Denník N

Ochranné lôžka nezakazujme!

Pracujme skôr na podmienkach, ktoré napokon umožnia ich vypustenie z praxe. Lebo ak to urobíme razom a bez zabezpečenia iných podmienok, tak to nie je ani reforma, ani žiadna humanizácia psychiatrie.

Ak prejde návrh zákona poslancov Mareka Krajčího, Kataríny Hatrákovej a Miloša Svrčeka, ktorý sa týka používania obmedzovacích prostriedkov, tak by mal platiť od januára 2023. Bude sa ešte prepracovávať na základe postoja mnohých odborníkov a odborných spoločností, že prax používania obmedzovacích prostriedkov je potrebné zákonne upraviť pre všetky medicínske odbory, nielen psychiatriu, detskú psychiatriu a medicínu závislostí, čo je veľmi potrebný krok. Návrh však pri používaní obmedzovacích prostriedkov neráta s používaním ochranných lôžok, teda takzvaných sieťových postelí. Bolo by veľkou chybou, ak by sa ochranné lôžka zrušili už od januára 2023, teda ak by došlo k situácii, že by sme ich za dva mesiace už nemohli použiť na žiadnej psychiatrii na Slovensku.

Výbor Slovenskej psychiatrickej spoločnosti sa 9. 11. k tejto možnosti vyjadril nasledovne: „Zrušenie používania ochranných lôžok na Slovensku od januára 2023 nie je vzhľadom na aktuálny stav psychiatrických zariadení a poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria, detská psychiatria a medicíny závislostí realizovateľné bez negatívnych dôsledkov, ak nebudú najprv uskutočnené iné opatrenia, ktoré by toto zrušenie umožnili.“

Ak má tento návrh zákona za cieľ okamžité zrušenie ochranných lôžok v čase nadobudnutia jeho účinnosti, tak som proti takémuto zákonu.

Prečo?

V súčasnosti nie je možné úplné a plošné zrušenie používania ochranných lôžok v ústavných psychiatrických zariadeniach na Slovensku implementovať, o čom sa píše aj v Koncepcii humanizácie zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria a čo psychiatri na Slovensku jasne vnímajú. Rovnako tak však vnímame potrebu postupne, respektíve čo najrýchlejšie ako je to možné, prechádzať na alternatívne formy obmedzovacích prostriedkov a sieťové postele používať čo najmenej až úplne prestať s ich používaním. To však bude možné bez negatívnych následkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti len časom.

Podľa niektorých údajov výskyt agresívnych prejavov u hospitalizovaných psychiatrických pacientov stúpa a tieto prejavy nie je možné riešiť bez toho, aby sa v ústavných psychiatrických zariadeniach plne rozvinuli alternatívne prostriedky nielen ich zvládania, ale aj prevencie. Medzi týmito prostriedkami je napríklad zriadenie seklúznych (izolačných) miestností, respektíve potreba prestavby a rekonštrukcie psychiatrických zariadení, aby vyhovovali cieľom humanizácie a mali moderné bezpečnostné jednotky a zvýšenie počtu personálu psychiatrických zariadení, určeného na prácu s akútnymi pacientmi, ktoré je bezpodmienečným predpokladom alternatívnych foriem obmedzovania. Takisto si to v prípade personálu psychiatrických zariadení vyžaduje riadny nácvik komunikačných a de-eskalačných techník, ktoré umožňujú znížiť prejavy agresívneho správania verbálnou a nefyzickou cestou.

Realizácia týchto prostriedkov si vyžaduje nielen čas, ale hlavne financie a podporu z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Až po implementácii zmienených alternatív je možné plošne zrušiť používanie ochranných lôžok. Opačný postup by viedol k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti o pacientov najmä s akútnymi psychickými poruchami, ako aj – a to je veľmi dôležité pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti – k ohrozeniu personálu psychiatrických zariadení. „Je dôležité mať na pamäti aj ľudské práva zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v zariadeniach ústavnej psychiatrickej starostlivosti v náročných podmienkach, vyplývajúcich nielen z charakteru duševných porúch pacientov, ale aj z nedostatočného materiálno-technického a personálneho zabezpečenia.“ – píše sa v Koncepcii humanizácie.

Nie je možné pristupovať k tak citlivej veci ako sú obmedzovacie prostriedky asymetricky, teda bez toho, aby sa vyriešili kontexty, ktoré môžu viesť k ich nadmernému používaniu – pričom tieto kontexty sú jednoznačne určené ako nevyhovujúce materiálno-technické faktory, nedostatočný počet personálu a nedostatočné vzdelanie a sústavné vzdelávanie personálu psychiatrických zariadení v alternatívnom obmedzovaní a v jeho predchádzaní.

Práve úpravu týchto kontextov má napĺňať reforma psychiatrickej starostlivosti na Slovensku a jej humanizácia, ciele, s ktorými sa plne stotožňujem. Avšak okamžité a takto rýchle zrušenie ochranných lôžok nemá s reformou ani s humanizáciou nič spoločné, pretože zamieňa pozitívny dôsledok reformných krokov v podobe takéhoto zrušenia za niečo, pri čom sa tieto reformné kroky jednoducho a skratkovito vynechajú. To na dôvažok ohrozí chod na psychiatriách, kde nebudú mať odrazu k dispozície ochranné lôžka potrebné z mnohých dôvodov (presahuje rámec textu) pri nezmenenom počte personálu (!), ostávajúcich nevyhovujúcich podmienkach (!) a nedostupných alternatívnych formách obmedzovania (izolačné miestnosti majú aktuálne vybudované iba dve psychiatrie na Slovensku!). Takto docielime akurát to, že na takýchto psychiatriách nebude chcieť nikto robiť.

Autori návrhu zákona by si mali tieto kontexty uvedomiť a podľa nich svoj návrh upraviť.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú duševné poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.