Denník N

Pozitívno moje každodenné

Ako málo času nám môže zabrať to, čo zmení niekomu celý deň.

 

Pred dávnymi časmi som nebýval takým veselým típkom. A ani z polovice sebavedomým ako dnes. Každý deň som čakal na ľudí, ktorí by ma inšpirovali a hlavne som očakával hrdinov, ktorí ma vycvičia, naučia ma tým správnym taktikám ako zvládať život, ako správne komunikovať, ako sa nebáť prejaviť svoj názor. Okolo mňa pritom bolo veľmi veľa skvelých ľudí z radov mojej rodiny, priateľov, učiteľov, … Predsa som si ich nevšímal, bo boli samozrejmosťou môjho života. Veď nik z nich nebol slávnou osobnosťou, veľkým rečníkom. A pritom stačilo len začať vnímať – stačilo pozrieť sa na ľudí, ako s pokorou znášali ťažké rany života. Ako sa dokázali vzájomne podporiť. Ako držali spolu práve vtedy, keď bolo „najhustejšie“.

Jednu nedeľu však prišiel zlom v mojom rozmýšľaní. Cez bratranca som spoznal jednu inšpiratívnu osôbku (nemusím menovať, bo ak si to číta, vie, že je to ona). Nemuseli sme veľa rozprávať, stačilo otvoriť debatu o knihe, ktorú som si prelistoval u nej. Našiel som tam pár myšlienok, ktoré ma chytili za srdce. Nakoniec kniha v ten večer putovala so mnou domov a do ďalšieho večera bola „zhltnutá“ – až vtedy som si skutočne uvedomil medzi koľkými osobnosťami žijem, aké mám šťastie, že moja rodina je úplná, že moji rodičia, strýkovia s tetami a starí rodičia neboli rozvedení. Aké šťastie vyrastať v spoločenstve mladých, s ktorými sme trávili leto v táboroch a nie za počítačmi. Nebudem rozpisovať všetko šťastie, čo som zažil a v čom som ho mal – nestačil by mi na to deň. Ale v tom momente som si aj uvedomil koľko času som premrhal v nečinnosti a uzavretí v sebe. Koľko dobra som mohol dovtedy vykonať, keby som dary, ktoré som dostal od Boha, premenil a využil. Dal som si sľub, že začnem sa viac starať o ľudí okolo seba, nielen o svoje záujmy a svoj prospech. Priznávam, nešlo mi to a nejde mi to tak akoby som chcel ešte ani dnes. Ale ako som sa začal snažiť, videl som čoskoro tejto práce – sršal som väčšou energiou, ľudia sa mi viac zdôverili so svojimi problémami, smiali sme sa častejšie a vznikli úžasné spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem. Od toho obdobia som hľadal možnosti ako ľudí potešiť.

Už je tomu pár rokov, čo som si od operátora vzal paušál s voľnými SMS a to len z jediného dôvodu – aby som mohol počas dňa poslať správu pár priateľom – správu, v ktorej bude citát slávnej osobnosti alebo prianie pekného dňa. Myšlienku, ktorá občas človeka usmerní, občas motivuje, ale vždy prinúti zamyslieť sa nad jej obsahom. Je to drobnosť, využívanie ponuky, ktorú mi operátor dal v balíčku služieb, ktorý som si vybral.

Som si istý, že každý z nás dokáže vymyslieť malú vec – pre tých, ktorých má rád a zmeniť im aspoň prítomnú chvíľu na zázračnú. Preto nevravme si, že to nedokážeme, ale čas (ktorý strácame v depkách) využime inak a vymyslime niečo, čo možno časom nadobudne obrovské rozmery. Nezabúdajme, že najbližší ľudia sú dôležitejší ako tí najslávnejší a našou výzvou je každý deň spraviť niečo, čo pozitívne ovplyvní chod aspoň jedného človeka v našom okolí.

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

Som obyčajný chalan z malého mesta, žijúci v hlavnom meste našej krajiny. Za posledný rok sa mi podarilo vyhecovať sa a snažím sa každým dňom skvalitňovať svoju osobnosť a odovzdávať svoje myšlienky. Momentálne som športovým manažérom, predchádzajúcim zamestnaním som bol vychovávateľ v ŠKD v Bratislave. Vyštudovaný sociálny pedagóg a vychovávateľ. Rád sa inšpirujem, no ešte radšej by som v budúcnosti inšpiroval a pomáha druhým k zlepšeniu kvality života.