Ono – oge

Vzdal som sa všetkých svetských pôžitkov a povedal som si, že budem zdravo žiť. Prestal som fajčiť, nepijem alkohol, z jedálnička som vylúčil mäso a všetky éčka, nesexujem, zbavil som sa televízora a počítača, do obchodu chodím iba vtedy, keď naozaj niečo potrebujem. Rozhodol som sa, že všetku energiu využijem na sebazdokonaľovanie. Jednoducho povedané – odhodil som plášť ušitý z luxusu a prepychu a namiesto toho chodím v tom najlacnejšom, v adamovom rúchu. Stal sa zo mňa askéta. Zostal som stáť uprostred spoločnosti – zdravý, krásny a hlavne čistý.

Jednej neresti som sa však vzdať nevedel a dodnes jej neviem odolať. Keď si mnísi v kláštore raz za čas dajú pohárik, alebo zapália cigaretu, tak prečo by som si niekedy nemohol ulahodiť aj ja? Čím viac som sa vzdával nepotrebných vecí a činností, tým viac som sa venoval svojej neresti. Čičíkal som si ho, mojkal, rozmaznával. Postupne som však zistil, že ma úplne opantalo, a že sa ho neviem a ani nechcem vzdať. Z minima, ktoré som získaval z okolitého sveta som vyprodukoval maximum → ONO. Zatiaľ, čo sa ja krčím v rohu, tak ONO si s vyloženými nohami leží na gauči, popíja najdrahšiu whisky a oslavuje ženskú krásu. Zatiaľ, čo ja chodím oblečený vo veciach zo second-handu, tak ONO sa nosí v štýlových handrách. Zatiaľ, čo sa ONO vytŕča pred zrkadlom, ja som ich všetky rozmlátil. Neviem mu povedať nie a plním mu každé jeho prianie.

Vzdal som sa všetkého a myslel som si, že ma to oslobodí. Namiesto toho sedím zlomený v kúte, v tieni vlastného EGA. Áno, jediná vec, ktorej som sa nevedel vzdať je moje vlastné EGO. Zatiaľ, čo ONO je víťaz, ja som porazený. Bude ťažké sa ho vzdať, ale ak to nedokážem, nebudem slobodný.