Denník N

História a osud barokovej Bažantnici a mostu v Bratislave, v mestskej časti Jarovce

Vstup do Bažantnice v Jarovciach, v mestskej časti Bratislava, je len pre peších alebo je vhodný na výlet na bicykli. Cesta k nej je náročnejšia, avšak nájdete ju vysvetlenú samostatne na priloženom odkaze, vo  fotoalbume Bažantnici. Nám osobne sa ju podarilo nájsť až na tretí krát, pričom správnu cestu našiel navigačný prístroj až na druhý pokus. Inak od vchodu do Bažantnice až cestou k mostu strávite príjemnú 25 minútovú prechádzku.

Areál a príroda jarovskej barokovej bažantnice sa nachádza v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR a je vyhlásená za Chránený Areál (CHA). Je mimoriadne cenná z dôvodu ekologickej významnosti a stability v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine. Navyše je to jediný kompaktne zachovaný barokový krajinný útvar. V podstate sa v Jarovciach nachádzajú len dve pamiatky vyhlásené Pamiatkovým Úradom SR za pamiatky (NKP). Prvým je barokový rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z rokov 1764 až 1765. Druhým je jarovská bažantnica, ktorá je pamiatkovo chránená najmä z dôvodu cennej historickej zelene. Za kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1992. Zachovala si všetky významné prvky barokového slohu ako napríklad pôdorys v tvare nepravidelného polygónu (šesťuholníka) a dodnes sa využíva ako lesné hospodárstvo; pričom je vraj vo vyhovujúcom stavebno-technickom stave. Vo svojej podstate samotný barokový most, pre ktorý je bažantnica navštevovaná, nie je pamiatkovo chránený, čo sa odrazilo aj na jeho stavebno-technickom stave. V súčasnosti sa areál nachádza na 4 parcelách, ktoré sú pamiatkovo chránené v rozlohe 782 580 m², v katastri sú všetky označené ako lesné pozemky a chránený areál. Vlastníkom najväčšej rozlohy 743 002 m² je štátny podnik Lesy Slovenskej Republiky. Vlastníka ďalších dvoch parciel o veľkosti 34 067 m² a 115 m² mi v databáze katastrálneho úradu nenašlo. Ďalšia parcela o veľkosti 5 396 m² patrí súkromnej spoločnosti Hervex s.r.o. Snažili sme sa zistiť na ktorej parcele v chránenom areál stojí samotný barokový most, ktorý nie je evidovaný ako NKP, ale nepodarilo sa nám to zistiť. V súčasnosti je most evidovaný len ako pamätihodnosť mestskej časti.

Samotná baroková bažantnica patrí k najväčším pamiatkam Jaroviec. Písomné materiály o jej vzniku pochádzajú z prvej polovice 18. storočia, ale novšie poznatky posúvajú dobu jej vzniku až do konca 17. storočia, keďže máme doklady o tom, že tento priestor bol využívaný na poľovnícke účely už skôr. Bažantnica bola založená v duchu barokových zverincov a je to jediná známa baroková zvernica zachovaná v pôvodnom riešení na Slovensku. Bola založená výlučne na špeciálny odchov bažantov. Bažantnica mala tvar nepravidelného šesťuholníka a bola po celom svojom obvode ohradená murovaným múrom, vo vnútri sa nachádzali aj pomocné hospodárske objekty a pôvodne bola husto vysadená prevažne lipami. História bažantnice sa spája s obcou Kittsee a jej kaštieľom Neues Schloss (Nový zámok), ku ktorému bažantnica patrila. Kaštieľ bol postavený v 17. storočí v renesančnom slohu a v rokoch 1730- 1740 ho gróf Pavol Esterházyi dal prestavať do barokovej podoby. V tomto období vznikla súčasná geometrická, baroková dispozícia samotnej bažantnice. Neskôr Neues Schloss vlastnil šľachtický rod Batthyány-Strattmann. Neskôr ho vlastnila obec a od roku 1973 sa v ňom nachádzalo etnografické múzeum, ktoré je od areálu bažantnice vzdialené vzdušnou čiarou menej ako 3 km. Toto múzeum je v súčasnosti uzatvorené pre verejnosť, ale naďalej funguje. Bažantnicu s dedinou Kittsee spája cesta s obojstrannou alejou.

Tento ohradený priestor na chov bažantov využívala šľachta na oddych a zábavu a bažantie mäso považovali za veľmi chutné. Niekdajšiu krásu barokového zverinca dnes dokazuje zachované usporiadanie alejí a chodníkov. Sú postavené na hviezdicovom princípe a smerujú presne do stredu bažantnice. V strede bažantnice je dodnes zachovaný pôvodný kruh z ktorého smerovali jednotlivé výbežky ôsmych ciest. Je evidentné, že tento kruh sa kedysi využíval na oddych, naznačujú to ohniská a zvyšky po socialistických chatkách, po ktorých ostali len betónové základy. Jedna z vybiehajúcich ciest viedla k takzvanému letohrádku (Lusthaus). Predpokladá sa, že aleje boli lipové, ale nachádzali sa tu aj iné stromy. V areály sa nachádzali okrem letohrádku aj ďalšie stavebné objekty, napríklad hájovňa (Jägerhaus), kamenný most a iné hospodárske budovy. Z niekdajšej murovanej barokovej ohrady sa v súčasnosti nič nezachovalo. Taktiež sa nezachoval žiadny murovaný hospodársky objekt, pretože všetky boli krátko po 2. svetovej vojne zbúrané. Zachoval sa len kamenný objekt barokového mostu, ktorý je pri vstupe do bažantnice od rakúskej dediny Kittsee. Tento most zabezpečoval prechod cez jedno z ramien Dunaja. Toto rameno Dunaja obkolesovalo takmer celý obvod bažantnice. Dnes je rameno vyschnuté, pravdepodobne následkom regulácie toku Dunaja v 19. storočí, občas sa objavia kaluže vody, ktoré presiaknu zo spodných vôd.

Areál bažantnice prvý raz zobrazila historická mapa rakúsko-uhorskej hranice z roku 1754. Rovnako je zobrazená aj na mape prvého vojenského mapovania z roku 1784. Túto mapu rakúsko-uhorského terénu a pohraničia vytvoril významný kráľovský vojenský kartograf C. J. Walter, toto prvé mapovania územia vykonal počas rokov 1766-1788. Prvú písomnú zmienku o bažantnici napísal historik Ján Matej Korabinský vo svojom diele z roku 1786: „Geographisch historisches und Produkten lexikon von Ungarn” (Geografický, historický a produktový slovník z Uhorska) ako „Fasangarten“ („Fasan“ je bažant, teda Bažantia záhrada, alebo Bažantnica) pri mestečku Kittsee. Zachovali sa nám informácie, že do areálu bažantnice s obľubou chodieval poľovať syn Márie Terézie, neskorší cisár, Jozef II.. V kronike obce Rusovce sa našiel zápis o tom, že často na tomto území i v jarovskej bažantnici poľoval už cisár Karol VI., otec Márie Terézie. V druhom vojenskom mapovaní z roku 1810 je bažantnica označená ako „Thirgarten“, čo naznačuje, že sa tu nechovali len bažanty, ale aj iná lovná zver, napríklad srnčia zver a zajace. V priebehu 19. storočia zaniká budova letohrádku, ale na mapách sa objavujú ďalšie hospodárske usadlosti. Po druhej svetovej vojne v roku 1945 už areál bažantnice chátral, avšak v areály evidentne bývali ľudia. Múr areálu rozobrali obyvatelia už okolo roku 1947. V jednom z objektov od 4. decembra 1947 fungovala jednotriedna Obecná ľudová škola a o dva mesiace neskôr sa spojila zo Štátnou ľudovou školou v Janíkovom dvore. Vytvorili tak jednotriednu Štátnu ľudovú školu v Jarovciach – Bažantnici. Ľudia sa z dôvodu blízkosti pohraničia museli v rozpätí rokov 1950-1951 z areálu odsťahovať. Od roku 1951 sa hovorí o rozoberaní jednotlivých hospodárskych budov, pričom ich materiál využili ľudia na stavbu nových príbytkov. V rokoch 1952-1957 na mapách nie zaznamenané budov, ale len ich ruiny.

Dnes je teda táto unikátna baroková bažantnica chránený krajinný areál s ochrannou 4. stupňa. Je to jediný barokový krajinný útvar, ktorý sa zachoval vo svojej pôvodnej podobe až dodnes. Za zachovanie môže v podstate lokalita, v ktorej bažantnicu postavili. Za čias socializmu bola v hraničnom pásme medzi Československom a Rakúskom, ľudia ktorí v nej sídlili boli vyhostení a do jej vnútra pustili ľudí len na mimoriadne povolenie. Vďaka tomu bola príroda a historická zeleň v nej chránená pred ľuďmi, bažantnica je dnes ekosystémom v ktorom žije množstvo zákonom chránených vtákov i cicavcov. Zaujímavosťou je, že sa nenachádza v edícii kníh: „Dejiny slovenského výtvarného umenia: Barok“, z dielne Ivana Rusinu a kolektívu. Pričom je to jediný nedotknuto zachovaný barokový areál zvernice na Slovensku a kniha spomína aj zaniknuté areály záhrad kaštieľov a kláštorov. Je pravda, že areál súvisí skôr s rakúskym Kittsee, ale rod Esterházyi je mimoriadne významný aj pre naše územie. Menšie množstvo máp a výkresov tohto územia má Mestský ústav na ochranu pamiatok. Nenašli sme ale žiadne architektonicko-historické výskumy o moste, alebo areály.

Barokový most v bažantnici je zaklenutý dvomi polkruhovými valenými oblúkmi. Most je v dezolátnom stave, jeho klenby sa pod náporom koreňov stromov rozpadávajú. Na niekdajšej ceste cez most rastú mladé stromy tzv. náletová zeleň. Cez túto zeleň je veľmi komplikované sa predrať, je tu len úzky chodník. Zachovala sa nám ale plocha niekdajšieho ramena Dunaja vo forme vyschnutej priekopy. Stav muriva tohto barokového mosta je hrozný, ak sa niečo nespraví zo zeleňou, hrozí rozpadnutie tohto mostu. Taktiež aj vnútro priekopy je mimoriadne zarastené, čo komplikuje jeho nafotografovanie. Most by mal byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) a mali by sa vykonať urýchlene zásahy zabraňujúce jeho kompletnej devastácii.

Neskôr dňa 10.9. sme si opätovne boli obzrieť most v Bažantnici, bolo lepšie počasie a hlavne svetlo než predchádzajúci raz. Overili sme si domnienku miestneho obyvateľa, že cestou ku Bažantnici by sa mala nachádzať skládka. Tú sme nenašli, či už cestou z odbočky na Kittsse, alebo vo vnútri v bažantnici Lesy SR, alebo iný majitelia v nej ale naďalej ťažia drevo. Taktiež sa nám podarilo nafotiť v priekope pozostatok vody- ktorý sa vyrazí v časoch intenzívnejších dažďov. Pri väčších dažďoch môže táto voda podmývať základy mostu.

Zaujímavosťou je, že už v 3. ochrannom stupni je zakázané zakladať ohne, Bažantnica je v 4. ochrannom stupni. Ak sme to správne pochopili, nemali by byť v takomto priestore zakladané ohniská. Ohnisko v Bažantnici je stále väčšie a navyše sa asi porušuje zakladaním daného ohniska zákon. Zaujímavosťou je, že sme objavili vyrezané stromy pri moste a na ňom. Nie sme si úplne istý či toto vyrezanie nespôsobilo ďalší rozpad mosta. Príde nám, že tá deštrukcia na moste je väčšia než pri predchádzajúcej návšteve. V podstate sa obávame svojpomocného vypilovania veľkých stromov bez odborného dohľadu, keďže ich korene prerastené v hmote mostu, ho držia a zabraňujú jeho pádu. Ostáva otázka či toto rúbanie bolo v dobrej viere robené, alebo s úmyslom uškodiť mostu (KH).

V súčasnosti sa záujem o tento barokový kamenný most zväčšuje. Našli sme informácie o propagovaní mostu v bažantnici pomocou hry Geocaching, kedy sa takzvaná „keška“ ukrýva na málo známe miesta a pomocou indícií, alebo GPS súradníc ju musia geocacheri hľadať. Formou fondov, alebo cez hraničnou spoluprácou s obcou Kittsee a Lesmi SR by sa Jarovce mali pokúsiť zachrániť svoju najcennejšiu pamiatku a vytvoriť v tomto areály oddychové historické centrum, v ktorom by mohli obnoviť chov bažantov. Obe dediny by mohli z tejto pamiatky časom profitovať. Veď napríklad v susednej Českej republike majú tiež priamo v hlavnom meste, v Prahe zachovaný niekdajší kráľovský zverinec- Oboru Hvězda, ktorá dnes slúži ako park a miesto na aktívny oddych, napríklad beh. Navyše neďaleko Jaroviec sa stavia nová obytná štvrť Slnečnice, čiže záujem o rekreáciu v novom mestskom parku by sa mohol zvýšiť. Bola by škoda, kebyže tento málo známy most zanikol. Bratislava by opätovne prišla o ďalší malý kúsok svojej histórie.

Viac fotografií mosta a bažantnice nájdete na tomto odkaze: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.680184832081232.1073741850.424670330966018&type=3

Zdroje: httpa//www.jarovskenoviny.sk/jarovskebnovinyb2012b03.pdf:::http://www.jarovskenoviny.sk/jarovske_noviny_2012_03.pdf

httpa//www.petrzalcan.sk/bazantnica-v-jarovciach:::http://www.petrzalcan.sk/bazantnica-v-jarovciach
a iné.

Teraz najčítanejšie

Katarína Harčová

Verím v to, že ľudská myseľ je neustále sa schopná učiť. Ľuďmi sme hlavne vďaka našej túžbe spoznávať a uvedomovať si rozmanitosť sveta okolo Nás. Myslím si, že myšlienka René Descartesa: "Cogito, ergo sum" vyjadruje v úplnosti, to čo Nás robí ľuďmi. Práve preto sa neustále zaujímam o vzdelávanie sa a v súčasnosti sa napríklad zdokonaľujem vo svojej poľštine. Milujem knihy a hudba je môj život od metalu po jazz, cez pop. Vyštudovala som odbor Dejiny a teória umenia a myslím si, že práve kultúra a história prinášajú aj do súčasného moderného a technologického sveta často nové pohľady a hlavne nové riešenia. Bohatosť a krása našich pamiatok i ich história, nás môžu naučiť veľmi veľa. Budem šťastná ak tento blog aspoň trochu pomôže v propagácii menej známych a zaujímavých pamiatok, tak ako sa o to snaží moja facebooková stránka: https://www.facebook.com/slovenske.pamiatky/.