Denník N

Slovensko zemocionálnieva alebo národ sa zbláznil

Emocionálne nenávistné prejavy už nie sú len doménou málo vzdelaných ľudí, ktorí nikdy nevybehli zo svojej dediny. Vyžívajú sa v nich aj tí vzdelaní, aj tí so skúsenosťami so zahraničia, len to robia “krajšie”. Ponižovanie je na dennom poriadku.

Na Slovensku rozkvitlo zlo. Ako nikdy predtým. Nie je to len o právach homosexuálov, Ukrajine a právnom štáte, dostáva sa to úplne do každej oblasti. Ľudia sa zbláznili (a to som ten dojem mala už pri korone). To, čo sa teraz deje, je neuveriteľný nárast nenávisti aj na strane liberálov, podporovateľov Ukrajiny a LGBTI práv. Slovenskom sa šíri tornádo zla. Ľudia si s obľubou navzájom ukazujú, ako sa mýlia, že nie sú dostatočne naštvaní, že nedostatočne odsudzujú alebo podporujú niečo/niekoho. Je to hrôzostrašné.

Nedávno mi jedna podporovateľka Ukrajiny v diskusii vytkla, že tá moja podpora nie je dosť rázna, lebo som nekydala na Rusov, nehromžila na nich, nechcela selektovať ľudí a hádzať ich ako zhnilé jabĺčka do koša. Odpovedala som jej, že vďaka nej som pochopila, prečo nás liberálov majú niektorí ľudia za fašistov. Zdá sa, že mnohí nechápu výraz liberalizmus a mnohí zas liberálmi nie sú, len ich tá opačná strana za nich pokladá. V oboch prípadoch nám skutočným liberálom kazia meno.

Emocionálne nenávistné prejavy už nie sú len doménou málo vzdelaných ľudí, ktorí nikdy nevybehli zo svojej dediny. Vyžívajú sa v nich aj tí vzdelaní, aj tí so skúsenosťami so zahraničia, len to robia “krajšie”. Ponižovanie je na dennom poriadku.

Už nie sú rozoštvané len tie dva hlavné tábory pre a proti, už sú rozoštvaní aj ľudia v nich. Niekto nedostatočne odsudzuje, iní nedostatočne poukazuje na problém, henten si nevšimol, že problém je vlastne niekde úplne inde. Čoraz viac sa v témach vŕtame, lebo si to situácia vyžaduje, ale opätovne narážame na mantinely, lebo väčšina z nás nemá odborné znalosti o problematike, len laické a skôr osobné skúsenosti. Dunnig-Kruger berie Slovensko útokom. Ľudia si myslia, že vedia, ale nevedia, no strašne chcú dať najavo, že vedia. Absurdistán.

Emócie a skúsenosti sú vydávané za názory a fakty, naštvanosť tomu dáva speed a ide to ako šialené. Vysmievanie, kydanie, znevažovanie, osočovanie. Verejný priestor je zahltený odpornými emóciami. Ako, politici prikladali polená statočne, ale spoločnosť nabehla na taký drive aj bez nich. Vražda dvoch ľudí s homosexuálnou orientáciou vyhnala emócie, ktoré už aj tak boli vyhecované vojnou na Ukrajine do úplne šialených rozmerov, čo je síce pochopiteľné, ale predsa len sme kultúrni ľudia. Nemôžeme sa všetci navzájom vyvraždiť.

Ľudia už nie sú ticho, sú oveľa hlučnejší a ukázalo sa, že Slovensko má veľký problém s Dunning-Krugerom. Máme postupy na to, ako vzdelávať ľudí s ADHD, dyslektikov, ale čo robiť s tými, ktorých ovládol Dunning-Kruger. Nie je to síce porucha, ale ako takých ľudí niečo naučiť? Ako im ukázať, že sa mýlia a že skutočnosť je iná? Lebo ono to nevie, že to nevie a môže to voliť. Neviem, či odborníci na toto niečo majú, či vedia, čo s tým, ale mali by byť povolaní do prvej línie.

Tento problém sa už zďaleka netýka len nevzdelaných, len konzervatívcov so spiatočníckym myslením alebo rusofilov. Týka sa aj ľudí s vysokou školu (aj zahraničnou), na vysokých pracovných pozíciách aj liberálov, aj podporovateľov Ukrajiny. Ľudia stratili prehľad, mieru, chochmes. Čoskoro stratia aj príbuzných, priateľov, ba aj sami seba, ak sa s tým nič neurobí.

Teraz najčítanejšie