Denník N

Volebný blog, alebo blog o …

Keď som písal tento blog, tak tu ešte šarapatil otec národa a nikdy by som si nebol pomyslel,že o dvadsaťpäť rokov to bude stále aktuálne. Ibaže som videl niekoľko kandidátok a kandidátov do krajskych samospráv a to ma utvrdilo v tom, že je to viac než aktuálne, takže:

Poznáte to. Ráno vstanete z postele, pohár vody a gravitácia spôsobia, že musíte ísť. Musíte ísť na záchod. A presne tak to bolo aj v to oné ráno…

Normálne som sa usadil, potlačil a potom len „čľup.” Obyčajne to bolo len jedno čľup, ale zrazu je toho čľapotania nejako veľa. Tak som sa nadvihol, pozriem pod seba a tam moje, s prepáčením hovno, veď čo iné to aj je, žije. Pozerám na to, oči očím a ono sa to tam len čľapoce v tej vode.

“Kto si?” spýtal som sa šokovaný.

“Ja som tvoje a ty si môj” odpovedalo hovno.

Vyzerá ako moje, smrdí, pardon, vonia ako moje, tak musí byť moje. Keď moje, tak moje, čo už, zahynúť ťa nenechám. Vytiahol som ho zo záchoda a zabalil do toaletného papiera, aby mu nebola zima.

Rástlo, ako z vody, tak som ho dal do školy. Hovno nehovno, sprosté zostať nemôže. Je pravda, že nebolo práve najbystrejšie, ale moja snaha nebola márna. Niečo sa tam v tej škole na to moje hovno predsa len nalepilo.

Lenže nastal deň „D” a moje hovno povedalo: „Nebudem ja viacej do školi chodiť, čo som dáky debyl a či čo?” A viacej do školy ani nepáchlo.

Skúšalo sa zamestnať, nájsť si prácu, ale chápete to asi aj Vy. Kto by už len zamestnal hovno? Na manuálnu prácu bolo mäkké a na administratívnu, no ako to napísať, nikto ho nechcel, lebo čoho sa dotklo, to posralo.

Raz ráno, keď sa zobudilo, tak prehlásilo: „Idem ja do polityki, zabaľ mi try buchty do batôžka a priprau palicu!” A ako povedalo, tak aj učinilo. Aké ale bolo moje prekvapenie, keď o pár mesiacov, tesne pred voľbami, som našiel to moje hovno, ako sa na mňa vyškiera z plagátu?

Jeho motto bolo: „Nesľubujem Vám nesplniteľné, ale keď Ja dostanem Váš hlas, tak potom Vy dostanete Mňa.”

Usmial som sa. „Čo im ty môžeš dať, keď hovno máš?”

Ale zvolili ho a darilo sa mu. V ďalších voľbách sa už na mňa vyškieralo z veľkého bilbórdu, v spoločnosti jemu podobných. A opäť ho zvolili a dokonca poriadne vysoko.

A opäť sa mu darilo a ešte lepšie ako predtým, pretože jeho charakterové vlastnosti perfektne zapadli medzi ostatných tam hore. Vlastne, charakterové vlastnosti. Aké už len môže mať hovno charakterové vlastnosti? O čom asi tak budú? Áno, správne ste si odpovedali a práve preto bolo také úspešne.

Raz som ho stretol na ulici, už keď bolo veľmi dôležité, práve vystupovalo z auta, ale jeho ochranka mi nedovolila pristúpiť ku nemu bližšie. Tak som na neho zakričal: „Hej ty, hovno, pamätáš si ma ešte?” Ale jedna pani ma štuchla dáždnikom, že čo si to dovoľujem, takto znevažovať nášho pána a pomenovala ho funkciou.

„Ale veď ja som ho len nazval pravým menom,” pokúšal som sa oponovať, ale zbytočne, ľudia mi neverili a hovno sa radšej pozeralo na druhú stranu.

“Ej hovno, hovno” otočil som sa a hodil rukou, „zabudlo si ty už z ktorej diery si ty vyšlo” a zabočil som za roh, do verejných WC, lebo mi bolo z toho zrazu treba. A tam na dverách bolo napísané toto: „Aj hovno, keď zastáva dôležitú funkciu si vyžaduje náležitú úctu. Používajte toaletný papier a nie noviny!”

Spravilo to čľup a ešte raz a ešte raz, pozriem pod seba a tam sa opäť niečo mrví a čľapká vo vode. Pokýval som hlavou zo strany na stranu a povedal: „Nie nie, jedno hovno je na takú malú krajinu až až,” a spláchol som.

 

Blížia sa voľby a hovná cítia svoju príležitosť, tak Vás prosím, splachujte dôkladne!!!

Teraz najčítanejšie