O čerstvosti (nielen potravín)

Nik nepochybuje o tom, že čerstvosť je vo všeobecnosti dobrá. Dlho bolo však otázkou, ako ju číselne vyjadriť aj bez použitia dátumov výroby, ktoré, povedzme si pravdu, sa neuvádzajú na všetkých výrobkoch. Napríklad na takých klincoch. Preto sme uvítali, že sa konečne ujal nejaký číselný údaj o čerstvosti, ktorý sa môže vzťahovať jednak ku konkrétnemu výrobku, alebo aj k obchodu, ktorý niečo predáva. Takže podľa toho sa môžeme zariadiť.

      Ako spotrebitelia by sme mali uprednostňovať najmä „jedničky v čerstvosti“. No ako to už býva, nemusíme mať vždy to najlepšie. Napríklad netrváme na tom, aby sme v našej garáži mali Alfa Romeo alebo Lamborghini (stačí Ferrari). Takže dobré sú aj dvojky, trojky, prípadne aj päťky v čerstvosti. Ak však nejaký supermarket deklaruje, že je napríklad pätnástkou v čerstvosti, mali by sme spozornieť. Také tridsiatky v čerstvosti však začínajú byť doslova životu nebezpečné a pred konzumáciou potravín z obchodov, ktoré sú šesťdesiatkou, by ste si pre istotu mali napísať závet a dať si svoje vzťahy s príbuznými do poriadku. Čo sa však týka jednotlivých výrobkov, mali by sme zohľadňovať ich špecifiká, pretože sú medzi nimi veľké rozdiely. Tak napríklad sada vrtákov do betónu je dobre použiteľná aj mesiac po tom, čo opustí výrobnú linku. To sa však o slepačích vajciach povedať nedá povedať. (Tie čokoládové, veľkonočné vydržia viac.)

Niektoré obchody nejdú s dobou a svoju „čerstvosť“ zámerne zamlčiavajú. Napríklad tie s numizmatikou ponúkajú viac ako 2 000 rokov staré mince z doby Marca Aurélia. Našťastie, nie je to vždy také zlé, pretože mohli byť vyrobené v minulom roku. Podobne sú na tom starožitníctva, ktoré by sme mohli z hľadiska čerstvosti zaradiť približne na tristé až štyristé miesto. Úplne najhoršie sú na tom také klenotníctva, ktoré o čerstvosti nechcú ani počuť. Všimnite si, že ak vám pekne vyobliekaný klenotník predáva smaragd alebo briliant v nejakom šperku, nikdy nehovorí o ich veku. Ak by povedal pravdu, a síce, že majú povedzme 300 miliónov alebo dokonca 3 miliardy rokov, musel by sa asi od hanby prepadnúť. To, že ich po vykopaní zo zeme trošku „oškrabkajú“, na veci predsa nič nemení. (Zemiaky sa tiež po ich ošúpaní nestávajú čerstvejšími.) Najsmutnejšie však je, že v niektorých obchodoch namiesto toho, aby s poklesom čerstvosti cenu znižovali, ju, naopak, zvyšujú. Napríklad také staré archívne vína, ktorých cena za liter by už nemala presiahnuť dva centy, sa šplhajú do závratných výšin. Povýšiť nejakú negatívnu vlastnosť na pozitívnu len kvôli peniazom, je bohužiaľ jeden zo symptómov našej doby.