Denník N

Niečo o krvi na chodníku a „náhradných obetiach“ (Otvorený list Vladimírovi Palkovi)

Pán Palko,

rád by som použil obligátnu oslovovaciu formulku „vážený pán“, ale nejako sa mi sem nehodí. Som totiž zvyknutý pracovať so slovami a poznám ich váhu. A nevážim si ľudí, ktorí svojich vybraných blížnych bezdôvodne považujú za menejcenných. Bežne sa nimi ani nezaoberám, ale…

Viac-menej nedopatrením sa mi dostal do pozornosti váš text Manifest vraha zo Zámockej ukazuje, že všetko je inak, uverejnený 29. októbra na istom webovom portáli, ktorému tu nechcem robiť reklamu a na ktorý by som inak vzhľadom na jeho charakter nezablúdil ani náhodou. Váš text je reakciou na kampaň, ktorá sa strhla po tragickom zavraždení dvoch mladých mužov (a zranení mladej ženy) na Zámockej ulici v Bratislave, a vychádza zo šesťdesiatstranového textu pomätenca, ktorý bol chvíľu dostupný na internete. Dali ste si tú námahu, aby ste napísali takmer desaťstranový text (17 237 znakov s medzerami) a ponúkli ho na zverejnenie. Obdivuhodné.

Nie nadarmo som v predošlom odseku kurzívou zvýraznil vami použité slovo strhla. Kampaň sa strhla. Prečo počujem v slove strhla negatívnu konotáciu? Napísali by ste, že sa strhla kampaň proti umelým prerušeniam tehotenstva? To, čo tu pred niekoľkými rokmi predvádzala tzv. Aliancia za rodinu, sa takisto strhlo? Koniec koncov, čo je na kampaniach zlé? Kampane sú legitímnym prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Mimochodom, na zhromaždenie vyjadrujúce zdesenie nad bezprecedentným teroristickým činom (v tomto označení, bohužiaľ, zaniká, že išlo o dvojnásobnú úkladnú vraždu) prišlo 14. októbra okolo pätnásťtisíc ľudí. Strhla ich kampaň? Alebo len pociťovali základnú ľudskú potrebu vyjadriť empatiu a podporiť komunitu, ktorej bolo brutálne ublížené?

Gejovia boli pre strelca treťoradým cieľom, hovorí sugestívny medzititulok, treťoradým nepriateľom, píše sa o dva riadky nižšie. Na to, že sú LGBTI ľudia treťoradí, sú tak akosi zvyknutí, lebo isté kruhy im jasne a okato dávajú pocítiť, že na prvom mieste sú bohabojní kresťania, potom tí, ktorí možno ani nie sú až takí veľkí kresťania, ale žijú v takých tých tradičných rodinách (neviem, kam sa zmestia takí, čo majú napríklad desať detí s deviatimi ženami alebo tak podobne bez sviatosti manželstva), no a niekde na tom treťom mieste – ak vôbec – sú možno tí LGBTI ľudia, ktorých občas niekto (beztrestne) označí za horších ako vrahov, občas im chce priviazať kameň na krk a hodiť ich do vody… Pán Palko, vaša analýza vrahových názorov a postojov je naozaj obdivuhodná, ale fakt si myslíte, že keď niekoho brutálne zavraždia, záleží na tom, či bol pre vraha prvoradým, alebo treťoradým cieľom? Ale pre vás je vysvetlenie, prečo (páchateľ) zavraždil práve homosexuálov, banálne jednoduché. Inak, máte v tejto časti hneď dva lapsusy. Po prvé, ani jedna z obetí nebol „homosexuál“ (viac sa dozviete v serióznejších textoch, ako je ten váš, netreba to tu rozmazávať). Po druhé, naozaj ste si nevšimli, že používať slovo „homosexuál“ už nie je celkom korektné? Poznáte slovo „gej“? Alebo „príslušník LGBTI komunity“? Ale „homosexuál“ sa vám asi hodí viac. Znie to tak… fyzicky.

A potom – ach jaj – je tu ten homosexuálny bar. Milý pán Palko (teraz to myslím ironicky), bar nemôže byť homosexuálny. To by musel byť živou bytosťou a pociťovať náklonnosť k iným barom, prípadne s nimi „obcovať“. Tepláreň bola jednoducho bar určený primárne pre LGBTI návštevníkov, ktorým poskytoval – aspoň sme si to mysleli – bezpečné útočisko a priateľskú atmosféru (na rozdiel od kostolov, napríklad). Ale do Teplárne – ako to už s barmi a kaviarňami býva – mohol prísť kedykoľvek ktokoľvek, smädný turista po návšteve Hradu či tradičná rodinka na limonádu.

Úplne absurdný je váš pohľad na rezolúciu Európskeho parlamentu súvisiacu s tragédiou na Zámockej. Vyhraňujete sa najmä proti tomu, že pripisuje vinu za tragédiu konzervatívcom a kresťanom. Teoreticky by sme to mohli brať ako váš názor, ale v nasledujúcich riadkoch toto svoje vyhranenie sa sám (slovami onej rezolúcie) dokladáte faktmi o zmene Ústavy SR z roku 2014 (definícia manželstva) a o referende proti LGBTIQ+ osobám, ktoré spáchala tzv. Aliancia za rodinu, s tým, že obe iniciatívy boli iba snahou o zachovanie statu quo. Po prvé, status quo je status quo a z jeho podstaty vyplýva, že ho netreba spečaťovať referendami a ďalšími legislatívnymi opatreniami. Jedine… Jedine, že by v tom bol zlý úmysel. Napríklad aby LGBTI ľudia nemohli ani v budúcnosti dosiahnuť legislatívne zrovnoprávnenie svojho postavenia v spoločnosti. Čo asi nie je práve ušľachtilý cieľ. Referendum nebolo proti žiadnym osobám, píšete a chcel by som veriť, že tomu sám neveríte. Lebo ak áno, je to obludné. Mimochodom, neboli to osoby, ale ľudia.

Pán Palko, ja tomu úprimne nerozumiem. Ak niekto má (všimnime si: nepoužívate prvú osobu jednotného čísla, ale takú tú neurčitú druhú osobu množného čísla: môžete mať) „kladný, priateľský vzťah k homosexuálom ako ľudským bytostiam“ (srdečná vďaka za tie ľudské bytosti, aspoň niečo) a zároveň robí aktívne všetko pre to, aby im neumožnil spečatiť ich lásku manželstvom ani registrovaným partnerstvom ani partnerským spolužitím (ani nehovoriac o tom, že ich štandardné, naplnené vzťahy nazýva hriechom), aby nechal dnes už tisíce detí v dúhových rodinách visieť v stresujúcom legislatívnom vákuu, aby zablokoval akékoľvek snahy LGBTI ľudí o zlepšenie ich postavenia už v zárodku a aj do budúcnosti, a teda aby im neustále dával najavo, že sú ľuďmi, občanmi, bytosťami druhej kategórie, čo ho k tomu motivuje? Ako presne sa volá tento cit, ak to nie je nenávisť? Nejako sa mi nedarí nájsť vhodné slovo, pomôžete mi?

Presne sedemkrát – ach, tá šťastná sedmička – ohýbate vo svojom texte výraz LGBT ideológia a príslušné adjektívum. Už sa čo-to napísalo o tom, prečo ľudia vášho typu používajú tento výraz, nebudem to tu teraz rozmazávať. „Mnohí hovoria, že LGBTI+ ľudia sú ideológia. Ja som však videl krv svojich blízkych na chodníku. Videl som ich rozstrieľané telá, žiadnu ideológiu,“ povedal majiteľ Teplárne Roman Samotný. Ono totiž žiadna LGBT ideológia neexistuje. Existujú len ľudské práva a rovnosť pred zákonom, ak vám to niečo hovorí. A porozumenie, akceptácia, empatia… ak vám to niečo hovorí.

Leitmotívom vášho brilantného textu je, že strelcovým nepriateľom číslo 1 boli Židia. Od nich sú odvodení všetci ostatní nepriatelia. Homosexuálom strelec nevenuje žiadnu mimoriadnu pozornosť, o homosexuáloch je jedno- či dvojriadková zmienka asi na štyroch miestach. (Aká úľava!) Homosexuálne bary boli pre strelca terčmi nízkej hodnoty. A teraz pozor, prichádza pointa: Dvaja zavraždení boli náhradnými obeťami za vyhliadnutú obeť, ktorú sa vrahovi nepodarilo zabiť, bol ňou kresťanský premiér. Boli by ste taký dobrý, pán Palko, a skúsili by ste to vysvetliť matkám a ďalším príbuzným a blízkym zavraždených mladíkov? A, prosím, pozerajte sa im pritom do očí.

Je jasné, pán Palko, že manifest toho zvráteného šialenca – alebo skôr chladnokrvného vraha – ste si prečítali pozorne a podrobne a dôkladne ste ho analyzovali. Len vám popritom asi ušla taká drobnosť. Strelec zo Zámockej nezaútočil na národných a nadnárodných politikov a ich rodiny. Významných novinárov a aktivistov nepriateľa. Bankárov. Významných Židov. Vládne budovy, ambasády, vojenské základne. Nezaútočil ani na skupiny cudzincov z iných rás, ktorí si dovolia bývať v oblasti obývanej prevažne bielymi, ani na Židov, policajtov, vojakov, novinárov, lokálnych politikov, nepriateľských aktivistov stredného významu. Ba ani na bežných cudzincov z iných rás a bežných zradcov bielej rasy.

Nezaútočil ani na kresťanského premiéra Eduarda Hegera.

Zaútočil na troch mladých ľudí, Juraja, Matúša a Radku, ktorí sa previnili tým, že popíjali limonádu pred Teplárňou. A že boli – v jednom prípade, našťastie, stále platí aj prítomný čas – LGBTI+, teda niečo z toho. Dvaja z nich od tej chvíle už nie sú medzi nami. Už nie sú nič z toho.

Stihli ste si to popri tej brilantnej analýze vôbec všimnúť?

 

P. S. Novinári v dňoch po vražde často kládli zainteresovaným otázku, či ich prekvapili reakcie politikov. Ak by som mal odpovedať za seba, neprekvapili – každý sa prejavil presne tak, ako ho poznáme (politici sú čitateľní ako tie najväčšie písmená na tabuľke u očného lekára), so všetkými limitmi súvisiacimi s inteligenciou, charakterom, osobnostným založením, otvorenosťou či zadubenosťou mysle, (ne)schopnosťou empatie, predsudkami, straníckymi a ideologickými obmedzeniami, preferovaním populizmu…

Asi najodpornejší sa mi zdal status Igora Matoviča o jeho heterosexualite na sociálnej sieti – so všetkou tou necitlivosťou, egocentrizmom, infantilnosťou…

Už sa mi nezdá najodpornejší.

Teraz najčítanejšie

Jaroslav Hochel

Píšem už dlho. Najčastejšie o filme, najmä keď ma niečo poteší. A príležitostne aj o inom, najmä keď ma niečo naštve.