Denník N

Študenti potrebujú pomoc od štátu. Takúto!

Aj napriek tomu, že všade počujeme, že naša ekonomická situácia sa zlepšuje, tak aj tak mám pocit, že sa tu bavíme stále iba o tom, čo si niekto myslí a realita je niekde úplne inde. Naozaj nemám nie len ja, ale ani ľudia pocit, že by sa pre nás, rodičov, niečo zlepšilo. Skôr naopak. Situácia je stále vážnejšia. Z rozhovorov s rodičmi detí z vyšších ročníkov, ako aj so samotnými študentmi vyplynuli situácie, v ktorých všetci títo mladí ľudia potrebujú pomoc, pomoc štátu. Pomoc by mala prísť v podobe:

  • CESTOVNÉ – Bezplatné cestovné pre študentov, ktorí sú nútení dochádzať. Aktuálne sa cestovné náklady študentov pri dochádzaní do školy, či na prax pohybujú v priemere 40 eur/mesiac.
  • BEZPLATNÉ VÝLETY – Umožniť vzdelávanie vo všeobecnej rovine, ako aj viesť naše deti k socializácii, súdržnosti, empatii, ako aj ochote si navzájom pomáhať.
  • PRÍSPEVOK NA UBYTOVANIE. Príspevok by bol určený študentom, ktorí v rámci svojho vzdelávania využívajú internát, resp. privát, keďže nie všetci dostali možnosť sa ubytovať na školskom internáte.
  • PRIJAŤ ZÁKON, v ktorom by boli zahrnuté všetky formy pomoci a jasne a zrozumiteľne zadefinované pravidlá poskytovania – aj tie formy, o ktorých som písala v tomto blogu.

Týmito formami pomoci dokážeme uľahčiť a v niektorých prípadoch úplne umožniť mladým ľuďom prístup k vzdelaniu. Výrazne tak odbremeníme rodičov samoživiteľov od finančnej záťaže, keďže majú iba jeden príjem. Na druhej strane, touto sociálnou podporou si dokážeme ako štát zabezpečiť to, že rodiny budú mať aspoň trošku ľahší život a zároveň nebudú deti utekať do zahraničia..

Teraz najčítanejšie

Lucia Monosza

Lucia Monosza

Volám sa Lucia Monosza (predtým Szlamenková). Píšem o témach, ktoré sú mi blízke profesne aj súkromne. Patrí medzi ne poľnohospodárstvo – deväť rokov som pôsobila v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kde som sa venovala na Sekcii projektových podpôr projektom, ktoré boli smerované na podporu nášho poľnohospodárstva. Všetky svoje skúsenosti chcem odovzdať našej krajine, ktorá si to zaslúži. Najmä malí poľnohospodári potrebujú nakopnutie od štátu, aby sme o nich neprišli. Potrebujú cielenú pomoc, ktorá im poskytne možnosť tzv. robiť to základné pre nás - venovať sa poľnohospodárstvu. Slovensko je úrodnou krajinou a je našou povinnosťou nastaviť systém tak, aby sme z toho profitovali v prvom rade my, bežní ľudia. Budem písať aj o pomoci zraniteľným. Zdravotne znevýhodneným a rodičom samoživiteľom. Donedávna som matkou samoživiteľkou sama bola. Navrhla som sériu opatrení a ako ekonómka a bývalá štátna zamestnankyňa som presvedčená, že sú realizovateľné aj u nás, na Slovensku. Želám si prispieť k riešeniam k týchto tém a budem rada, ak moje postrehy a návrhy budú pre vás inšpiráciou. Teším sa na diskusie.