Slovensko starne. Výnimkou nie sú ani zdravotníci.

V praxi to bude okrem iného znamenať enormný tlak na nárast verejných výdavkov na zdravotníctvo a sociálne služby. Sektor zdravotníctva nie je výnimkou a už dnes nie je raritou, ak lekári ordinujú vo veku nad 70 rokov. Práve ochota zdravotníkov pracovať dlho po dosiahnutí dôchodkového veku, ako i nižšie platové ohodnotenie sestier, ktoré si častokrát nemôžu z finančných dôvodov dovoliť žiť len z dôchodku, nás do značnej miery zachraňuje pred kolapsom zdravotnej starostlivosti.

Z hľadiska veku zamestnancov patrí zdravotnícky sektor medzi tie staršie. Vyšší priemerný vek majú zamestnanci v 38 % sektorov na Slovensku, avšak priemerný vek zamestnancov v zdravotníctve je o 2 roky vyšší ako v SR. V celej SR má 24 % zamestnancov 55 a viac rokov, v zdravotníctve je ich podiel na úrovni 28 %. Ak sektor definujeme podľa sektorových zamestnaní, priemerný vek zamestnancov je taktiež na úrovni 46 rokov.

2015 vs. 2020

Priemerný vek zdravotníckych pracovníkov bol v roku 2015 na úrovni 45 rokov, no v roku 2020 sa priemerný vek zvýšil na 46 rokov. V zdravotníckom sektore dominujú ženy, ktoré v roku 2015 tvorili 78,7 % zamestnancov, a ich podiel sa v roku 2020 ešte zvýšil a ženy tvorili až 80 % pracovníkov v zdravotníctve.

V grafe vidíme, že väčšina zamestnancov v sektore má viac ako 45 – 46 rokov. Okrem zvyšujúceho sa priemerného veku je masívnym problémom aj nedostatok zdravotníkov na Slovensku, ale aj v celej EÚ. V rokoch 2021 – 2025 bude slovenské zdravotníctvo potrebovať približne 20 000 nových pracovníkov.

Slovensko bude teda dodatočne potrebovať 15 % nových pracovníkov oproti súčasnému stavu, čo znamená, že ku každému siedmemu pracujúcemu bude potrebné doplniť ďalšiu osobu. V období rokov 2021 – 2025 bude na tvorbe dodatočných pracovných príležitostí dominovať náhrada pracovných síl, ktorá bude tvoriť v priemere 71 % celkovej dodatočnej potreby. V sektore zdravotníctvo, sociálne služby tak v dôsledku náhrady pracovných síl vznikne v priemere 2,9-tisíc pracovných príležitostí ročne. 62,8 % pracovných síl bude v zdravotníctve, 32,8 % v by mali tvoriť zamestnanci pre rezidenčnú starostlivosť a 4,7 % budú tvoriť zamestnanci v odbore sociálna práca.

Avšak vyššie uvedené hodnoty vyjadrujú potreby trhu práce z pohľadu sektorových zamestnaní. Ak sa však pozrieme na sektor z hľadiska spoločností a odvetví patriacich do sektora, celková dodatočná potreba pracovných síl v období 2021 – 2025 bude vyššia: na úrovni 20,4-tisíc osôb, z ktorých bude 67 % tvoriť náhrada pracovných síl.

Vzhľadom na minulé skúsenosti a opakované exody zdravotníkov do zahraničia a na fakt, že Slovensko od svojho vstupu do EÚ stratilo až 56,4 % doktorov a sestier na 100 000 obyvateľov, bude mimoriadne ťažké prilákať do sektoru dostatočný počet nových zdravotníkov. O možných záchrancoch slovenského zdravotníctva som písal v predošlých blogoch:  Telemedicína, cesta minimalizácie nákladov a ľudského kapitálu a Symbióza ľudí a robotov. Už dnes vykonáva 15 % zamestnancov v sektore prácu, ktorú bude možné s vysokou pravdepodobnosťou automatizovať. Nové technológie, automatizácia a robotizácia dokážu do istej miery zmierniť tlak na potrebu nových dodatočných pracovníkov v zdravotníctve. To však nič nemení na tom, že i napriek technologickému progresu bude potrebné do systému dodať tisícky nových zdravotníkov. Aj preto treba oceniť snahu o navýšenie počtu študentov medicíny na lekárskych fakultách. Zároveň je potrebné nerezignovať ani na snahu prilákať zdravotníckych pracovníkov z iných krajín. Viac o tom, ako by malo Slovensko reformovať svoje vzdelávanie budúcich zdravotníkov, píšem tu.