Denník N

Ak psychoterapia pomáha, život naberá iný rozmer. Klient ho chce vidieť, zažiť, ochutnať

foto: ilustračné
foto: ilustračné

Pretože sa v dnešnej uponáhľanej dobe čoraz viac ľudí obracia na odborníkov v oblasti duševného zdravia, poprosila som o rozhovor psychoterapeutku a zároveň riaditeľku psychologickej ambulancie Psyché v Pezinku, pani Romanu Mrázovú. Otvoríme s ňou tému psychoterapie. Priblížime si, kedy je vhodné vyhľadať pomoc, ako si vybrať vhodného terapeuta, ako dlho trvá terapeutický proces a čo od neho môžeme očakávať.

Pani Mrázová, ďakujem, že ste prijali pozvanie. Verím, že vďaka nášmu rozhovoru si mnohí naši čitatelia dokážu zodpovedať otázky, ktoré si často kladú.

Dobrý deň, veľmi pekne ďakujem za pozvanie.

Začnime od základov. Čo je to psychoterapia a komu je určená?

Psychoterapia je systematický liečebný proces zameraný na konkrétny problém. Vytvára priestor, kde si človek môže zažiť zdravý, podporujúci a korektívny vzťah. Psychoterapia je tímová spolupráca klienta a terapeuta, pričom terapeut je expert na duševné poruchy a metódy ich zvládania, zatiaľ čo klient je expert na svoj vlastný život a problémy. Keď sa vytvorí takýto tím, v ktorom panuje dôvera, empatia, autenticita a akceptácia, u klienta začína liečebný proces. Ten mu pomáha nadobúdať nové psychické schopnosti a zručnosti, nevyhnutné k tomu, aby prežíval svoj život kvalitnejšie a spokojnejšie. A preto je psychoterapia určená nielen ľuďom trpiacim duševnými poruchami, ale komukoľvek, kto v danom čase nevie zvládnuť svoje problémy alebo sa necíti byť spokojný so svojím životom a chce to zmeniť.

Kto poskytuje psychoterapiu?

Psychoterapiu poskytuje certifikovaný psychoterapeut, čiže psychológ, ktorý má absolvovanú certifikovanú pracovnú prípravu v oblasti psychoterapie. To znamená, že okrem akreditovaného certifikačného študijného programu musí mať absolvovaný minimálne jeden dlhodobý psychoterapeutický výcvik, ktorý trvá niekoľko rokov.

Ako rozoznám, kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc a kedy mi postačí len priateľská rada?

Myslím, že to je niekedy veľmi ťažké určiť. Po odbornej pomoci môžete siahnuť kedykoľvek, avšak v praxi ľudia takéto rozhodnutie neraz odkladajú na poslednú chvíľu, keď už nepomáhajú ani priateľské rady. Takže pokiaľ priateľská rada funguje, dalo by sa povedať, že ešte stále nepotrebujete vyhľadať odbornú pomoc. Ak však rady priateľov a blízkych prestávajú fungovať a problém sa začína rozpínať do viacerých oblastí vášho života, je načase urýchlene vyhľadať odborníka.

foto: ilustračné
foto: ilustračné

Z akých dôvodov ľudia najčastejšie vyhľadajú psychoterapiu?

Ak si psychoterapiu nechávajú ako poslednú možnosť, často ich k odborníkovi privedú rôzne telesné prejavy alebo somatické ochorenie. To je znakom, že ich psychika je tak napätá, až komunikuje prostredníctvom tela. Najčastejšie telesné prejavy sú dôsledkom úzkosti a pocitov preťaženia.

Podľa akých kritérií je vhodné vyberať si terapeuta? Zohráva väčšiu rolu jeho vzdelanie a odborné vedomosti alebo skôr pocit, že ma akceptuje nielen ako klienta, ale aj osobnosť?

Obidva faktory sú dôležité. Pochopiť vás vie často aj dobrý priateľ, ale ten nemá odborné vzdelanie na to, aby vás problémom previedol ďalej. A naopak, odborné vedomosti bez schopnosti prijatia, pochopenia a empatie sú nanič. Ak toto odborník nevie poskytnúť, nedokáže s klientom vytvoriť vzťah založený na dôvere. Navyše musí vedieť, ako má s klientom komunikovať, lebo každé jeho slovo má veľkú silu. Adekvátne vzdelanie psychoterapeuta je dôležité, lebo ho učí nielen vhodné terapeutické metódy, ale aj to, ako klienta nezraniť ešte viac.

Je psychoterapia hradená poisťovňou alebo si ju klient platí sám? Ako je to v prípade vašej ambulancie?

Poisťovňa umožňuje hradenie psychoterapie, avšak prax je častokrát zložitejšia. Klient má nárok na hradené psychoterapeutické sedenia v prípade, že zdravotnícke zariadenie, ktoré si vyberie, má zmluvu s jeho poisťovňou. Lenže psychológov, ktorí majú zmluvy s poisťovňami, je na potreby dnešnej doby veľmi málo. Nehovoriac o tom, že poisťovne na klienta často kladú nároky, ktoré sú preňho prekážkami k tomu, aby pokračoval v hradenej psychoterapii dlhšie ako jeden rok. To je v drvivej väčšine prípadov nevyhnutné, keďže problémy klienta sú priveľmi hlboké na to, aby boli zvládnuteľné za tak krátku dobu.

Dôležitú úlohu hrá aj motivácia k psychoterapii. Prax nám terapeutom ukazuje, že klienti, ktorí absolvujú terapiu hradenú poisťovňou, bývajú často motivovaní menej než klienti, ktorí si sedenia hradia sami. Ak má človek niečo zadarmo, zvykne poľaviť vo svojom úsilí.

Naša ambulancia má zmluvy so všetkými poisťovňami. Vzhľadom na spomínané limity poisťovní je však možné hradiť si psychoterapiu aj samostatne.

foto: ilustračné
foto: ilustračné

Viete mi, prosím, popísať priebeh psychoterapie? Aká je dĺžka jedného sedenia, aká celková periodicita a čo vlastne môžeme očakávať od prvého stretnutia?

Je to individuálne. Správna psychoterapia je prispôsobená potrebám klienta. Odporúča sa, najmä zozačiatku, chodiť raz týždenne na stretnutia v trvaní približne 50 minút. Existujú však psychoterapeutické smery, ktoré presadzujú sedenia dvakrát do týždňa.

Prvé stretnutie je zoznámením vo viacerých rovinách. Zoznámenie klienta s terapeutom a taktiež oboznámenie terapeuta s klientovým problémom. Neraz celé stretnutie zaberie len vyrozprávanie klientovho príbehu a problému. Toto však terapeutovi pomáha stanoviť počiatočný plán psychoterapie, ktorý je schopný klientovi v závere stretnutia ponúknuť. Čo je zároveň moment, kedy sa môže klient ohradiť voči navrhovanému postupu a vyhľadať iného odborníka. Prípadne môže terapeut zhodnotiť, že rozsah jeho kompetencií nestačí na klientov problém a odporučí mu iného odborníka.

Podľa čoho rozoznám, že mi psychoterapia pomáha? Je možné cítiť sa počas sedení, prípadne po nich, nekomfortne? Ak áno, čo s tým?

Ak psychoterapia pomáha, klient sa cíti inak. Ľahšie. Nemusí to byť priamo počas sedenia, ale vo všeobecnosti je mu lepšie ako pred vstupom do psychoterapie. Vníma nádej. Život naberá iný rozmer a on ho chce vidieť, zažiť, ochutnať. A aj keď to bolí, tak sa na psychoterapiu podujme, lebo má pred sebou vidinu zlepšenia. Podobne ako keď ide človek k zubárovi. Neteší sa na trhanie boľavého zubu, no v konečnom dôsledku mu to prinesie úľavu.

foto: ilustračné
foto: ilustračné

Psychoterapia je proces, ktorý si vyžaduje čas. Najmä pokiaľ má byť zmena trvalá. Doba nás neraz tlačí k hľadaniu instantných riešení, lenže práve tie zväčša nie sú zárukou dlhodobého zlepšenia.

Ak sa človek počas psychoterapie cíti nekomfortne, znamená to, že natrafil na dôležitý problém či tému. Má svojho terapeuta, o ktorého sa môže oprieť a zdieľať s ním tieto pocity. Ak sa však cíti nekomfortne, lebo terapeutovi nedôveruje, je vhodné pokúsiť sa s ním tento fakt vydiskutovať. A ak to nejde inak, zmeniť terapeuta.

Vedeli by ste nám na záver odporučiť nejakú knihu, prípadne podcast, ktorý je prínosný pre duševné zdravie človeka?

Je veľa dobrých kníh, pričom každá je cielená na konkrétnu oblasť psychického fungovania. Mne sa aktuálne veľmi páči kniha Gábora Maté s názvom Keď telo povie nie. Sú v nej veľmi dobre vysvetlené prepojenia nášho prežívania s telesnou symptomatológiou, o ktorej sme hovorili v úvode rozhovoru. Ide o silné posolstvo najmä pre tých, ktorí odmietajú prepájať psychické prežívanie s telesným. Existuje dokonca aj paralelný film s názvom Múdrosť traumy, v ktorom vystupuje sám Gábor Maté. Z partnerskej oblasti mám veľmi rada knihu Moje túžby, tvoje túžby od Willarda F. Harleyho. Iný pohľad na vzťahy a tvorbu našej osobnosti zas ponúka kniha Súrodenecké konštelácie od Kevina Lemana. Od tohto autora odporúčam aj ďalšie tituly.

Čo sa týka hovoreného slova, dávam do pozornosti najmä podcast Nevyhorení alebo NAHLAS O DEŤOCH.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa spokojnosti do každého dňa.

Mgr. Romana Mrázová

V súkromnej praxi pracuje od roku 2016. Psychológiu vyštudovala na Filozofickej Fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Pracovala so závislými klientami v sanatóriu pre drogovo a alkoholovo závislých. V oblasti závislostí pracuje dodnes, a to formou spolupráce s Road-Tomky, avšak v rámci individuálneho poradenstva. Postupne nadobudla skúsenosti v oblasti klinickej a dopravnej psychológie, pričom absolvovala aj špecializačné štúdium. Od roku 2017 má ukončený taktiež 5-ročný psychoterapeutický výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii pod záštitou ODYSSEA Mezinárodního institutu KBT v Čechách. Na prelome rokov 2016 a 2017 absolvovala výcvik v rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu.

Text: Wera Remeselníková

Jazyková korektúra: Dušan Šuster, Ivana Kriek

Fotografie: canva.com

Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie

Psychiatria nie je na hlavu - logo

Psychiatria nie je na hlavu

Cieľom iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu je búranie negatívnych mýtov ohľadom psychických ťažkostí. Zároveň snažíme dosiahnuť rovnocenné práva ľudí s psychickými problémami.