznatky z jednej vednej oblasti začínajú aplikovaním v inej oblasti prinášať ešte viac poznania. Ľudské poznanie rastie exponenciálne. Už dnes sme v situácii, kedy je prílišný pokrok v biotechnológiách veľmi nebezpečný – za relatívne malé peniaze je možné efektívne upravovať vírusy. COVID 19 je napríklad podľa parazitológa Flegra evidentne upraveným vírusom uniknutým z laboratória. Po prezretí videa mi toto tvrdenie neprišlo ako hoax.

Jediným spôsobom, ako sa dá kontrola toho, čo jednotliví vedci skúmajú a aké majú výsledky je priniesť do jadra spoločnosti podstatne viac transparentnosti. V jadre spoločnosti musí existovať niečo, čo Vám jednoduchým náhľadom na dáta o každom človeku povie, čím sa zaoberá. Systém, do ktorého náhľadom zistíte o človeku z druhého konca planéty viac, ako viete teraz o svojej blízkej rodine. Ľudstvo musí začať fungovať ako jedna veľká globálna rodina, kde sú starosti zdieľané medzi najschopnejšími členmi a radosti delené medzi najslabších členov.

Druhý pilier tohto dokumentu plynule nadväzuje na tretí. Tým je predpoklad nutnosti existencie globálneho distribuovane centralizovaného do veľkej miery transparentného zúčtovacieho systému, v ktorom bude prebiehať každá výmena hodnôt v spoločnosti. Inými slovami, v jadre spoločnosti musí existovať informačný systém, v ktorom budú evidované všetky peniaze a majetky ľudí. Hotovosť sa prestane používať. Ktokoľvek uskutoční výmenu hodnôt, na pozadí musí obchod prebiehať v tomto informačnom systéme. Obchod nákupu napríklad nejakého tovaru prebehne tak, že v systéme zo zoznamu majetku predávajúceho odbudne tovar – napríklad auto a pribudnú mu peniaze na finančnom účte. S dátami kupujúceho sa stane presný opak – pribudne mu v zozname majetku auto a z finančného účtu mu odbudnú peniaze. Dáta z takéhoto systému by mali byť do veľkej miery transparentné – to znamená že na veľké transakcie napríklad politikov, by mala mať možnosť dozerať verejnosť. Zo začiatku pravdepodobne v nejakom obmedzenom móde – napríklad každý politik bude musieť určiť zoznam investigatívnych novinárov, ktorí môžu jeho dáta ľubovolne kontrolovať. Každý takýto uskutočnený náhľad na dáta niekoho iného, bude v systéme logovaný a toto logovanie sa nebude dať vypnúť ani na príkaz súdu alebo polície. Inými slovami akonáhle ktokoľvek bude auditovať Vaše dáta – to že sa tak udialo sa do systému zapíše a budete o tom informovaný. Všetky dôležité veci, ktoré sa v systéme udejú budú krátko po ich vzniku v zahashovanej podobe zapísané do blockchainového systému tretej strany, čo zabezpečí že všetky údaje nebudú môcť byť meniteľné organizáciou prevádzkujúcou systém. V blockchaine tretej strany nie je možné údaje meniť – aspoň nie tak, aby to nebolo zrejmé že údaj sa v nejaký čas zmenil a z akej hodnoty na akú. Preto, ak akákoľvek transakcia v systéme Viditeľných Peňazí vznikne a okamžite bude zapísaná do blockchainovéhosystému(napríklad Amazon Quantum Ledger), v prípade jej spochybnenia bude stačiť porovnať údaje v systéme Viditeľných Peňazí s tým čo ležalo od vzniknutia transakcie v blockchaine. Buď to bude sedieť a pravdu má server Viditeľných Peňazí, alebo to sedieť nebude a projekt má čo vysvetľovať.

Existencia takéhoto spoločenského nastavenia spôsobí revolúciu v medziľudských vzťahoch. Raz a navždy sa vyrieši napríklad korupcia. Ak politikom budú pri každej transakcii nazerať na účty tucty ľudí, nikdy nevyrastie nový Putin alebo Orbán, pretože pri prvých podvodoch a snahe zneužiť svoje postavenie budú postavení pred súd a odstavení od moci.

Vyrieši sa i problém rozvojových krajín, kde demokracia nemá dostatočnú tradíciu, aby sa tam vypiplala z nuly. Viditeľné peniaze totiž budú instantný spoločenský systém, ktorý je možné aplikovať kdekoľvek a bez všetkých chýb ktorými trpí liberálna demokracia. Stačí naučiť systém obyvateľstvo používať, vysvetliť, ako v ňom kontrolovať politikov, možno odstrániť detské muchy ktoré momentálne neviem predpovedať a krajina začne postupne prekvitať. Takýto systém by dokázal i z post-Putinovského Ruska urobiť ukážkovú liberálnu demokraciu.

Existencia takéhoto systému bude svätým grálom i pre riadenie štátu a ekonomiky. Ak bude systém, v ktorom bude koncentrovaný všetok obchod v spoločnosti, bude to game changer faktor v riadení štátu. Také ekonomické ukazovatele ako inflácia/deflácia sa nebudú ex-post merať ale nastavovať vopred. Ekonomika nesmie a nemá fungovať tak, že naverímboha vytlačíme 30% nových peňazí a začneme sa modliť aby sa celý systém z toho nezosypal. Makroekonóm a politik buď musí 100% vedieť čo jeho plánované opatrenie spôsobí alebo nesmie robiť nič.

Systém viditeľných peňazí spôsobí i to, že sa ľudský technologický pokrok stane ďaleko bezpečnejším. Môže napríklad nastať situácia, že vedenie spoločnosti bude nutne potrebovať zistiť, kto si kúpil nejakú špeciálnu súčiastku, ktorá je potrebná napríklad pri určitých špecifických pokusoch v biologických laboratóriách. Schopnosť vedieť tak urobiť, môže byť jedného dňa otázka, na ktorej bude závisieť prežitie celej civilizácie. Riadenie modernej spoločnosti na jednej strane musí umožňovať v prípade potreby uskutočniť takúto dohľadávaciu operáciu, no na strane druhej musí byť odolné voči podobnému zneužívaniu ako hrozí momentálne v Číne. Riešenie je z potencionálneho špehovania spraviť transparentnú možnosť, o ktorej sa všetky podliehajúce strany dozvedia a umožniť strane ktorá podobnému auditu podliehala brániť sa tým, že sa o akcii dozvie a zároveň jej umožniť novými štandardnými mechanizmami napríklad auditovať štátneho úradníka, ktorý náhľad na dáta vykonával a umožniť jej v priebehu jednej sekundy do celého sveta vykričať o potencionálnom konflikte záujmov daného úradníka.

Na druhej strane, existencia takého centralizovaného systému so všetkými transakciami v spoločnosti môže byť i veľmi nebezpečná vec. Stanú sa totiž uskutočniteľnými také veci ako kto bol včera na demonštrácii pred parlamentom, príde o poslednú výplatu. Alebo napríklad záporné úrokové miery. Ak totiž budú peniaze existovať len v elektronickej podobe a dokonca v jednom systéme, vstúpia do hry úplne nové možnosti a nástroje na ovplyvňovanie diania v spoločnosti. Správca takéhoto elektronického systému bude mať na prste navlieknutý prsteň, ktorý vládne všetkým. Preto treba enormné úsilie venovať tomu, aby sa takáto moc nemohla zneužívať – na to však budú existovať veľmi dobré predpoklady v podobe transparentnosti finančných a majetkových tokov politikov. Preto systém nesmie byť v rukách nijakej vlády, tobôž súkromnej spoločnosti. Vývoj a starostlivosť o takýto systém musí byť na nejakej novo vzniknutej medzinárodnej organizácii, ktorá sa bude zodpovedať celému spoločenstvu národov.

Zo systému by sa stal neuralgický veľmi citlivý bod, ktorého kolapsom by kolabovala celá civilizácia. Aj preto bude dobré, ak systém bude sčasti distribuovaný. To znamená, že budú existovať samostatné úplne nezávislé hardwarovo oddelené podčasti systému – takzvané nody.

Jednotlivé nody budú fungovať z veľkej miery nezávislo na ostatných. Každý nod bude obhospodarovať svojich používateľov podľa geografického alebo iného kľúča. Pri probléme jedného nodu by mali výpadok – aj to iba dočasný pocítiť iba používatelia daného nodu.

Politický systém sveta v druhej polovici 21. storočia

Som presvedčený, že ľudstvo z dlhodobého hľadiska musí byť riadené ako celok celoplanetárnou vládou a parlamentom. Jedna globálna vláda, jedna globálna mena, jeden globálny zúčtovací systém.

Pre potreby lokálneho rozhodovania bude pravdepodobne po línií súčasných štátov ponechať časť exekutívy a i časť legislatívy na lokálnej úrovni. Na globálnej úrovni by sa mali rozhodovať veci, ktoré sa týkajú planéty ako celku. Na globálnej úrovni by mali byť robené rozhodnutia týkajúce sa globálnej ekonomiky – teda napríklad makroekonomické rozhodnutia týkajúce sa celosvetovej jednej globálnej meny. Lokálne parlamenty by však mali pripravovať podklady potrebné k rozhodovaniu v globálnych otázkach.

Zásadné zmeny by mali nastať i v takých negatívných javov v politike ako populizmus. Akýkoľvek populizmus, ktorý hrá ľuďom na city, totiž bude pri pohľade na detailné finančné toky politika potencionálne spochybnený. Drvivá väčšina populizmu sa totiž deje u ľudí, ktorí sú zvyknutí používať lož, ako svoju pracovnú metódu. Keď bude v spoločnosti existovať jednoduchý spôsob ako verifikovať finančné toky politikov, takíto jednotlivci budú konfrontovaní so svojimi konfliktami záujmov a postupne budú z takých kľúčových vecí ako politika vytlačení.

I také perfídne techniky, ako národnostne orientovaná politika sa dúfam stanú reliktom minulosti, na ktorý zostanú iba škaredé spomienky. Verím totiž, že generačným posunom a správnou výchovou sa dá dosiahnuť, že mladá generácia sa na takéto hranie na prvú signálnu sústavu a city bude pozerať s oprávneným dešpektom.

Do mindsetu mladých ľudí sa musí primárne zapisovať povedomie – Ja – živá vnímajúca bytosť, na ďaľších úrovniach napríklad – Ja Pozemšťan a až na ďalších pomerne bezvýznamných úrovniach Ja, Slovák.

Obmena moci

Politický systém riadenia spoločnosti je relatívne zložitá vec, pri ktorej platí, že príprava na jeho správne používanie a investovanie energie doň sa vysoko oplatí v dlhodobom merítku. Podobne ako napríklad v prípade vývoja informačných systémov platí, že treba 100x rozmýšľať a potom jeden krát niečo urobiť. Tento charakter by mal zahŕňať i proces volieb a výberu politického establišmentu.

Výber nových politikov by mal byť oveľa dôkladnejší, ako je tomu v súčasnosti. Ak bude proces vyberať kandidátov, ktorí budú po všetkých stránkach špičkou spoločnosti, volebný cyklus by sa mohol predĺžiť na 6 rokov. Odmeny politikov by mali byť prispôsobené tomu, aby mohli konkurovať platom v súkromnej sfére na pozíciách top manažmentu. Singapurský premiér má plat stanovený ako 4x násobok platu amerického prezidenta – v súčasnosti to znamená 2,1 milióna dolárov ročne. Aj toto sa mi zdá málo. Ak špičkový športovec dokáže zarobiť stámilióny dolárov ročne, plat politika je smiešny. Je pravda, že politik je platený z verejných peňazí – no na druhej strane ak urobí chybu hokejista, v najhoršom prehrá jeho tím zápas. No ak urobí chybu politik, môžu dôsledkom zlého rozhodnutia trpieť milióny, ak nie miliardy ľudí. Zaplatiť politikovi slušné peniaze je investícia, ktorá sa veľmi rýchlo vráti. Nemali by sme pri rozhodovaní o takejto veci podliehať takým prízemným veciam ako závisť. Ak má niekto problém s potencionálne vysokým platom politika, nikto mu nebráni, pokúsiť sa o funkciu.

V oblasti verejných financií platí matematika, že štát môže platiť veľké peniaze malému počtu ľudí relatívne bez problémov – ale platenie čo i len malých súm veľkému počtu ľudí je obrovská záťaž. Pár miliónov navyše pre politické špičky je to najrozumnejšie, čo môžeme v oblasti verejných financií urobiť, ak sa to naozaj pretaví do kvality vedenia.

Na druhú stranu, ak politik pochybí, mala by mu byť zodpovednosť za chybu zosobnená – ak sa bude jednať napríklad o nedbalosť tak do výšky peňazí, ktoré celkovo v politike zarobil, ak sa bude jednať o úmyselný konflikt záujmov – drakonický trest väzenia a prepadnutie majetku. Politikovi sa musí vidieť riziko, že bude odhalený, ďaleko väčšie ako akýkoľvek potencionálny zisk z konfliktu záujmov.

V spoločnosti, kde budú peniaze vďaka Viditeľným peniazom transparentné, nikto žiadne peniaze nedokáže ukryť, pretože to bude jednoducho nemožné. Politik sa tak nebude môcť spoliehať na to, že nejaké majetky utají. Vrátane možnosti presunu majetkov na svojich príbuzných. Toto je mimochodom princíp, na ktorom budú fungovať i riešenia takých vecí ako finančné podvody. Ak sa niekto preukázateľne obohatí na úkor niekoho iného, nič mu to nepomôže, pretože všetky peniaze a majetky budú viditeľné a bude veľmi jednoduché ich kriminálnikovi zobrať.

Povinnou súčasťou výmeny moci, bude i testovanie politikov z viac ako základných znalostí ekonómie či geopolitiky. Ak politik neprejde takýmto testom po pol ročnej príprave na funkciu, bude musieť ísť na test ešte raz až dokým ho nespraví. Také veci, ako že štát je v drvivej väčšine prípadov veľmi zlý vlastník, či škodlivosť inflácie a mechanizmus akým škodí, škodlivosť zásahov politikov do trhového prostredia musia byť veci, ktoré budúci politik musí vedieť recitovať zo sna.

Takisto geopolitika. Je prežitie civilizácie ohrozujúce, ak sa dostane k moci hlupák alá Donald Trump, ktorý je schopný sa ráno zobudiť a navrhnúť svojim poradcom, že USA vystúpia z NATO.

Fundamenty ekonomického fungovania modernej spoločnosti – výber daní, záchranná sociálna sieť, právo jednotlivca na základnú škálovanú úroveň napĺňania svojich potrieb

Výber daní

V súčastnosti solidarita v spoločnosti a platenie daní funguje spôsobom strhávania väčšieho či menšieho percenta príjmov. Toto je tradičná forma výberu prostriedkov na financovanie potrieb štátu. Trpí však mnohými neduhmi – od úplne prvoplánových ako nechápanie ľudí, prečo by mali zo svojich zárobkov platiť niečo čo funguje prinajlepšom sporne – zdravotníctvo, školstvo, v horších prípadoch dokonca podporujú svojimi peniazmi organizovaný zločin – karuselové podvody s výberom DPH či také negatívne veci ako umelé zásahy štátu do ekonomiky a krivenie trhového prostredia prostredníctvom darov politikov vybraným skupinám podnikateľov(daňové úľavy veľkým investorom) a nespravodlivé prerozdeľovanie.

Druhý pomerne nový spôsob ako štáty financujú svoje potreby je kvantitatívne uvoľňovanie známe aj ako tlačenie peňazí. Tlačenie peňazí sa dá robiť iba v celku na úrovni ekonomického priestoru, ktorý používa spoločnú menu. Tlačenie je realizované centrálnou bankou, ktorá vyrába peniaze ich umelým vytvorením v informačných systémoch. Funguje to spôsobom, že štát emituje dlhopisy, za ne inkasuje peniaze a centrálna banka umelo vytvorenými peniazmi tieto dlhopisy kupuje.

Tento spôsob financovania štátu má jednu obrovskú nevýhodu. Nijaká ekonomika nedokáže produkovať toľko bohatstva, ako jej centrálna banka dokáže vytlačiť. Kvantitatívne uvoľnovanie je tak bianco šekom pre politikov, ktorí majú sklon ho využívať na financovanie často nezmyselných populistických opatrení, ktorých hlavnou úlohou nie je riešiť problémy spoločnosti ale naháňať politické body. Kvantitatívne uvoľnovanie tak v skutočnosti zdaňuje ekonomicky najslabších v štáte, dá sa povedať, že sú to krvavé peniaze, ak pod krvou myslím straty najchudobnejších skupín obyvateľstva. Novo vytlačené, ničím, okrem dôvery v štát kryté peniaze totiž pôsobia inflačne – zvyšujú ceny všetkého v ekonomike. Novo vytlačené peniaze berú všetkým, najviac však tým, ktorí sú na konci potravinového reťazca ekonomiky – teda dôchodcom a na dávky odkázaným ľuďom, ktorí platia nové vyššie ceny so starou úrovňou svojich príjmov najdlhšie.

Situácia sa však v spoločnosti dramaticky zmení, keď všetky financie budú v jednom systéme. Makroekonómovia dostanú do rúk veľmi silný nástroj, pomocou ktorého sa bude dať bezprecedentne predvídať, ako sa situácia po určitom opatrení zmení. Riadiaci ekonómovia štátu, budú vedieť vďaka nebývalo presným modelom ekonomiky ako celku v porovnaní s ich predchodcami veštiť budúcnosť. Nebude to hneď a úplne presné, ale postupným dolaďovaním modelu sa časom dostaneme na úroveň, že sa napríklad nebývalo presne bude dať určiť inflácia s veľkým časovým predstihom. Ak sa toto podarí s určitou mierou chyby, makroekonómovia budú môcť modelu klásť rôzne od výmyslu sveta otázky. Čo sa stane ak vytlačíme miliardu EUR a dáme ich ľuďom formou protiinflačnej pomoci formou helikoptérových peňazí? Inflácia stúpne o ďalšie 2 percentá? Vôbec by ma neprekvapilo, keby v konečnom súčte takáto pomoc robila oveľa viac škody ako úžitku. Pomáhať bojovať proti inflácii rozdávaním peňazí, je ako hasiť požiar v lese benzínom. A čo sa stane, ak postupne znížime dane na nulu a štát budeme financovať výlučne tlačením peňazí? Odpoveď na túto otázku by nás podľa mňa prekvapila.

Ak si totiž zoberiem mieru zdanenia teraz – napríklad na TPP pracujúceho človeka zarábajúceho 1000 EUR v hrubom, náklady na jeho mzdu stoja zamestnávateľa 1352 EUR(tzv. superhrubá mzda). Po odčítaní sociálneho poistenia, zdravotného poistenia a dani z príjmu pristane nášmu modelovému človeku milión v čistom na účte 701 EUR. To ale ešte nie je zdaňovaniu koniec. Praktický ľubovoľný nákup tovaru alebo služby je zaťažený ďalšími 19% DPH, ktoré takisto končia v štátnej kase. Plus ďalšie dane – ak si dovolíte taký luxus ako cigarety alebo alkohol alebo benzín. Suma sumárum človek po všetkých daniach končí na zdanení okolo 60%. Ak to teda nepreháňa s benzínom a cigaretami.

Výdavky Slovenskej republiky za rok 2021 činili 46,7 miliardy eur. Hrubý domáci produkt bol 97,1 miliardy v bežných cenách. To výchádza na v priemere 48%tnú potrebu miery zdaňovania.

Inými slovami, ak by si štát miesto výberu daní peniaze vytlačil, ušetrili by sa všetky patálie s výberom daní, ľudia by dostávali plnú výšku toho čo zarobia a ešte by sa pravdepodobne ušetrilo.

Čo sa týka miery inflácie, tak po nedávnych experimentoch Európskej centrálnej banky s mierou tlačenia peňazí až do úrovne niekoľko desiatok percent peňažnej zásoby (len rozvaha ECB sa v prvých 9 mesiacoch roka 2020 zväčšila o 38%), čo sa premietlo do inflácie relatívne slabo – rok 2020 – 0,3% inflácia, rok 2021 – 5%, rok 2022 – 10% inflácia v eurozóne.

Proti inflácii pôsobí technologická deflácia – teda pokles cien spôsobených technologickým pokrokom. Najlepší príklad sú informačné technológie, pri ktorých platí Moorov zákon – teda zdvojnásobovanie schopností technológií v priemere každých 18 mesiacov. Je vysoko pravdepodobné, že technologická deflácia bude časom, ako bude rásť exponenciálne ľudské poznanie rásť stále rýchlejším tempom.

Suma sumárum si myslím, že ľudstvo by pri predpoklade že bude existovať informačný systém obsahujúci všetok obchod v spoločnosti mohlo postupne na financovanie štátov kvantitatívnym uvoľňovaním prejsť. Pomocou takého systému by sa totiž dalo prípadnému prestreleniu tlačenia peňazí predísť.

Sociálny systém modernej spoločnosti

V prípade, že všetky peniaze a majetky by boli v jednom systéme, bolo by možné uskutočniť také veci ako objektívne spravodlivé dávky ľuďom v zlej finančnej situácii. Pri žiadosti o takúto pomoc by sa nedalo podvádzať, pretože všetky financie a majetky by boli v jednom systéme a do veľkej miery transparentné. Takýto stav by umožňoval i také veci ako bezpodmienený základný príjem v presne takej miere, ako si to spoločnosť môže dovoliť s ohľadom na všetky negatívne dôsledky rozdávania peňazí.

Transparency driven economy

Ak by boli všetky majetky a peniaze v jednom systéme – a navyše by tieto údaje boli do veľkej miery transparentné, nastal by v ekonomike boom spôsobený tým, že zrazu by boli viditeľné slabé miesta tvorby hodnôt, ktoré by sa rýchlo optimalizovali. Ak napríklad v dedine je dvojo potravín a jedny z nich majú výhodnejšiu zmluvu s miestnym pekárstvom, viedlo by to k tomu, že by sa cena pre toho ktorý platí viac znížila. Niekomu by sa takýto pohľad nemusel páčiť – to, ako a kde nakupujem by mohlo byť považované za obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo je však vec, ktorá spoločnosť v oveľa väčšej miere brzdí ako posúva vpred. Patenty na technologické zariadenia a postupy, ktoré vyžadovali dlhý a finančne náročný výskum by mali fungovať i v modernej spoločnosti. Ale to, že miestne pekárstvo dáva niekomu lacnejšie rožky nie je obchodné tajomstvo. Spoločnosť bude po zavedení transparentnosti z celkového pohľadu ďaleko férovejšia a ekonomicky efektívnejšia.

V prípade fungovania štátu by sa napríklad jeho chod dal značne zefektívniť ponukou verejnosti – kto príde na spôsob ako šetriť štátne peniaze, dostane v prípade realizácie a skutočnej úspory odmenu v percentách z ušetrených peňazí. Pri transparentných platbách štátu by kreatívne nápady na lepší chod explodovali.