Okrem toho, že dnes oslavujeme výročie nežnej revolúcie, si pripomíname aj tretie výročie prvého prípadu ochorenia COVID-19. Podľa South China Morning Post, sa prvý prípad datuje k 17. novembru 2019.

Minulý rok som napísal, že lockdowny zlyhali, pretože sa im nepodarilo zastaviť vírus, rozdelili spoločnosť a zničili životy miliónom ľudí.

Zdá sa, že po troch rokoch sme namiesto ospravedlnenia dosiahli fázu „pardon, vlúdila sa chybička.”

Tí, ktorí nás hodili do domáceho väzenia, zničili naše podnikanie, nútili do očkovania a šírili strach, a hromadnú hystériu, dnes hovoria: „obráťme list a poďme ďalej.” 

Pre zodpovedných je covid už nepodstatná a nepríjemná téma dávnej minulosti. Veď dnes tu predsa máme vojnu na Ukrajine, energetickú krízu, globálnu recesiu, infláciu a hrozbu III. svetovej vojny.

Inak povedané, chcú sa potichučky vypariť dúfajúc, že sa na to rýchlo zabudne a prekryje inou témou. Pravdupovediac, tak to robili vždy.

Presne o to sa snaží aj miliardármi podporovaný portál The Atlantic, ktorý v minulom týždni vydal článok s názvom: „Poďme vyhlásiť pandemickú amnestiu.” 

V článku sa píše: „Potrebujeme si navzájom odpustiť za to, čo sme urobili a povedali, keď sme boli v temnote covidu.”

Nový normál, no nie lepší

Poďme sa preto pozrieť, z čoho sa zodpovední chcú rýchlo vyviniť.

Po troch rokoch sa dá skonštatovať, že covid a najmä opatrenia proti nemu, boli jedny z najdeštruktívnejších udalostí, aké sme v tomto storočí zažili.

Potrvá niekoľko rokov, kým zistíme, čo všetko sa za dva roky nezmyselných opatrení zdevastovalo.

Avšak už dnes vieme jednoznačne potvrdiť, že lockdowny zničili globálnu ekonomiku, vrátane tej našej. Napríklad, slovenský hrubý domáci produkt sa prepadol viac, ako kedykoľvek v histórii a štátny dlh za dva roky vzrástol o viac ako 30 percent. To v histórii Slovenska nemá obdobu.

Všetky známky rozpadajúcej sa spoločnosti nám zrazu prídu ako normálne. Nárasty mentálnych ochorení, samovrážd, úmrtí na rakovinu, cukrovku, srdcové ochorenia, alkoholizmus, na to všetko sme si zvykli, ako keby to patrilo ku každodennému životu vyspelej spoločnosti. Dnes tu máme nový normál a bohužiaľ, nie lepší.

Vakcíny nezabránili v prenose, ako nám tvrdili

Vedci dnes už otvorene priznávajú, že použitie lockdownov a reštrikcií počas covidu bolo totalitné. Inštitúcie počas pandémie zámerne zneužívali zastrašovanie a poplašné správy na to, aby ľudí držali v strachu a kontrolovali ich.

Od pôvodných dvoch týždňov potrebných na spomalenie šírenia, sme rýchlo prešli k prepúšťaniu alebo zákazom cestovania, ak niekto nesúhlasil s očkovaním. Tisíce ľudí stratilo prácu, pretože odmietli prijať neoverený medicínsky zákrok, o účinnosti ktorého mali pochybnosti. A právom. Dnes už vieme, že vakcíny nikdy nezabránili v prenose alebo v nakazení koronavírusom.

Boli sme zavedení a oklamaní.

Takže nie, neprijímame vaše ospravedlnenie a chybička, ktorá sa vlúdila, musí byť riadne vyšetrená a vinníci potrestaní!.

Najhoršie na tom je, že potom, čo nás viac ako dva roky zastrašovali, démonizovali a klamali sa ukázalo, že celá ich „veda“ bola takpovediac postavená na vode.

Dnes už aj tí najväčší zástancovia opatrení priznávajú, že rúška nezabránili prenosu, pravidlo dvoch metrov bolo „vyfabrikované” a vakcíny nielenže nebránili v prenose, ale nikdy na to ani neboli testované. Dôkazom toho je aj priznanie spoločnosti Pfizer, že svoju vakcínu na zastavenie prenosu Covid-19 ani netestovala.

Potrebujeme viac dôkazov o podvode?

Nikdy nezabudnime

Nikto z globálnych alebo našich lídrov za túto nevídanú deštrukciu samozrejme žiadnu zodpovednosť nepripúšťa.

A čo je ešte horšie, tí istí ľudia, ktorí nám vedome devastovali financie, spoločnosť a rodiny, majú v úmysle pokračovať v rovnakom šialenstve.

To im už ale nikdy nesmieme dovoliť!

A jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je brať ľudí, ktorí nám zničili spoločnosť, na zodpovednosť.  Nepotrebujeme žiadosti o covid-amnestiu, zľahčovanie škôd, ani zbabelé statusy na sociálnych sieťach o tom, ako sa musíme „posunúť ďalej.”

To, čo potrebujeme, je oficiálne prešetrenie udalostí a nie zametanie pod koberec.

Potrebujeme kompenzáciu za spôsobené škody, tresty za zničené životy a firmy. Inak povedané, skutočné reštitúcie.

Nemôže predsa niekto navrhnúť, schváliť a násilím vyžadovať protiľudské nariadenia, ktoré dokázateľne poškodzovali milióny ľudí a potom nás žiadať o amnestiu.

Národ, ktorý sa z histórie nepoučí, je odsúdený si ju zopakovať.

Takže prepáčte, ale „pardon, chybička sa vlúdila” nám nepostačuje.