J. Aaron: Skalpy 1 — 3 (Komiksový denník 19 — 21/2022)
„V roce 1974 jsme na tři dny obsadili Úřad pro indiánský záležitosti v D. C. Sprejovali jsme grafitti a pálili americkou vlajku. A k našemu velkýmu úžasu se životní podmínky v rezervaci ani trochu nezměnily. V roce 1975 přijelo na naše území bez ohlášení několik federálů a nešťastnou náhodou schytalo pár zbloudilejch střel.
Tenkrát to vypadalo jako konec světa. A přesto — roky uplynuly a my tu pořád jsme. Zapomenutej národ třetího světa v samotnym srdci Ameriky. Ale pokud Wakan Tanka dá, tohle kasino všechno změní. Kdysi dávno wašíčuové ukradli z našich posvátnejch černejch hor přes miliardu ve zlatě. A teď nám ten dluh konečně splatěj.“
Skalpy by som v skratke opísal ako mix Kasína, Breaking Bad a Winnetua, ktorý dostal do opatery niekto podobný Taylorovi Sheridanovi. Ak vo vás predchádzajúca veta rezonuje, tento nekompromisný komiks sa vám bude určite páčiť.
Dashiell Zlý kůň je indián. Indián, ktorý síce vyrastal v rezervácii, ale po nezhodách s vlastnou matkou odišiel do „bieleho“ sveta a už sa nikdy neplánoval vrátiť späť. Zomletý životom to však nakoniec musí urobiť — a to ako nedobrovoľný tajný agent FBI. Vyšetrenie spletitých zločinov miestneho bossa, ktorý aktuálne žije otvorením nového kasina, si totiž vyžaduje radikálne metódy. Zdanlivo priamočiary akčný príbeh sa postupne zamotáva, duchovia minulosti sa vracajú a tajomný jazdec na vychudnutom koni čoraz častejšie vyskakuje spoza rohu.
Čistokrvných krimi komiksov bez iných žánrových prímesí u nás mnoho nevychádza, Skalpy navyše prinášajú pohlaď do neveľmi známeho prostredia súčasných indiánskych rezervácií trpiacich alkoholizmom, nezamestnanosťou a domácim varením drog. A je to strhujúce. Scenárista Jason Aaron pekne pracuje aj s indiánskou mystikou a folklórom, ktorý výborne dokresľuje jeho neowesternový noir.
Samozrejme, nesmiem zabudnúť na parádnu kresbu R. M. Guéru pracujúceho jemným perom i širokánskymi ťahmi štetca. Tento šikovný výtvarník sa nebojí ani hlbokých tieňov či všadeprítomnej špiny, ktoré spolu s tlmenou okrovou farebnosťou stoja za výslednou výraznou atmosférou. Jediné, čo ma od ďalšieho čítania mierne odrádza je fakt, že celá táto indiánska séria sa skladá dokopy z desiatich kníh, čo už je na mňa trocha veľa. Zatiaľ to však stálo za to.
J. Aaron: Skalpy — Země Indiánů
Crew 2014
128 strán
*
85 %
J. Aaron: Skalpy — Kasino v rytmu boogie
Crew 2014
140 strán
*
80 %
J. Aaron: Skalpy — Mrtvé matky
Crew 2014
168 strán
*
85 %
