Denník N

Garanciou náboženskej slobody je sekulárny štát

Vo štvrtok 10. novembra 2022 sa v Bratislave pred sídlom Konferencie biskupov slovenska na Kapitulskej ulici uskutočnilo zhromaždenie za odluku cirkví od štátu, na ktorom som vystúpil aj ja. Prečo?

Odluka cirkví od štátu je poslednou nenaplnenou požiadavkou novembra ’89. Som presvedčený, že čím neskôr sa uskutoční, tým to bude pre cirkvi komplikovanejšie a bolestivejšie. Ak by dôsledná finančná odluka nastala hneď po novembri ’89, určite by sme dnes ako spoločnosť boli úplne inde a cirkvi a náboženské spoločnosti by boli slobodnejšie.

Ako starokatolíčky a starokatolíci na Slovensku nepovažujeme súčasný model financovania cirkví za šťastný. Cirkvi robí príliš závislými na štátnom príspevku – a tým neraz aj na aktuálnej politickej moci. Namiesto budovania vzťahu s vlastnými veriacimi. Ak v súčasnosti viaceré slovenské cirkvi otvorene tvrdia, že bez štátneho príspevku by neprežili, je to veľmi smutné a máme vážny problém. Presne takýmto spôsobom totiž aktuálny model de facto oberá cirkvi o slobodu v ich evanjeliovom poslaní. Je prekvapujúce, že na Slovensku po odluke nevolajú ani malé evanjelikálne cirkvi ako napr. Bratská jednota baptistov či Apoštolská cirkev, ktoré majú v zahraničí finančnú odluku od štátu priamo vo svojej vierouke a vo svojej DNA.

Za osvedčený, funkčný a spravodlivejší model považujeme najmä daňovú asignáciu. Príspevok pre cirkvi a náboženské spoločnosti v tomto prípade odvádzajú výlučne veriaci a veriace pri svojom daňovom priznaní – podobne ako v prípade 2 % pre občianske združenia.

Hanebné slová rímskokatolíckeho trnavského arcibiskupa Oroscha na adresu zavraždených LGBTI+ ľudí Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha v obežníku kňazom jeho diecézy opätovne otvorili otázku, prečo sa na jeho plat a fungovanie jeho inštitúcie skladáme my všetci. Nehovoriac o tom, že v civilizovanej spoločnosti by podľa nás bolo adekvátnou reakciou vyvodenie osobnej zodpovednosti a rezignácia, nie vágne „ospravedlnenie“. To je ale už internou záležitosťou rímskokatolíckej cirkvi – a možno aj z podobných dôvodov sme dnes viacerí z nás súčasťou starokatolíckej cirkvi.

Garanciou náboženskej slobody je pre nás sekulárny štát, ktorý sa v duchu ústavy neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Vytvára totiž platformu, kde môžeme popri sebe fungovať v slobode a mieri – bez ohľadu na naše vierovyznanie alebo presvedčenie. Až potiaľ, pokiaľ neohrozujeme práva a slobody iných. Súbežne s témou zmeny financovania preto hovoríme aj o nutnosti zmeny spôsobu registrácie cirkví a náboženských spoločností, keďže súčasná situácia je diskriminujúca.

Štvrtkové zhromaždenie Chceme odluku od Oroscha! organizovali združenia Ethos a Inštitút ľudských práv. Treba otvorene povedať, že tieto organizácie nepatria zrovna medzi tie, s ktorými by som – obrazne povedané – pravidelne chodieval na kávu alebo na pivo. Napriek výhradám je však odluka témou, v ktorej sa dokážeme stretnúť. A túto tému sme chceli podporiť.

Odluka sa často vykresľuje ako téma rozdeľujúca spoločnosť na „zlých liberálov / progresívcov / ateistov / neomarxistov…“ za odluku a „dobrých kresťanov“ proti nej. Podľa nás však táto téma rozhodne nie je čiernobiela – podobne ako mnoho iných tém. Som presvedčený, že medzi nami na Slovensku je nemalý počet veriacich a praktizujúcich kresťanov a kresťaniek, ktorí nesúhlasia s financovaním cirkví štátom a v duchu evanjelia hľadajú iné modely. Také, ktoré cirkvám prinášajú viac autentickosti a slobody v ich poslaní.

Nie, nechceme zničiť cirkev, ako nás niektorí obviňujú. To podľa mňa naopak robí súčasný stav. Pomaly a postupne. Túžim po slobodnej a autentickej cirkvi žijúcej Ježišovo evanjelium, ktorá je relevantná aj v 21. storočí.

Od novembra ’89 ubehlo viac než 30 rokov. Je načase prestať sa vyhovárať. Dovoľme našim cirkvám konečne dozrieť a vyrásť. Áno, je to výzva. A nebude to ľahké. Určite je to ale krok správnym smerom k slobode a (spolu)zodpovednosti.

Záznam môjho prejavu na zhromaždení nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Manžel, otec, teológ, starokatolícky kňaz, programový manažér vznikajúceho kultúrno-komunitného centra Staré Lýceum a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.