Denník N

Prstene moci vs Rod draka (Seriálový denník 1 — 2/2022)

Obidva vychádzajú z krátkej, kronikársky stručnej predlohy, ktorú bolo potrebné nielen adaptovať, ale aj kreatívne dotvoriť. Obidva mali premiéru v rovnakom čase, s bohatým rozpočtom a produkciou filmových rozmerov. A obidva sprevádzali obrovské očakávania, pretože nadväzujú na najprepracovanejšie a najpopulárnejšie fantasy svety v histórii s veľkou fanúšikovskou základňou. Presne preto sa nevyhli porovnávaniu ani v mojom prípade.

Prstene moci som očakával netrpezlivejšie — Pán prsteňov je predsa len môj najobľúbenejší román a Jacksonova trilógia srdcovým filmom (pri korunovácii Aragorna plačem vždy, aj keď som ju už videl asi dvadsať krát). Preto som striehol na každú fotku z natáčania a refreshoval YouTube s očakávaním prvého traileru. Ten vo mne síce zanechal mierne rozpaky, ale ku každému dielu predsa musíme pristupovať s otvorenou hlavou, že?

Po prvých pätnástich minútach prvej epizódy som si povedal: Oukéj, toto nebude verná adaptácia Tolkiena, ale ešte stále to môže byť výborný a prepracovaný fantasy seriál s podnetnými myšlienkami. Po ďalších pätnástich minútach — niekde okolo prvého výskytu hobitov — som si povedal: No dobre, zrejme to nemá žiadne vyššie ambície, ale stále to môže byť príjemný, jednoduchý, oddychový a sympaticky naivný rodinný seriál ako z deväťdesiatych rokov. A toto pozitívne nastavenie mi vydržalo asi tak do polovice tretej epizódy. To, čo sa potom začalo na mojej obrazovke diať, som teda naozaj neočakával.

Ako sa mohlo stať, že najdrahší seriál všetkých čias má také hnusné triky zakrývajúce krásy Nového Zélandu, umelohmotné brnenia a nezaujímavé interiéry? Ale čo je hlavné — kto napísal ten scenár, ktorý nielenže zvysoka kašle na Tolkiena, jeho poetiku, myšlienky a kreativitu, ale ani nedokáže vystavať schopnú zápletku, dramatické oblúky či vôbec elementárne držať pohromade?

Herci sú — až na zopár výnimiek v podobe Elendila, Adara a s prižmúrenými očami aj Elronda — necharizmatickí a nešikovní, postavy vyslovene nesympatické, panovačné a sebecké, ich konanie nedáva zmysel a repliky akoby vypadli z Xeny či Herkulesa. To Amazon naozaj v čase zlatej éry quality TV nedokázal zohnať schopných scenáristov pre projekt takýchto rozmerov? A tak som len pozeral na veci ako napríklad snaha preplávať oceán kraulom, aktivácia sopky mečom, presun tristo hlavej jazdeckej armády na troch mini lodičkách či „epickú“ bitku, pri ktorej hrdinovia v záchvate strategickej geniality opustia opevnenú kamennú pevnosť s vežou a uchýlia sa radšej do bezpečia troch chalúp so slamenou strechou.

Prstene moci nedokázali nič z toho, čo čakáte od kvalitnej fantasy — chýbajú im epické výjavy, výtvarné nápady, budovanie mytológie a sveta, osudovosť, práca s archetypmi, masové bojové scény. Elfovia vyzerajú ako vulkánci, čo práve pribehli od barbera; númenorská armáda pozostáva z gendrovo vyvážených tínedžerov v plastovej zbroji, ktorých by si jednotka Jacksonových uruk-hai dala na desiatu; a hobiti? Z tých sa vykľuje skupinka toxických ezo maniakov, ktorí nechávajú svojich slabých a chorých zomierať opustených v divočine.

Pochváliť by som mohol jedine schopný soundtrack Beara McCrearyho, úvodnú zvučku s podkresom od Howarda Shorea, prepracované masky skřetov a estetiku niektorých záberov — napríklad prvé stretnutie Elronda a Galadriel v zlatistom lese. To je asi tak všetko. Opakujem, hovoríme o najdrahšom seriáli v histórii založenom na najobľúbenejšom a najznámejšom fantasy svete. Ak toto celé nebol jeden veľký tunel, tak potom už neviem.

Pán prsteňov: Prstene moci (Prime Video)

Po každom piatku, kedy mi oči silno krvácali, však vždy prišiel aj pondelok prinášajúci balzam na zlomené divácke srdce — Rod draka. Ten, slovami českého filmového kritika Tomáša Krauseho, „ukazuje, jak naložit s komplikovanou, kronikářsky podanou předlohou, a naprosto, týden co týden, Prsteny moci zesměšňuje.“

Spočiatku som sa obával, že to dopadne podobne ako posledné dve série Hry o tróny — čiže ako veľkorozpočtový seriál s pekným vizuálom a akciou, ktorý však úplne zlyhá v budovaní príbehu, postáv a základnej zmysluplnosti. Na moje veľké prekvapenie sa však tvorcovia poučili a dali si veľmi záležať na scenári. Ba čo viac, rozhodli sa vykročiť mierne iným smerom.

Nekonečnú spleť postáv, bohaté striedanie lokácií a neustále krvavé zvraty totiž nahradili… britskou konverzačnou drámou? Dej sa v podstate zameriava na jednu rodinu; uzatvorený okruh postáv, ktorý narastá len veľmi pomaly — a ktorý sa pohybuje takmer výhradne po jednom hrade.

Každý z hrdinov si prechádza nejakým vývojom. Máme tu pyšnú princeznú, dobrotivého kráľa, neposlušného brata, šľachetného rytiera alebo intrigánskeho poradcu; čo je však výborné, nikto z nich nie je čiernobielou figúrkou a každý má pádny dôvod pre svoje konanie. Držať palce tak môžete každej strane barikád.

Scenár výborne pracuje aj s vašimi očakávaniami a pozornosťou — strašne veľa sa toho totiž vypovie bez slov. A to je pre mňa známkou kvalitnej a sebavedomej filmárčiny. Scéna, pri ktorej kráľ niekoľko minút kráča k trónu, sa tak stala jednou z najsilnejších, aké som kedy videl. Práca so symbolikou, tak príznačná pre fantasy žáner, a zúročenie niekoľkohodinového budovania vzťahov podčiarknuté výbornou hudbou Ramina Djawadiho ma emocionálne úplne odrovnalo.

Umnosť scenáristov sa ukazuje aj v bode, v ktorom mnohí ich kolegovia v súčasnosti totálne zlyhávajú — v tvorbe silných ženských charakterov. Rhaenyra a Alicent sú výborne napísané, plnokrvné a plastické postavy, ktoré majú svoju hĺbku. Poznáte ich motivácie; vidíte tie emócie, ktoré musia v krutom svete vojen, labilných spojenectiev a dohodnutých sobášov skrývať. Majú svoje chyby i silné stránky, strachy i túžby, obavy aj nádeje. Nemusia tak byť zakuté v plátovej zbroji, omachovať sa obojručákmi a mať okolo seba slabošských mužov aby bolo divákom jasné, že to sú „strong female charakter“.

Ako bonus ponúka Rod draka aj detailne spracovaný pseudo stredoveký svet so všetkým, čo k tomu patrí. Bohaté hostiny, piesne, rytierske turnaje, prepracované kostýmy, gobelíny a brnenia. Interiéry vyzerajú tak, že v nich niekto naozaj býva, ulice sú špinavé a každý národ má aj svoju špecifickú kultúru, ornamenty či tradície. Navyše, etnické zloženie tej ktorej geografickej oblasti dáva zmysel — na severe žijú národy podobné Anglosasom, v strede Grékom a Talianom, na juhu Afričanom a na východe aziatom. A v prístavoch, odvekých miestach obchodu, sa spolu chaoticky miešajú.

V skratke; všetko to, čo som očakával od Prsteňov moci — silný príbeh, worldbuilding, plastické postavy, epické momenty, hlbokú fantasy symboliku a filmársku kreativitu — som dostal v Rode draka. Ešte nikdy som nevidel dvojicu diel, ktoré by vychádzali z tak podobných základov, a pritom si boli tak odlišné.

Ako ľad a oheň.

Rod draka (HBO)

Pán prsteňov: Prstene moci
Séria 01 / 8 epizód / Prime Video, 2022
Tvorcovia: P. McKay, J. D. Payne
*
20 %

Rod draka
Séria 01 / 10 epizód / HBO, 2022
Tvorcovia: R. J. Condal, G. R.R. Martin
*
90 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.

 

Teraz najčítanejšie