Denník N

Kruhové definície: Prečo je veta „Ženou je hocikto, kto si to o sebe myslí“ problematickou

Pri debate o transsexuáloch, ktorí sa cítia byť ženami, nastáva otázka kto (alebo čo) je vlastne žena. Jednou z odpovedí je, že „Ženou je hocikto, kto si o sebe myslí, že je žena.“ Jedná sa však o kruhovú definíciu, ktorej logický problém skúsim vysvetliť, a tiež prečo by sa ľudia mali takýmto definíciám vyhýbať.

V tomto článku predstavujem formuláciu problému a jeho prezentáciu podľa prezentácie Dr. Tomasa Bogarda z debaty proti youtuberovi Vaush – link tuto.

Najprv však ale rýchle vysvetlenie, predtým, než budem obvinený z homofóbie či transfóbie – mojím cieľom nie je nikoho zosmiešňovať, ponižovať či tvrdiť, že neexistuje porucha pohlavnej identity. Chcem však poukázať na to, že niektoré tvrdenia nie sú pravdivé, sú dokonca, z hľadiska rozumu, nezmyslom. Verím, že každý z nás chce svetonázor, ktorý veci vysvetľuje (ideálne všetky a čo najlepšie) a nenecháva miesto pre pochybnosti. Keď už teda žijeme „dobu rozumu,“ tak rozmýšľajme dôkladne.

Kruhovou definíciou je taká definícia, ktorá je kruhová

Najprv, čo sú to vlastne definície? Podľa anglickej Wikipédie sa jedná o „vyjadrenie významu pojmu“. Ako vyzerá bežná definícia? Napríklad takto: „Štvorec je druh mnohouholníka a obdĺžnika so štyrmi rovnako dlhými stranami a pravými uhlami medzi nimi.“ Ako je teda možné, že problém s definíciou štvorca nie je, ale s kruhovou definíciou „štvorec je štvorec“ je? Nuž, napríklad v tom, že nevyjadrujeme takto žiaden význam daného pojmu.

Zoberme výrok: „X je ženou vtedy a len vtedy, ak sa X identifikuje ako žena.“ Dobre, ale čo je teda žena? Na vysvetlenie pojmu „žena“ by sme totižto museli použiť rekurziu – a urobiť túto vetu ešte komplikovanejšou a nič nehovoriacou! „X je ženou vtedy a len vtedy, ak sa X identifikuje ako niekto, kto sa identifikuje ako žena.“ Túto rekurziu môžeme zopakovať donekonečna, ale pre jej jasný nonsens ju zopakujem už iba raz: „X je ženou vtedy a len vtedy, ak sa X identifikuje ako niekto, kto sa identifikuje ako niekto, kto sa identifikuje ako žena.“

Vieme kto, alebo čo, je žena? Nuž ženou je ten, kto sa identifikuje ako žena, veď to je jasné. A identifikuje sa ako čo? Žena. Ale čo je žena? Nuž, ženou je ten, kto sa identifikuje ako žena. Ocitli sme sa v kruhu, z ktorého nie len že nieto úniku, ale ešte tento kruh ani nemá zmysel a je nič nehovoriaci.

Hľadanie podľa definície

Skúsme ešte jedno vysvetlenie cez príbeh toho, prečo sú kruhové definície zlé. Povedzme, že hráme hru, kto prvý v miestnosti nájde skrytý predmet. Ako prvé, nájdime loptu. Loptu sme ale, v záujme tohto príbehu, nikdy v živote nevideli. Tak čo je teda lopta? „Lopta je guľatý predmet používaný v mnohých športoch a hrách. Je väčšinou vyrobená z kože, gumy alebo plastickej hmoty. Lopty sú väčšinou duté, naplnené stlačeným vzduchom.“ Povedzme, že máme akú-takú predstavu o tom, čo tá lopta vlastne je, úspešne nájdeme oranžové čudo s čiernymi čiarami, prinesieme ju pánovi hry a ešte sa aj dozvieme, že je to lopta pre hru zvanú basketbal. Paráda! Máme bod.

Ako ďalšiu úlohu ale máme nájsť „blargar“. Opäť, o niečom takom sme v živote nepočuli, tak sa spýtame, čo to čudo „blargar“ je. Ako definíciu dostaneme, že „Blargar je hocičo, čo má vlastnosť takú, že je to blargar“. Ak teda nie je problém s kruhovými definíciami, tak potom vieme „blargar“ nájsť, veď je to predsa „blargar“. Lenže nevieme. Definícia je kruhová a my nemáme ani šajnu, čo hľadáme.

Ouroboros si chrústa chvost

Existuje cesta z tohto kruhu von? Skúsme jednu. Vlastnosť „byť ženou“ znamená to, že niekto má takúto vlastnosť a je ženou, iba ak sa identifikuje, že ju má. Teda, ak tvrdím, že som žena a myslím si to, tak som ženou. Je v takomto definovaní nejaký problém? No, žiadna takáto vlastnosť neexistuje. Môžeme si myslieť, že sme a identifikovať sa ako vysoký, vtipný, bohatý. Neznamená to ale, že sme vysoký, vtipný či bohatý, tieto vlastnosti sú odlišné od faktu, čím sme.

Čo tak fakt, že sa rekurzívne definície predsa len používajú? Použitie rekurzívnych definícií pri zadefinovaní prirodzených čísel (Peanov axióm) sa ale zásadné líši od kruhových definícií, ktoré sme videli tuto. Hoci tento druh definície zahŕňa určitú formu kruhu, nie je nezmyselný a definícia je úspešná a použiteľná.

Skúsme ešte poslednú možnosť – „ženou je hocikto, kto si myslí, že má archetyp ženy“. Myslím, že pozorný čitateľ už vie, v čom je problém. Z kruhovej definície sme sa nedostali, iba sme ju rozšírili. Kto je žena? Ten, kto si myslí, že má archetyp ženy. Dobre, čo je to archetyp ženy? Archetypom ženy je niekto, kto si myslí, že má archetyp ženy. Huh? Zameňme za ženu slovo „blargar“ a máme problém.

Keďže kruhové definície nie sú použiteľné a práve naopak sú nič nehovoriace, tak ich netreba používať – pre dobro nášho rozumu. Pre slušnú debatu o „ženou je hocikto, kto si to o sebe myslí“ ponúkam diskusiu tuto. Kiežby sme sa vedeli slušne rozprávať o polarizujúcich veciach aj na Slovensku. Nuž, možno raz.

Teraz najčítanejšie

Ján Čegiň

Študujem PhD v IT, zaujímam sa o filozofiu náboženstva, históriu, apologetiku a teológiu. Konštruktívna kritika a slušná diskusia vítané. Najskôr ma zastihnete na e-maily, keďže FB nepoužívam.