Denník N

Raz za mesiac stoja pred voľbou: kúpiť si jedlo alebo vložky?

O ženách zažívajúcich bezdomovectvo sa hovorí veľmi málo. Nielenže dostatočne nepoznáme rozsah ženského bezdomovectva, ale aj skúsenosti žien na ulici sú skryté. Ženy bez domova pritom patria medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

Neviditeľnosť ženského bezdomovectva spôsobuje, že je podceňované. O to ťažšie je zabezpečiť dostupné, primerané a na mieru ušité sociálne služby a podporu. Tieto ženy sa navyše stretávajú s ďalšími, komplexnými problémami, čo spôsobuje zmätok aj samotným pracovníčkam a pracovníkom pomáhajúcich profesií.

Žien bez domova nie je málo. Ako je možné, že ich je vidieť menej?

Ambulantné sociálne služby (napríklad denné a hygienické centrá) zachytia len časť z nich. Ženy zažívajúce bezdomovectvo častokrát tieto služby vyhľadávajú oveľa neskôr, zväčša, až keď je ich situácia neúnosná a vyčerpali ostatné možnosti. Vyhýbajú sa totiž miestam, na ktoré chodia prevažne muži. Terénne sociálne služby vedia zachytiť menšiu časť z týchto žien. V mnohých prípadoch však zostáva ženské bezdomovectvo žien skryté za zatvorenými dverami. Prespávanie na gaučoch u známych, bývanie výmenou za sexuálne služby alebo bývanie v preplnených a nevhodných podmienkach bez nájomnej zmluvy, je realitou mnohých žien. Niekedy ženy zotrvávajú v násilných vzťahoch kvôli bývaniu a ak sa dostanú na ulicu, skrývajú sa kvôli bezpečiu. Nie je ojedinelé, že sa na ulici ich skúsenosť s rodovo podmieneným násilím ďalej prehlbuje.

Príčiny a podmienky ženského bezdomovectva sú odlišné od tých, ktorými si prechádzajú muži. Toto je 7 výziev, s ktorými sa ženy na ulici stretávajú:

Kúpiť si jedlo alebo vložky?

Pre ženy bez domova je zvládnutie menštruácie jednou z najťažších výziev. Dôvodom je menštruačná chudoba a slabší prístup ku každodennej hygiene. Život z obmedzených príjmov znamená, že si neraz musia vybrať medzi nákupom potravín alebo menštruačných  pomôcok. Niektoré hľadajú alternatívne spôsoby—ponožky, servítky, kusy látky, handry či sáčky, ktoré používajú namiesto vložiek, ich však vystavujú riziku infekcie. A sú nesmierne nedôstojné.

Ako je to s bezpečnosťou?

Ulica je pre ženy bez domova nebezpečným priestorom. Osamelá žena spiaca vonku je často ľahkým terčom. Ženy častokrát volia vzťah s iným mužom bez domova kvôli ochrane pred ďalšími mužmi. Samotný vzťah sa však viac podobá viac na obchodný zväzok typu „niečo za niečo”, ako na bežný vzťah založený na citoch. Ženy bez domova čelia v omnoho väčšej miere fyzickému, sexuálnemu a psychickému zneužívaniu. Za 8 rokov práce so ženami bez domova som počula už mnoho takýchto príbehov.

Tehotenstvo na ulici

Tehotné ženy bez domova, ktoré majú dlhy na poistení, častokrát nie sú evidované ani u gynekológa (pokiaľ si vyšetrenie nezaplatia ako samoplatkyne). Za neodkladnú zdravotnú starostlivosť sa v prípade tehotenstva považuje len samotný pôrod. Bez pravidelnej zdravotnej starostlivosti, s obmedzeným prístupom k informáciám a k vyváženej strave, je tehotenstvo nielen náročné, ale aj zvyšuje sa aj riziko rôznych komplikácií. Tehotná žena, ktorá sa od 4. mesiaca do pôrodu nezúčastňuje preventívnych prehliadok, navyše nemá nárok ani na príspevok pri narodení dieťaťa. Okolo tehotných žien bez domova existuje okrem toho aj mnoho stigmatizácie.

Duševné zdravie

Ženy zažívajúce bezdomovectvo žijú s duševnými poruchami omnoho častejšie, ako bežná populácia. Výskumy zo zahraničia hovoria, že 75% z nich zápasí s duševnými ochoreniami, ako sú úzkostná porucha, depresia či schizofrénia. V dôsledku problémov v oblasti duševného zdravia môžu mať ťažkosti so zvládaním každodenných aktivít, s uspokojovaním základných životných potrieb, s prístupom k zdrojom pomoci a k sociálnym službám. Pretože mnohé ženy zažívajúce bezdomovectvo nedostávajú starostlivosť, ktorú potrebujú, ich stav sa často zhoršuje.

Ako si nájsť zamestnanie?

Skutočnosť, že rodové rozdiely a sexizmus na trhu práce v našej krajine existujú, nemožno poprieť. Ak sa k tomu pridá fakt, že ide o ženu zažívajúcu bezdomovectvo, prípadne aj s nižším vzdelaním, tak sa jej šance na získanie stabilného príjmu znižujú a daná osoba tak zostáva v bludnom kruhu bezdomovectva

Osamelosť

Ženy bez domova denne čelia diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu. Sociálna izolácia nie je vždy viditeľná, je však faktom, že ženy zažívajúce bezdomovectvo sa cítia osamelé vo vyššej miere, ako muži. Bežným dopadom osamelosti v kombinácii so stigmou bezdomovectva je stiahnutie sa do úzadia od druhých ľudí, ale aj od podporných služieb, ktoré by im mohli pomôcť. Podporné a blízke vzťahy s inými ľuďmi pritom potrebujeme všetci, a ženy bez domova nie sú výnimkou.

Domáce násilie

Domáce násilie je v mnohých prípadoch katalyzátorom ženského bezdomovectva. Ženy sa niekedy rozhodnú opustiť svojich partnerov, keď sa násilie stane častejším a intenzívnejším. V mnohých prípadoch je to aj spôsob, ako chrániť svoje deti. Povedomie o inštitúte vykázania, ktorý by im pomohol takúto situáciu riešiť, je stále malá. Keď ženy opustia svoje domovy, je ťažké dosiahnuť stabilitu a nájsť vhodné miesto na život. Pri hľadaní bývania často čelia diskriminácii zo strany prenajímateľov. Ak zlyhajú ich vlastné zdroje pomoci, prípadne zdroje pomoci zo strany štátu, môže sa stať, že skončia bez domova. Ich situáciu zhoršujú aj depresia či posttraumatická stresová porucha, ktoré sú spojené s násilím, ako ukazujú výskumy.

Bez domova, no pre štatistiky neviditeľné. Ženy, s ktorými pracujem,  len zriedkavo vidíme vo verejnom priestore a preto sa tento problém zvykne podceňovať. Ženské bezdomovectvo je však spojené so špecifickými výzvami a problémami, ako sú násilie, osamelosť, menštruačná chudoba či tehotenstvo. Dobrou praxou v zahraničí sú komunitné stretnutia, na ktorých sa zisťujú špecifické potreby žien bez domova. Vytvorenie čisto ženskej nocľahárne či prispôsobenie sociálnych služieb tak, aby v určitom čase boli otvorené len pre ženy, môže pomôcť vytvoriť pre ženy bezpečný priestor. V ňom potom môžu dostávať pomoc, ktorú skutočne potrebujú.

Kristína Boydová, terénna pracovníčka OZ Vagus v programe STREETWORK – terénna sociálna práca

_______________________________

Občianske združenie Vagus vzniklo v roku 2011. Prostredníctvom svojich 3 základných programoch – terénna sociálna práca STREETWORK, denné nízkoprahové centrum DOMEC a integračný program MEDZIMIESTO, pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Cez tieto programy preukázateľne skvalitňuje životy stoviek ľudí ročne, na rôznych úrovniach. Od akútnej pomoci priamo na ulici až po poskytovanie stabilného bývania. Pridajte sa ku komunite našich podporovateľov a podporovateliek, ktorým osud ľudí bez domova nie je ľahostajný a prispejte na aktivity OZ Vagus.

Teraz najčítanejšie

OZ Vagus

Občianske združenie Vagus už 12 rokov pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Sme odborná organizácia vychádzajúca z hodnôt humanizmu a ľudskej dôstojnosti.