Ako zomrieť (mladý)

Predtým, než sa z umenia stane starecké bľabotanie, je treba niečo prežiť. Základná poučka. Keďže život nás stavia pred voľbu, treba ju urobiť. Absolútna voľba. Vybrať si medzi dobrom a zlom. Možno medzi Bohom a bohom. No postmoderna udrie do chrbta a zatočí hlavou. Nevieme čo je dobré. Keď Eva odtrhla plod stromu Poznania stali sa dve veci. Po prvé prišiel zákon, po druhé odpustenie ktoré z neho plynie. No postmoderna sa vyznačuje aj prekonaním zákona, možno sa postmoderna začala na kríži. Zákon je to Poznanie dobra a zla. Dnešná doba sa vyznačuje renesanciou gnostického myslenia, ktoré sa začalo niekedy v období romantizmu. Žiada si jasný zákon. Chce poznanie. Chce opäť odtrhnúť ten plod, lenže nenachádza žiadneho hada. Musíme sa zmieriť s tým, že blúdime. Kyvadlo medzi slobodou a totalitou sa opäť približuje na extrémnu hranicu slobody a padá k totalite. To sa dá vidieť v mikrokozme nášho štátu. Vynárajú sa mesiáši, ktorí nás zachránia z väzenia slobody. Nevieme, čo s ňou robiť. Je ľahšie vidieť jasné hranice. No treba si uvedomiť, že žijeme v dobe paradoxu, ktorý prinieslo kresťanské myslenie. Ako môže vyzerať kontinent, ktorého duchovné a kultúrne pozadie stojí na smrti Boha? Kultúra, ktorá sa denne kajá tým, že v sebe zabíja hranice. Je nebezpečné vidieť vo všetkom masu. Demokracia je vláda väčšiny, avšak väčšina je len anonymná, nič nehovoriaca skupina. Dôležitý je názor jednotlivca. Dôležitá je angažovanosť. Aj názor je akt participácie na spoločenskom dianí. Pokiaľ osoba nie je schopná utvoriť si vlastný názor, je mŕtva. A horná hranica mortality sa v našom štáte pomaly znižuje. Ľudia žijú dlhšie a umierajú mladší. Možno sa rodíme s názorom a postupne oň prichádzame výchovou. Možno nie, možno sme len tabula rasa, aj keď byť prázdny je oveľa lepšie ako byť hlúpy. Je jednoduché myslieť si, že sa zorientujeme pomocou myšlienok iných, no je nutné myslieť samostatne. Alebo samozrejme zomrieť mladý, aby naše myšlienky nestihli zostarnúť s nami.