Odmalička som sa zaoberal úspechom a tým, ako môžem budovať svoju budúcnosť. Snažil som sa učiť od tých najlepších a stretol som miliardárov, milionárov, riaditeľov veľkých firiem aj tých najväčších na svete. Niektorí z nich sa stali mojimi mentormi a mal som možnosť spoznať ich zblízka. Rok a pol som v učiteľskom prostredí a vnímam čo sa deje v našej krajine z úplne inej perspektvívy. A deje sa niečo veľké.

Človek, ktorý nepoľaví kým sa naše vzdelávanie neposunie

Presne pred rokom mi ho predstavil zakladateľ Teach for Slovakia Stanislav Boledovič so slovami: „Ivan, chcem ti predstaviť Bielu vranu.“ Vtedy som sa s ním prvýkrát rozprával a vzbudzoval vo mne prirodzený obdiv. Bielu vranu získal, pretože odhalil tunelovanie v rezorte vtedajšieho ministra školstva Čaploviča. Osobne som pred tým, než som začal učiť považoval učiteľov za neúspešných a nepriebojných ľudí, preto ma jeho odvaha veľmi prekvapila.

Je viceprezidentom Slovenskej komory učiteľov, lídrom Iniciatívy bratislavských učiteľov s ktorou organizoval Zraz dlhých nosov, Učiteľskú kvapku krvi, ktorej sa zúčastnilo vyše 200 škôl a na budúci týždeň pripravujú Babysitting day.

Pán Crmoman sa však ešte len rozbieha. Už pred pár rokmi bol jedným z lídrov občianskej iniciatívy  s názvom „Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť“. Vtedy vláda tvrdila, že na školstvo nie sú peniaze a tak ich hľadali samotní učitelia. Dnes po sociálnych balíčkoch a miliardových kauzách už nemôžu pred verejnosťou tvrdiť, že peniaze nie sú a tak ževraj spoločnosť vzdelávanie nevníma ako prioritu. Jedinú možnosť teda majú učitelia presviedčať čo najviac ľudí a organizovať protesty.

Čo vzdelanosť národa vlastne znamená?

Nezabúdajme, že tento rok je 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Človeka, ktorý bojoval za pozdvihnutie nášho národa a hlavne za jeho vzdelanosť. Ako by to vyzeralo, keby si Štúr robil dotazník a pýtal sa ľudí, či chcú byť vzdelanejší? On konal a inšpiroval svojím konaním a obeťou celý národ. Oslavujeme ho však až po jeho smrti, keď žil, tak mu pod nohy kládli polená, zastrašovali ho vlády a nútili ho obmedzovať jeho činnosť. Nič ho však neodradilo.

Ako sa dnes chováme k ľudom, ktorí bojujú za vzdelanosť svojho národa? Vážime si ich? Podporujeme ich? Nedávno na pána Crmomana zaútočil aj minister školstva, že s niektorými pánmi už stráca trpezlivosť.

Uvedomujeme si čo sa tu u nás momentálne deje? Zameraním sa na vzdelávanie môžeme predsa posunúť našu krajinu zo zakliatia systému rovnakého od Márie Terézie. Môžeme spolurozhodnúť o tom, kto sme a že sa vieme postaviť za svoju vlastnú budúcnosť. A k tomu patrí podpora práve ľudí, ktorí sú na frontovej línii a bojujú nad rámec svojich povinností a záväzkov.

Čo ho ženie vpred?

Ako mi pán Crmoman prezradil, tak je to viera v Boha.

„U mňa je to viera, Boh je pre mňa zdorojom sily, nádeje, inšpiráciou. Viem že ma miluje a viem, že miluje ľudí v našej krajine a tak robím čo môžem pre nich. Viem, že to čo dostávam od Neho si nemám nechať pre seba, ale mám to dávať ďalej. Vtedy to má zmysel.“

Chcem, aby sme mali viac takýchto ľudí v našej krajine. Odvážnych, neoblomných, čestných a vytrvalých. Predstavme si ako by to tu vyzeralo. Chráňme si ich a podporujme.

Čo prežívam ja ako učiteľ sa dozviete v mojom nedávnom blogu „Mladý učiteľ v Dobšinej: Prečo by som nevydržal učiť ani 3 roky?“