Denník N

Slobodní

Dokument, 2022

Dokumentarista Slavomír Zrebný sa zaoberá veľmi vkusne témami, ktoré môžeme považovať za okrajové, nedocenené. Pritom však ponúkajú presah, pretože všetci sa musíme zamýšľať nad sebou, realitou, zmenou, ktorá začína u seba, ale sama nie je všemocná.

Pri filmoch ako jeho novinka Slobodní môžeme odhodiť obavy, zahanbenie, že tak vlastne hľadáme rady od autorít, ako ustáť osobné dejiny skúšok, výziev a rán. Ako sa poučiť v zrkadle minulosti a nebáť sa toho, čo môže prísť.

Osobitne poteší, že režisér je ročník 1985. Fascinujú ho naozaj veľké míľniky v slovenskej cirkevnej histórii (Zdenka, Stopy v snehu). V spomenutom filme spracoval príbeh o priateľstve, osobnostných charizmách, ktoré každodennosť malých skupiniek dokázali zapáliť až k neskoršej celospoločenskej zmene, ale podľa Františka Mikloška typicky slovensky – s nenásilným odporom (Sviečková manifestácia).

Väzenie Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla cvičilo vo vynaliezavosti, ako užiť dostupné možnosti prežitia a neochabnutia na psychike, mysli. Ako zažiť v nedostatku svätú omšu. Postačili latinské texty spamäti, obyčajný chlieb na hostiu a ako obetné víno hrozienka z koláčov rozmočené vo vode.

Na samotku – trestajúcu separáciu odporúčajú vo filme modlitbu a prostredníctvom spomienok tých, ktorých sprevádzali vo viere a možno žijú aj vo Vašom okolí: učiť sa texty Biblie naspamäť, vytvoriť si režim času/dňa vo vnútri z hocičoho, ak naporúdzi nebudú ani len tie jednoduché znamenia svetla a tmy.

No a ako odľahčenie treba povedať, že kvôli raňajkám s dávnym priateľom Silvestrom Krčmérym pápež Karol Wojtyla nechal čakať aj návštevu francúzskeho prezidenta. Dar spoločného času je otázka voľby a prijatia, ktorej sa nevyhne ani Vatikán.

 

*

Chceš dozrieť na obetu.

Detaily číhajú.

Musíme strádať.

 

Niekde sa roztopiť

a v niečom vyrásť

v Tvojich očiach

 

Blízko je tieňom,

nám trochu ťažšie:

Potrebujeme

 

mapu, prieniky živšie,

nestratiť zápas v divočine

lepkavých kríz.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.