Denník N

Kúpou fejkov porušujete ľudské práva

Zamysleli ste sa nad tým, že úsporou napodobeniny značkového výrobku pravdepodobne prispievate k systému porušovania ľudských práv?

Keď sa stretnú ľudia z biznisu so zástupcami štátov bez ohľadu na to, akú majú zástavu pri svojom mene, zvyčajne majú zhodu v tom, že nelegálny obchod treba potláčať.

Nielen kvôli tomu, že zodpovední výrobcovia strácajú istotu bezpečne uvádzať produkty na trh a štáty strácajú výnosy z daní.

Od roku 2019 sa snažíme kampaňou Nekur fejky dávať do povedomia negatívne dopady nelegálneho obchodu s tabakovými výrobkami. Poukazujeme na hrozby spojené so zdravím (produkty nie sú bezpečne kontrolované), ekonomické (výpadok spotrebných daní vedie k výpadku príjmov štátu na liečbu a prevenciu) a spoločenské hrozby (podpora zločineckých skupín).

Až utorková konferencia organizovaná Economist Impact o Nelegálnom obchode vo Varšave ma doviedla k tomu, že pri tom všetkom sme zabudli na to, že nelegálny obchod má ľudskú tvár a konkrétne ľudské obete. Sú to ľudia, často ženy a deti, ktoré sa dostanú do Európy ako migranti a v snahe získať zdroje na prežitie končia vo výrobniach napríklad nelegálnych, fejkových cigariet alebo fabrík vyrábajúcich napodobeniny značkových tovarov. Príbehy ich zničených životov s vidinou lepšieho života na západe sú veľmi konkrétnou daňou za to, že niekto chcel “obicyklovať” systém a ušetriť – veď načo posielať peniaze bohatým kapitalistom…

Ľudia z International Labor Organisation však majú šokujúcich príbehov na knihy.
Je mimoriadne zaujímavé, že miera akceptovania fejkov podľa prezentovaných dát Economistu je výrazne vyššia u mladších ľudí. Kým len jeden z troch starých “fotrov” akceptuje kúpu napodobenín, ich deti z GenerácieX a mladší to majú posunuté – až dvaja z troch považujú za normálne kupovať fejky. Pritom práve mladšia generácia je tou, ktorá je mimoriadne citlivá na životné prostredie a ľudské práva. Iste, môže to mať niekoľko príčin, hlavnou je asi všeobecné povedomie.

S rastúcou infláciou sa bude aj na Slovensku stále častejšie obracať každé jedno euro. Preto je potrebné jasne povedať jedno. Prv, ako si kúpite niečo mimoriadne lacné, treba sa pozrieť aj na to, či vaša “zľava” nebola vďaka úspore na ľudských právach.

Efekt zmeny správania sa prejaví. Ak klesne dopyt, klesne ponuka.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Tuchscher

Od mája 2014 som riaditeľom Slovenského združenia pre značkové výroby (www.szzv.sk). Združenie od roku 1996 zastupuje významné spoločnosti v oblasti rýchloobrátkového tovaru od potravín cez kozmetiku a tabak až po výrobcov obalov. SZZV je členom viacerých medzinárodných združení ako Svetová federácia zadávateľov reklamy (WFA), Európske značkové združenie (AIM), Cosmetics Europe, Asociácia výrobcov čistiacich prostriedkov (A.I.S.E.), Európska aliancia pre obaly a životné prostredie (Europen) a od roku 2021 aj Európska aliancia pre potraviny na rastlinnej báze (EAPF). Na Slovensku je SZZV členom Republikovej únie zamestnávateľov a Rady pre reklamu. Pred SZZV som pôsobil na viacerých pozíciách v komunikácii v súkromnom (SPP) a štátnom sektore (Ministerstvo dopravy SR). V minulosti som blogoval na viacerých miestach a k rôznym témam. Tento blog je venovaný primárne témam v súvislosti s fungovaním značkových výrobcov.