Rastú škody vyvolané klimatickou zmenou?

Tento uhol pohľadu však má limitovanú výpovednú hodnotu, keďže popisuje len vybranú časť reality. V tomto texte preto chceme ponúknuť alternatívny pohľad na klímou spôsobené škody, ako v Európskej únii (EÚ), tak aj na Slovensku.

Graf 1: Straty spojené s klímou v EÚ (milióny eur)
Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Text analýzy Slovenskej sporiteľne pomerne zvláštne interaguje s jedným z dvoch grafov, ktoré sú jej súčasťou. Tento graf ilustruje straty spojené s klímou v EÚ medzi rokmi 2010 a 2020. Text síce poukazuje na straty v roku 2020 (12,1 miliardy eur), avšak akosi opomína fakt, že ide o tretí po sebe idúci rok, v ktorom došlo k poklesu. Ešte v roku 2017 totiž straty predstavovali takmer 28 miliárd eur – za tri roky teda došlo k poklesu o viac ako 56 %.

Niekto by mohol vzniesť námietku, že posledné tri roky môžu predstavovať len akési šťastné obdobie, a nasledovať môže niekoľko rokov nárastu strát. To je, samozrejme, možné. Predsa len, pred rokom 2017 došlo k nárastu napríklad aj v roku 2013. Keď sa však pozrieme viac do minulosti, tak zistíme, že aj keď krivka medzi rokmi 2000 a 2020 kolísala, tak výška strát v EÚ v tomto období klesla o viac ako 36 %. A k nárastu strát nedošlo ani na Slovensku – v roku 2001 (dáta za rok 2000 pre Slovensko nie sú dostupné) predstavovali straty spojené s klímou 23 miliónov eur, v roku 2020 boli o 1 milión eur nižšie.

Lenže tu prichádza ďalší problém s touto analýzou – pracuje s nominálnymi hodnotami, ktoré nezohľadňujú infláciu. Ak straty očistíme o infláciu[1], dopracujeme sa k ešte signifikantnejším výsledkom. Výška strát v roku 2000 (19,07 miliardy eur v nominálnych hodnotách) by totiž v roku 2020 predstavovala viac ako 27 miliárd eur. Straty tak v skutočnosti poklesli nie o 36 %, ale až o 54 % (!). Ak porovnáme priemerné straty na jedného obyvateľa, tak zistíme, že zatiaľ čo v roku 2000 priemerný občan EÚ kvôli klimatickým zmenám prišiel – v reálnych hodnotách – o približne 63 eur, v roku 2020 už prišiel len o asi 27 eur.

Graf 2: Stratené eurá na jedného obyvateľa v dôsledku klimatických zmien (EÚ; 2000-2020, ceny 2020)
Zdroj: vlastné výpočty; Eurostat HICP, Economic losses

A na Slovensku situácia opäť nie je o nič horšia, práve naopak. Po očistení o infláciu stratili obyvatelia Slovenska v roku 2020 následkom klimatických zmien v priemere menej peňazí (4,1 eura), než koľko stratili v roku 2001 (5,96 eura) (pre rok 2000 Eurostat neposkytuje Slovenské dáta). Analýza Slovenskej sporiteľne nás však upozorňuje, že „ide […] o náklady v jednom konkrétnom roku, [ktoré] sa v závislosti od výskytu extrémnych javov počasia môžu  medziročne značne líšiť.“ To je pravda, líšiť sa však môžu oboma smermi. Napríklad v rokoch 2007 a 2008 dosiahli straty na jedného obyvateľa 12, respektíve 8 centov.

Graf 3: Stratené eurá na jedného obyvateľa v dôsledku klimatických zmien (Slovensko; 2001-2020, ceny 2020)
Zdroj: vlastné výpočty; Eurostat HICP, Economic losses

Straty na jedného obyvateľa na Slovensku sa navyše pohybovali maximálne v desiatkach eur. Výnimku predstavuje akurát rok 2004, kedy hodnota prekročila hranicu 100 eur, pravdepodobne v dôsledku rozsiahlej víchrice v Tatrách.

Pár poznámok na záver: kvantifikovať škody spojené s klimatickou zmenou je zložité a výsledky do značnej miery závisia od metodických rozhodnutí aplikovaných do výpočtov. V stručnom prehľade rôznych metód odhadovania klimatických škôd od OECD nájdeme napríklad metódu CGE modelovania, ktorá predpovedá pre rok 2050 škody vo výške 1,5 % HDP, ale aj ekonometrické modelovanie, ktoré taktiež pre rok 2050 predpovedá škody vo výške 10% HDP. Tento rozdiel je spôsobený napríklad výberom premenných, ktoré jednotlivé predpovede zahŕňajú.  Ďalším dôvodom, prečo sa skutočné škody môžu líšiť od tých, ktoré uvádza Eurostat (prípadne iné štatistické portály), je fakt, že je nesmierne ťažké dokázať kauzalitu medzi klimatickou zmenou a výskytom niektorých meteorologických javov. Z toho vyplýva, že je zložité – ak nie nemožné – pripísať škody spôsobené napr. konkrétnou víchricou klimatickej zmene. V neposlednom rade sťažuje okrem týchto metodických výziev robenie záverov aj fakt, že v prípade Slovenska chýbajú dátové vstupy za niektoré roky. Aby ste boli v obraze: Eurostatom prezentované škody kvôli klimatickej zmene v roku 2020 predstavujú 0,09% HDP. Niežeby bolo správne tieto škody ignorovať, ale tieto dáta (viď prepočet na obyvateľa) momentálne nie sú alarmujúce a to si málokto uvedomuje, že od roku 1970 podľa klimavedcov vzrástla teplota na Zemi už o 1 stupeň Celzia.

Tento text sa v žiadnom prípade nesnaží tvrdiť, že klimatická zmena nie je problém, prípadne že so sebou neprináša škody, ktoré by bez nej nevznikali. Zároveň netvrdí, že v iných častiach sveta nemôžu byť straty spôsobené zmenou klímy výrazne vyššie. Predpovede sa samozrejme líšia podľa toho s akými predpokladmi pracujú, avšak napríklad organizácia Swiss Re Institute odhaduje, že v prípade neprijatia žiadnych ďalších opatrení proti zmene klímy by svetová ekonomika mohla stratiť viac ako 18 % HDP.

Na čo sa však tento komentár snaží poukázať je fakt, že napriek klimatickej zmene naďalej rastú napríklad priemerné mzdy aj HDP, a na základe nominálnych údajov z Eurostatu v súčasnosti rozhodne nemôžeme spraviť záver, že straty spôsobené klimatickou zmenou majú stúpajúcu tendenciu. V tomto kontexte je vyššie uvedená komunikácia nešťastná. Nepopisuje totiž celú realitu a umelo sa snaží vyvolávať dojem urgencie. A takto sa dôvera ku klimatickej vede a jej ekonomickým implikáciám, budovať nedá.

[1] Na výpočty boli použité ročné hodnoty Harmonised Index of Consumer Prices (HICP) z Eurostatu

Radovan Ďurana, Matej Bárta