Denník N

Mladý prenasledovateľ otvoril tému psychických problémov ľudí bez domova. Využime to.

Niekoľko týždňov prenasledoval približne 30 známych osobností v bratislavských uliciach mladý muž. Na nikoho fyzicky nezaútočil, no jeho správanie bolo veľmi nepríjemné a na hranici nebezpečenstva. Polícia sa ho viackrát pokúšala riešiť, ľudia sa ho oprávnene obávali. Vysvitlo, že mladý muž bol prednedávnom prepustený z psychiatrie a má to byť človek bez domova.

V úvode chceme všetkým vám, ktorí máte s mladým “stalkerom” nepríjemnú skúsenosť povedať, že nás úprimne mrzí, čím ste si prešli. Nezľahčujeme váš strach, ktorý bol opodstatnený. Čítať vaše statusy bolo pre nás desivé a úprimne veríme, že teraz ste už naozaj v bezpečí.

Nechceme hodnotiť trestný zákon, či nebodaj prácu polície alebo psychiatrického zariadenia, kde bol mladý muž umiestnený. Tiež nie je našou ambíciou pitvať sa v tomto konkrétnom prípade. S ľuďmi bez domova však pracujeme 11 rokov a chceme opísať aktuálny stav týkajúci sa duševného zdravia ľudí zasiahnutých najextrémnejšími formami chudoby.

Psychické problémy sú príčinou, ale aj následkom života na ulici.

Psychické poruchy a psychiatrické choroby bývajú častou príčinou straty domova. Neschopnosť udržať si prácu, mať určité sociálne návyky, ale aj celkový stav zdravotníctva na Slovensku sú dôvodmi, prečo sa ľudia, ktorí potrebujú odbornú pomoc, ocitnú na ulici. Aj zdraví ľudia, ktorí na ulici skončili dôsledkom nečakanej životnej krízy, pretože utiekli z násilníckeho vzťahu, vyrástli v detskom domove či sa kvôli nízkemu dôchodku prepadli do absolútnej chudoby, zväčša začnú mať časom psychické problémy. Ľudia bez domova trpia rôznymi úzkosťami, frustráciami, depresiami a psychózami. Ich zdravotný stav sa na ulici len prehlbuje a zhoršuje.

(Ne)nárokovateľný invalidný dôchodok a domáce doliečenie na ulici.

Finančnú situáciu niektorých ľudí s problémami s duševným zdravím by mohla zlepšiť konkrétna dávka, ktorou je invalidný dôchodok. Na jeho uplatnenie však treba podstúpiť diagnostiku, čo je kvôli vyššie spomínaným dlhom na zdravotnej poisťovni často temer nemožné. Určenie diagnózy je potrebné napríklad aj v prípade, keď sa človek usiluje dostať do nejakého štátneho zariadenia.

Samostatnou kapitolou je umiestňovanie do zdravotníckych zariadení. Pobytové zariadenia pre ľudí so zníženou schopnosťou samostatnosti sú pre ľudí bez domova temer nedosiahnuteľnými métami. Niekedy sa podarí krátkodobá hospitalizácia človeka s akútnym problémom, napríklad na psychiatrii. Po krátkej dobe však bývajú títo ľudia prepustení na “domáce doliečenie”. Stav ako tak zastabilizovaných pacientov a pacientiek s depresiami, mániami či psychózami sa v momente opätovného ocitnutia na ulici rapídne zhorušuje.

Nášho pána Jaroslava odmietali psychiatri, aj keď si poistenie hradil.

Jeden príklad za všetky. Naša sociálna poradkyňa Karin Štrofová od začiatku spolupráce s pánom Jaroslavom vnímala prítomnosť určitého mentálneho postihnutia. Podľa jej zisťovaní bolo celoživotné. Náš klient ho nenadobudol vplyvom úrazu, či užívaním návykových látok. Napriek tomu nemal vyše 50 rokov žiadnu poruchu diagnostikovanú. Po spoločnej dohode začali riešiť odkázanosť na sociálnu službu, ktorej predchádzajú rôzne posudky. Medzi nimi aj posudok od psychiatra či psychiatričky a tiež psychologický posudok. Pán Jaroslav napriek extrémnej chudobe, v ktorej žil, nemal dlh na zdravotnom poistení. Aj tak sme však nedokázali nájsť odborníka či odborníčku, ktorý by bol ochotný ho zobrať. Časť z nich nemala kapacity, pri niektorých bol však citeľný vplyv predsudkov voči ľuďom bez domova. Dnes je pán Jaroslav dočasne umiestnený v jednom z našich bytov a vďaka vybavenej odkázanosti má nárok na rôzne typy sociálnych služieb, ktoré sú mu reálne poskytované. Karin je odborníčka s dlhoročnou praxou, sociálnu prácu nielen vykonáva, ale ju aj učí. Napriek jej vkladu trvalo pánovi Jaroslavovi temer rok získať posudok, odkázanosť na sociálnu službu a vhodnú dávku. Osamelí seniori a seniorky, ale aj bežné rodiny, sa v spleti byrokratických úkonov a pri nedostatočných kapacitách psychiatrických ambulancií teda ocitajú v začarovanom kruhu.

Máme aj pozitívne správy. Situácia nie je neriešiteľná. 

Môže sa stať, že sme sa v téme duševného zdravia (nielen) ľudí bez domova ocitli v slepej uličke. Nie je to však úplne pravda. Existuje viacero možností, ktoré by pomohli nielen ľuďom v núdzi, ale na konci dňa nám všetkým. Samozrejmosťou je potreba rozšírenia kapacít v oblasti psychológie a psychiatrie.

Ľudia bez domova, rovnako ako väčšina ďalších skupín ľudí v núdzi, sú dlhodobo na okraji záujmu štátu.

Nemajú svoj hlas v zastupiteľských orgánoch. Časť verejnosti a politických špičiek verí, že rozšírenie pomoci pre nich je pre štát neekonomické, alebo si ju nezaslúžia. My naopak veríme v sociálnu spravodlivosť, v rámci ktorej nie je nikto znevýhodňovaný za niečo, čo nemohol ovplyvniť. Okrem filozofického pohľadu však prinášame aj racionálny pohľad. Pomoc ľuďom bez domova eliminuje niektoré patologické javy spojené s bezdomovectvom. Okrem toho, včasná pomoc v skutočnosti šetrí štátu peniaze. Podľa Analýzy vplyvu aktivít OZ Vagus na verejné financie z roku 2019, ktorú sme uskutočnili v spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky, každé euro investované do našej práce sa môže štátu vrátiť až 12-násobne. Môže sa zdať, že pri stúpajúcich cenách potravín a aktuálnej inflácii majú prioritu iné témy. Faktom však je, že okrem vyše 23 000 ľudí bez domova, ktorí na Slovensku žijú, ďalších 660 000 ľudí žije pod hranicou príjmovej chudoby. Čo je každý ôsmy človek. Pripomíname, že psychické problémy sú nielen príčinou, ale aj následkom života na ulici.

Herečka a influencerka Kristína Tormová vo svojom blogu o skúsenosti s duševne chorým mladíkom bez domova a o jeho zadržaní píše: „Sama so sebou som sa jednohlasne zhodla, že je naozaj skvelé, že ho zadržali, lebo verím v to, že náš sledovač dostane odbornú pomoc. Je to mladý muž bez domova, ktorého identita je dávno známa, je to človek, ktorý odbornú pomoc naozaj potrebuje. A ja mu ju veľmi prajem.” Aj my vo Vaguse dúfame, že okrem zadržania a trestu dostate tento človek patričnú odbornú pomoc.

Zároveň úprimne ďakujeme nielen pani Tormovej, ale aj ďalším známym ľuďom za to, že napriek nepríjemnej skúsenosti a jasnej hrozbe, ktorej čelili, neskĺzli do zovšeobecňovania a stereotypizácie, či už ľudí bez domova, alebo tém duševného zdravia. Naopak, citlivo volili slová, ktoré použijú. Vyššie opísané systémové riešenia zo strany štátu totiž nebudú mať nikdy zmysel, pokiaľ sa my všetci nepokúsime vymaniť z predsudkov a stereotypov.

Klára Ševčík Bernátová, Alexandra Kárová,
OZ Vagus

————————————————————————————-

Občianske združenie Vagus vzniklo v roku 2011. Prostredníctvom svojich 3 základných programoch – terénna sociálna práca STREETWORK, denné nízkoprahové centrum DOMEC a integračný program MEDZIMIESTO, pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Cez tieto programy preukázateľne skvalitňuje životy stoviek ľudí ročne, na rôznych úrovniach. Od akútnej pomoci priamo na ulici až po poskytovanie stabilného bývania. Pomôcť môžete aj Vy. Ďakujeme, že Vám osud ľudí bez domova nie je ľahostajný. 

Teraz najčítanejšie

OZ Vagus

Občianske združenie Vagus už 12 rokov pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Sme odborná organizácia vychádzajúca z hodnôt humanizmu a ľudskej dôstojnosti.