Zmenil sa pohľad na interpretáciu Biblie? Ako sa Neil deGrasse Tyson mýli
Na sociálnych médiách koluje video z rozhovoru Neil deGrasse Tysona, v ktorom vysvetľuje, ako sa podľa neho musela zmeniť interpretácia knihy Genezis a Biblie celkovej z doslovného výkladu na obrazný kresťanmi. Tyson obviňuje kresťanov z toho, že zatiaľ čo niekedy verili na doslovný výklad Biblie s ohľadom na stvorenie sveta a pravidlá prírody, tak svoj pohľad zmenili po vedeckej revolúcii preto, aby zostali relevantný. Bohužiaľ pre neho, jedná sa o nonsens.
Najprv, čo je vlastne Biblia? Hoci sa jedná (často) o jednu knižnú väzbu, Biblia nie je jednou knihou, ale súborom kníh, teda má bližšie ku knižnici, v ktorej sa nachádzajú rozdielne knihy – historické, symbolické, poézia či próza. Sú rozdielne žánrom aj výkladom, ktorý ponúkajú. Preto treba pri interpretácii Biblie prihliadať na to, z akej knihy je daná pasáž a v akom kontexte je zasadená.
Reintepretované stvorenie a proroci
Neil deGrasse Tyson obviňuje kresťanov z toho, že Bibliu re-interpretovali po tom, čo nastala vedecká revolúcia, kedy, podľa neho, zistili, že sa jedná o falošné opisy zákonov prírody. Prestali teda hovoriť o doslovnom stvorení sveta za 6 dní, o padajúcich hviezdach, krvavom mesiaci, atď., doslovne na to, aby mohli zostať relevantný.
Problém s jeho tvrdením je, že na to neponúka žiadne dôkazy. Podľa Hitchenovej britvy – „čo možno tvrdiť bez dôkazov, možno aj bez dôkazov odmietnuť.“ A teraz ponúknem niekoľko dôkazov proti jeho tvrdeniu.
Čo na to prví kresťania
S otázkou doslovného výkladu knihy Genezis za 6 dní sa stretli mnohí v rannej Cirkvi. Sv. Augustín sa s námietkami na Bibliu stretol, keďže niektoré skupiny ľudí poukazovali na to, že Biblia je nezmyselná – Boh najprv oddelí tmu od svetla a až následne stvorí slnko a mesiac? Solídny nezmysel predsa! Sv. Augustín, a nielen on ale aj mnoho ďalších ranných kresťanov a filozofov, vedelo, že sa nejedná o doslovný výklad stvorenia.
Sv. Cyprián tvrdil nasledovné: „Prvých sedem dní v Božom usporiadaní predstavuje sedemtisíc rokov (Pojednania 11:11 [250 n. l.]).“ V ostatných autoroch nájdeme podobný názor – stvorenie netrvalo doslovných 6 dní, keďže Boh stvoril čas a priestor samotný. Ich (osobný) výpočet sedemtisíc rokov starej zeme spočíval v tamojšom chápaní sveta a vedy, ktorá sa zmenila. Až na skupinu Kreacionistov Mladej Zeme na takéto datovanie Zeme žiadna skupina kresťanov v dnešnej dobe neverí. Takéto učenie ani nikdy nebolo oficiálnou súčasťou učenia Cirkvi a teda sa nejedná o žiaden revizionizmus.
O čom tá Genezis vlastne je?
O čom bola teda kniha Genezis? Jeden z pohľadov ponúka interpretáciu rámca, do ktorého Boh určil Zem. Samotnú Genezis treba čítať v porovnaní s mytológiou iných, blízkych, kultúr ako napríklad tej Babylonskej. Genezis opisuje človeka ako stvoreného na Boží obraz, pána a správcu Zeme. V mytológiách zasa bohovia stvorili človeka ako sluhov či hračky, čo je v ostrom kontraste s knihou Genezis. Slnko a mesiac majú v týchto mytológiách svoje vlastné pomenovania a mená, pretože boli považované za bohov. V Genezis sa jedná iba o stvorené „svetlá“ Bohom, čo v kontexte, v akom bola Genezis napísaná znamená jasné: jedná sa iba o svetlá, žiadnych bohov, neuctievajte ich.
Čo sa týka padajúcich hviezd (čo bol bežný názov pre kométy), krvavého mesiaca a podobných vecí, tie nájdeme skoro vždy pri symbolizmoch používaných prorokmi, ktoré ukazujú apokalypsu židovského národa a často mu predpovedajú skazu.
Ako je možné vidieť, Biblia nebola re-interpretovaná na to, aby sedela s modernou vedou. Ako povedal Galileo Galilei, o ktorom si mnohí myslia, že bol (nepravdivo) upálený a mučený: „Od duchovného [sv. Augustína], ktorý bol povýšený na veľmi dôležitú pozíciu, je jasné, že pravda, o ktorej nás chce Duch Svätý učiť je to, ako ideš do neba a nie ako nebo funguje.“ [ZDROJ]
