Zvyšovanie dôvery vo výskum cez transparentný prístup
Veríte výskumníkom? A veríte výsledkom ich výskumov?
Najpodstatnejšiu časť práce výskumníka tvorí výskum, ktorý predstavuje proces systematického skúmania objektu či subjektu s cieľom rozširovať poznatky. Nejde o náhodnú činnosť, ale o organizovanú a systematickú metódu pre získanie odpovedí na otázky, ktoré si výskumník stanovuje. Realizácia samotného výskumu môže však pôsobiť ako „čierna skrinka“ (ostatní nevidia, čo je vnútri), čo v konečnom dôsledku môže znižovať dôveru v zistené výsledky.
Pred asi 10 rokmi sa začalo v psychológii diskutovať o tom, či sú výsledky výskumov naozaj dôveryhodné a či je možné dospieť k rovnakým výsledkom, ak sa pokúsime pôvodný výskum zopakovať (zreplikovať). Po zapojení sa viacerých výskumníkov do takýchto replikácií sa zistilo, že snaha dospieť k rovnakým výsledkom končí často neúspešne. Táto kríza replikovateľnosti[1] sa objavila vo viacerých odboroch: v psychológii, v medicíne, ekonómii, biológii či iných sociálnych vedách. Príčinu tejto krízy je možné hľadať nielen u samotných odborných časopisov (napr. tlak na publikovanie len pozitívnych výsledkov) ale aj u výskumníkov praktizujúcich používanie pochybných výskumných praktík.
Na našom ústave sa už dlhšiu dobu prikláňame k používaniu zodpovedných výskumných praktík ako aj k praktizovaniu otvorenej vedy a transparentnosti výskumu. A v čom sa teda snažíme byť transparentní?
Snažíme sa byť transparentní v tom, čo ideme robiť
Pre zvýšenie transparentnosti nášho výskumu publikujeme tzv. predregistrácie. Predregistrácia[2] je vlastne protokolom, ktorý výskumník vyplní pred samotnou realizáciou výskumu, pričom sú v ňom obsiahnuté informácie o tom, čo plánujeme – čo je naším cieľom, či budeme niečo overovať z teórie či záverov iných výskumov, alebo budeme robiť prieskum v novej oblasti, ako to budeme skúmať (napr. experimentom, dotazníkom, testom, alebo pozorovaním), kto budú naši participanti a ako to budeme vyhodnocovať. Tento postup nám pomáha vyvarovať sa viacerých chýb, ktorých sa môžeme pri výskume dopustiť. Pre tieto protokoly využívame najčastejšie platformu Open Science Framework (OSF, www.osf.io), kde nájdete napríklad aj predregistráciu Evy Ballovej Mikuškovej a Vladimíry Čavojovej o vplyve analytického kognitívneho štýlu na dôverčivosť (https://osf.io/u5pzc).
Snažíme sa zverejňovať anonymizované dáta
Z minulosti sú známe viaceré prípady, kedy bola zistená manipulácia s dátami[3] vo výskumoch, a tým pádom aj výsledky výskumov boli skreslené. Zverejňovanie zozbieraných anonymizovaných dát (za dodržania etiky informovaného súhlasu) má viacero výhod, ako je ekonomickosť, ich možnosť využitia v ďalších analýzach, či nadviazanie spolupráce s druhými výskumníkmi. Preto aj my (ak je to možné z etického hľadiska) zverejňujeme anonymizované dáta, ktoré sú dostupné pre ostatných výskumníkov. Na základe zdieľania dát na platforme OSF boli napríklad Jakub Šrol a Vladimíra Čavojová oslovení, že výsledky jednej z ich štúdií budú iní výskumníci reprodukovať.
Snažíme sa zverejňovať postupy ako sme dospeli k výsledkom
Pre získanie výsledkov používame najčastejšie štatistickú analýzu dát. Aby sme boli transparentní v tom, ako sme dospeli k výsledkom, zverejňujeme konkrétne postupy výpočtov, pre ktoré využívame napríklad už spomínanú platformu OSF. Tak môžu byť naše výsledky kontrolované a môžu sa odhaliť aj prípadné chyby v našich analýzach.
Snažíme sa zdielať nami preložené metódy v archívoch psychologických nástrojov
Častokrát pre získanie dát pracujeme so zahraničnými dotazníkmi. Ak sme si už dali námahu prekladu a následného overenia podstatných informácií o spoľahlivosti a platnosti daného dotazníka, potom sa delíme o preklad dotazníka (spolu s relevantnými informáciami) v archívoch psychologických nástrojov (slovenský repozitár: https://osf.io/3bv6e/). Dotazník je tak prístupný nielen iným výskumníkom, ale aj študentom pre ďalšie používanie.
Sme súčasťou skupiny výskumníkov, ktorá propaguje otvorený prístup vo vede
Niektorí z našich kolegov stáli pri založení Slovenskej siete reprodukovateľnosti (Slovak reproducibility network, SKRN, www.skrn.org), ktorá združuje výskumníkov, ktorí vyššie uvedené postupy praktizujú vo svojej práci a ktorí robia ich osvetu medzi ostatnými výskumníkmi a to prostredníctvom webinárov, blogov, článkov či v odborných diskusiách.
Transparentnosť podporujeme aj v časopise vydávanom ústavom
Už od roku 2015 je časopis Studia psychologica (www.studiapsychologica.com), ktorý je vydávaný naším ústavom, s otvoreným prístupom. Podporujeme v ňom zároveň aj zdieľanie dát ako aj registrované štúdie, to znamená predregistrácie, ktoré si výskumníci v časopise zaevidujú a prejdú recenzným konaním ešte pred tým, ako boli zozbierané dáta. Prvá registrovaná replikačná štúdia bola zverejnená v roku 2021 kolegov Magdaleny Adamus, Matúša Greža a Kataríny Dudekovej (dostupné na https://doi.org/10.31577/sp.2021.03.824).
Snažíme sa zdieľať výskumné články a knihy v rámci riešených grantov
Sme zástancovia otvoreného prístupu k našim publikáciám a preto sa snažíme našu prácu voľne zdieľať. Aktuálne riešime osem projektov na našom ústave (https://psychologia.sav.sk/projekty/) a ak publikujeme výsledky výskumov, osobne zdieľame tieto články napríklad na sociálnej sieti určenej výskumníkom (www.researchgate.net). Knižné publikácie vydávané v rámci riešených projektov sú taktiež voľne dostupné (https://psychologia.sav.sk/knihy/). Za posledné obdobie tu nájdete napríklad publikáciu od Jitky Gurňákovej a Denisy Marcinechovej o význame komunikácie s pacientom a jeho blízkymi z zásahoch zdravotnej služby, publikáciu editorov Vladimíry Čavojovej a Petra Halamu o prežívaní a dôsledkoch pandémie COVID-19 na Slovensku či publikáciu editorov Viery Bačovej a Petra Halamu o psychologických súvislostiach adaptácie na dôchodok.
Toto všetko sa snažíme robiť pre skvalitnenie nášho výskumu ako aj pre zvyšovanie dôvery vo vedu. Vieme, že dôvera je nevyhnutá pre rôzne vzťahy vo vedeckom výskume – časopisy veria, že autori budú dodržiavať pravidlá týkajúce sa autorstva, grantové agentúry veria, že výskumníci budú dodržiavať pravidlá a zásady týkajúce sa realizácie výskumu, participanti výskumov veria, že výskumníci budú dodržiavať etické zásady anonymizácie, autori článkov veria, že recenzie budú kompetentné, čitatelia článkov veria, že výskum bol vykonaný tak, ako bol popísaný a verejnosť verí, že vedci poskytujú poznatky a odborné znalosti ktoré môžu byť nápomocné v riešení pálčivých otázok spoločnosti[4]. A aj keď nedokážeme ovplyvniť všetky spomínané vzťahy, svoj diel práce sa snažíme robiť zodpovedne a transparentne.
Lucia Kočišová
[1] O kríze reprodukovateľnosti je možné si prečítať napríklad v kapitole Jakuba Rajčániho z knihy Simplicita a skutečnost (Bubák, Joukl, Kasal, Eds., 2022) s názvom Kríza reprodukovateľnosti, problematické výskumné praktiky a cesta k otvorenej vede.
[2] Svoje skúsenosti s prvou predregistráciou spísala Vladimíra Čavojová v blogu: https://www.slovakrn.org/post/%C4%8Do-som-sa-nau%C4%8Dila-pri-na%C5%A1ej-prvej-pred-registr%C3%A1cii
[3] * V poslednom období sa spomínal Dan Ariely, známy profesor psychológie a behaviorálnej ekonomiky na Dukovej univerzite, ktorý sa okrem iného venoval aj výskumu poctivosti, podvádzania a iracionality. Niektorí výskumníci však spochybňujú jeho výskum po tom, čo v minulom roku traja akademici v blogu Data Colada odhalili, že časť práce o výskume nečestnosti z roku 2012, ktorej bol spoluautorom, je podložená sfalšovanými údajmi (https://datacolada.org/98). Ariely falšovanie nepotvrdil, avšak bol jediný, ktorý s dátami pracoval.
*Asi najznámejší je prípad Diedericka Stapela, sociálneho psychológa z Tilburgskej univerzity v Holandsku, ktorý sa zaoberal najmä sociálnym primingom. V roku 2011 sa po vznesení obvinenia od vlastných doktorandov priznal, že si doslovne vymýšľal dáta z experimentov tak, aby mu vyšlo čo chcel. A svojich pohnútkach napísal aj knihu Ontsporing, v anglickom preklade: Faking Science: A True Story of Academic Fraud (2012).
*Z minulosti je známy aj prípad Cyrila Burta, britského psychológa, ktorý skúmal dedičnosť IQ na základe štúdia jednovaječných dvojčiat vychovávaných oddelene. V čase publikovania išlo o prácu ktorá vynikala, nakoľko popísal až 53 párov dvojčiat, čo bolo viac ako dvojnásobok všetkých ostatných publikovaných prípadov dohromady. Upozornenia ohľadom dát sa týkali toho, že síce pribúdali páry dvojčiat, ale hodnota korelačného vzťahu ostávala rovnaká až do tretieho desatinného miesta (z knihy: Gould, S. J. (1997). Jak neměřit člověka. Nakladatelství Lidové noviny).
[4] Resnik, D.B. Scientific Research and the Public Trust. Sci Eng Ethics 17, 399–409 (2011). https://doi.org/10.1007/s11948-010-9210-x