Prečo Ateizmus nie je len absenciou viery: Ateisti sú predsa lepší ako kamene
Populárnym sloganom niektorých ateistov je to, že ateizmus je len absenciou viery. Dokonca tvrdia, že aj kamene sú ateistami. Prečo je tento pohľad problematický sa pokúsim vysvetliť v tomto blogu.
Spracované z podkladov Trenta Horna tu a tu.
Niektorí ateisti definujú ateizmus ako „absenciu viery,“ pričom podľa nich nezáleží na tom, či sa jedná o bytosť, ktoré vieru môže mať. Preto, pre niektorých ateistov, sú ateistami aj kamene – jednoducho všetko, čo nemá vieru.
Absencia viery nestačí
Prečo sa niektorí ateisti definujú takýmto spôsobom vyplýva z domnienky, že takáto definícia Ateizmu samotného vedie k tomu, že Ateizmus ako taký netreba obhajovať. Je to len „absencia teizmu,“ a pre niektorých ľudí platí, že ak niečo nemôže byť dostatočne dokázateľné (pričom „dostatočne“ je v tomto prípade veľmi otázny pojem), tak sme oprávnený „nemať vieru“ v danú vec. Ale takto definovaný Ateizmus, ako „absencia viery,“ však nič netvrdí o ničom, len niečo málo o ľuďoch, ktorí sa ako ateisti identifikujú (že teda nemajú vieru) a je celkovo nudný.
Ak teda ateizmus nie je vierou (a dokonca ani svetonázorom) a len absenciou viery v nejakú vec, tak sa jedná o „lenivú“ teóriu. Namiesto nejakého tvrdenia, ktoré je potrebné obhájiť (napr. klasické tvrdenie ateizmu, že Boh neexistuje), sa totižto tvrdí, že ľudia, ktorí sa považujú za ateistov, len jednoducho neveria. Namiesto svetonázoru sa tak jedná o tvrdenie ohľadom osobného presvedčenia každého jedinca. Prečo by ale takto nemohol byť Ateizmus definovaný? Napríklad aj preto, že ľudia „nemajú vieru“ v skoro nekonečné množstvo vecí – napr. vo všetko, čo sme neprečítali v encyklopédiách, lebo o tom nič nevieme a teda sme automaticky, podľa tohto názoru, ateistami v danej veci.
Vinní a nevinní
Zaujímavejším sa ateizmus stáva vtedy, keď tvrdí prečo človek neverí. Graham Oppy, ateistický filozof, rozdeľuje ľudí takto:
- Nemajú kapacitu veriť v X.
- Nikdy nemysleli na X.
- Nevidia dôvod myslieť si, že X je pravda.
- Vidia dôvod myslieť si, že X je nepravdivé.
Oppy nazýva prvú a druhú kategóriu ľudí „nevinnými,“ keďže nemajú koncept Boha. Ako sám píše: „Medzi príklady nevinných patria: dojčatá, ľudia s pokročilou Alzheimerovou chorobou, dospelí, ktorí nikdy nenadobudli predstavu o Bohu, atď. Vo všetkých týchto prípadoch nie je možné uveriť, že existujú bohovia.“
Gnostickí a agnostickí ateisti?
Väčšina ateistov, ktorý sa ako ateisti identifikujú, preto spadá do kategórie 3 a 4. Preto je dôležité, aby obhájili svoj dôvod prečo Boh podľa nich neexistuje, resp. prečo dôkazy na jeho existenciu nie sú dostatočné. A nielen to. Musia sa so svojím záverom, že Boh neexistuje, pozrieť na tento svet a vysvetliť rôzne fenomény (morálka, vedomé bytosti, „doladené“ konštanty vesmíru a pod.) systematicky (nie ad hoc).
Kritikou tohto pohľadu je tvrdenie, že sa jedná o pomýlenie vedomostí a viery. Tvrdí sa, že agnostici nevedia, či Boh existuje a ateisti neveria, že Boh existuje. Podľa tohto pohľadu je agnostický ateista niekto, kto verí, že Boh neexistuje ale netvrdí, že vie, že Boh neexistuje.
V tomto prípade ale nevieme úplne rozoznať rozdiel medzi vedomosťami (viem) a vierou (verím). Podľa Trenta Horna filozofovia tradične nebrali vierou a vedomosti ako alternatívy. Jedným z nedokonalých štandardov by bol ten, že vedomosť (viem, že niečo tak je) je odôvodnená pravdivá viera.
Ako príklad ponúka Horn toto: Predpokladajme, že si myslím, že vo Vysokých Tatrách prší, keďže tam prší pomerne často a naozaj, prší tam. Mal by som pravdivú vieru ohľadom dažďu v Tatrách (zodpovedá realite) bez toho, aby som vedel, že tam prší. Moja viera teda nebola opodstatnená, hoci bola pravdivá. Ak by som mal ale napr. aplikáciu na predpoveď počasia, ktorá mi povie, že v Tatrách prší, tak by som mohol mať moju vieru opodstatnenú a mohol by som povedať, že viem, že v Tatrách prší.
Takéto opodstatnenie niekoho viery tiež nevyžaduje 100% istotu. Viem, že v Tatrach prší, hoci sa môžu aplikácie s počasím mýliť. Niektorí vravia, že nikto nemôže tvrdiť, že Boh existuje či neexistuje kvôli tomu, že nemajú 100% istotu. V takom prípade by sme ale skoro o ničom nemohli povedať, že to vieme.
Podľa vyššie spomenutého rozdelenia na agnostických ateistov a gnostických ateistov by aj kamene mohli byť ateistami. Predstavme si, že sa jeden z Oppyho „nevinných“ dozvie o koncepte Boha a spýta sa agnostického ateistu prečo si myslí, že Boh neexistuje. Ako mu odpovie? Ako mu odpovie po tom, čo mu tento „nevinný“ ukáže, prečo si teisti myslia, že Boh existuje s kozmologickým argumentom či napr. tým morálnym? Ateisti by mali vedieť vysvetliť prečo sú argumenty zlé nezainteresovanej osobe, nie odbiť argumenty frázou „mňa to nepresvedčuje“. To je prinajmenšom intelektuálne veľmi lenivé.
A + theos
Inou kritikou by bolo to, ak by niekto tvrdil, že Ateizmu doslova znamená z latinčiny a+theos, teda „bez Boha“. Takáto logika ale môže viesť k etymologickej chybe v uvažovaní, kedy pôvodný význam slova musí sedieť s tým, ako sa používa dnes. Anglické slovíčko nice ale pochádza z latinského nescire, čo znamená ignorantský. Takto by sme ľudom nehovorili, že sú milí, ale, ak by sme sa držali tejto logiky, že sú ignorantami.
Prečo sa tým vôbec zaoberať?
Poslednou otázkou je, prečo by ma to, ako teistu a veriaceho, malo zaujímať čo znamená Ateizmus. No, na to, aby sme mohli spolu viesť dialóg si najprv musíme určiť čo jednotlivé pojmy znamenajú, ináč budeme hovoriť cez seba a nie na seba. Ak niekto verí, že Boh existuje verejne, mal by ponúknuť dôvody, prečo verí a prečo si nemyslí, že Ateizmus je pravdivý. Rovnako to platí ale aj pre ateistov. Mali by byť totižto lepší ako kamene.
