Denník N

Spravodlivosť, sloboda, demokracia

Chvíľu som pozeral reláciu na TA3, Boli tu osobnosti novembra. Teda asi ako každý rok rozprával večer Ján Budaj a Milan Kňažko. Prešla pol hodina a stále mi ostali otázky, nejak to vo mne neprestalo vrieť a tu je tento – názor – blog…

Slušnosť, spravodlivosť, úcta k inakosti, k demokracií, k dôstojnosti druhého. Ochota vážiť si pluralitnú spoločnosť. Tak takéto hodnoty sa tu skloňovali. Padli i slová o tom, že máme voľby ,volič si môže rozhodnúť, akú vládu má a nie je tu autoritársky režim ako v Rusku.

Stále v podvedomí mi ostávajú správy RTVS, stále to vo mne „vrie“, nechladne…

Čo tam spomínali? Dozvedeli sme sa napríklad, okrem iného, že snemovňu reprezentantov ovládnu opační, Nancy P. podala rezignáciu a ten ,ktorý tomu bude teraz veliť pal, že sa pustia do vyšetrovania. Chcú vedieť, ako to bolo s tým covidom – 19. Ako to bolo s odchodom vojsk z Afganistanu. Ak osa míňali peniaze daňových poplatníkov (voličov, občanov). Rozumel som tomu tak, že je možné, že sa dosť krivili slová, realita, akoby sa znásilňovalo to, čo vnímame, prirodzene, ako skutočné. Akoby bola agenda niečo tým dosiahnuť.

Legitímna otázka teda je, či to neovplyvňovalo i nás? To, čo sa tu dialo? Ak teda uznáme, že patríme do „slobodného sveta“ a vieme, kto je náš priateľ, a ak niečo hovorí priateľ, tak i my to tak…(takú logiku, argumenty, som viackrát vnímal za posledné mesiace, čo sa tu mohutne pretláčala progresívna agenda, videnie sveta, či povedzme ideológia, ktorá k nám prišla zo západu.

A ak teda sme s v roku 1989 oslobodili z východného vplyvu, je možné, že sme sa dostali vplyv západu? A je to možné, ak pripustíme, že demokracia je o tom ,že menšiny, menší, slabší, majú mať určitý rešpekt, rovnosť (a asi sme menší a nie veľmoc)?

Kto má oči a vidí a kto má uši a počuje, ten asi citlivo vníma, že za posledné mesiace sa tu sloboda, právo, úcta k občanom zo strany mocných, „elít“, potláča. A ak niekto z tých, ktorí to robili, hovorí o slobode, tak je to podobné tomu, keď niekto s fašistickými či s totalitnými prvkami vlády si ide uctiť pamiatku obetí bojovníkov proti fašizmu… Je to neuveriteľné…

A k čomu som sa chcel dostať?

Ak dvaja hostia v štúdiu hovorili o „nešvároch“ ako pokrivené náboženské cítenie, prejavy, či vlastenectvo, pokrivené a akosi nevnímajú v tej morálke napríklad to, čo 80% verejnosti, ktorá to pravidelne vyjadruje v prieskumoch verejnej mienky, či jednoducho nevníma nárast totalitných praktík, neomarxizmu (neokomunizmu), ideológie progresivistických prúdov a pritom ide o ľudí, ktorí citlivo vnímali predchodcov, komunistov, tak to je celé „čudné“… V Ústave SR je pritom písané, že sa neviaže štát na žiadnu ideológiu…priamo sa spomína národ a asi t nie je slovo hanlivé, ak sa niekto ako Slovák cíti.. to asi to nie je psychiatrický symptóm…veď i za morom, u našich priateľov v slobodnom svete sa niekto cíti napr. ako Američan, dá si hoc čiapku s hviezdami a pruhmi a na dome vyvesí zástavu..je to často v médiách i v umení stvárnené, vo filmoch napríklad..

Ale zase som odbočil. Chcel som sa dostať k tomu, čo by podľa mňa pomohlo k skutočnej spravodlivosti, čo by mohlo skutočne dať perspektívu i mladému človeku. Je to úcta k starším.

Ako je možné, že nik nepovedal, aspoň v tej časti relácie, ktorú som počul, že polovica seniorov podľa prieskumu žije pod hranicou chudoby? (a koľkí zo seniorov žijú na hranici chudoby a koľkí povedzme o trochu viac nad hranicou hranice chudoby?)

Ako je možné, že sa s tým ako spoločnosť nevieme vysporiadať?

Ak spočítame napr. hodnotu HDP,  ktorú vyprodukovala povedzme generácia ročníkov 1945 – 1955 a pozrieme sa potom na pomer, o koľko to v reálnych cenách vzrástlo, tak by sme presne vedeli vypočítať, o koľko je potrebné dorovnať tie dôchodky, ktoré dostali títo občania v časoch, keď hodnota napríklad domov, ktoré vystavali, ani netušili, ako bude rásť ako vzrástla (vďaka dopytu a faktu, že sa nedarilo postaviť po nežnej revolúcií toľko dostupných bytov a domov, koľko predtým v totalite). AK na to dorovnanie nemáme, neviem, či sa naozaj nedá požičať povedzme jedna miliarda a pridať k dôchodkom povedzme 150, – Eur pre každého. Lebo, výrobná cena paneláku bola napríklad na 100 000 Eur a dnes jeden byt v tom paneláku má hodnotu povedzme 200 000, – Eur…A možno ich tam je desať, možno 40…bytov v dome.

Polovica občanov SR stále býva v bytových domoch…Naozaj, možno štrngali kľúčmi, aby rástol blahobyt inak…

A druhá vec.

Ak lekár má mať plat povedzme 3000 – 4000, Eur. Koľko občanov s platom povedzme 1000, -Eur musí ošetriť, koľko bodov musí od nich získať, ak platia povedzme zdravotné poistenie z tohto vymeriavacieho základu? A koľko dôchodcov s dôchodkom 500, -Eur sa skladá na ich výplatu?

Toto je podľa mňa zaujímavá otázka, keď sme pri téme spoločnosť, akú by sme mohli mať radi… hodnota udržateľnosti, kontinuita…lebo i dnešný mladý a výkonný, znalý dnešného sveta, raz zostarne a možno budúci mladí mu zvolia niekoho, o kom jeho fantázia ani nesnila…a ten mu dá dôchodok, o akom ani nechyroval…tak jde čas, entropia…

Ak by teda povedzme dôchodca dostal o 150, – Eur viac a nepriamo zas štát na tovare a službách, ktoré si kúpi dostane späť DPH, tak z tej miliardy, ktorá sa „točí“ v domácej spotrebe, zas 200 miliónov ide naspäť…

A teda sme pri hlavnom probléme, či fenoméne, to je otvorená ekonomika a mena, ktorá v niečom pomáha a ktorá zároveň nechráni regulovaním domáci trh.

Nie je možné aby stále stúpali ceny a obchádzali sa globálne povinnosti v podobe platenia daní. Ak je štát slabý a je tu len na to, aby „vypumpovaného“ a chorého občana zo štátov celého sveta len „sanoval“, aby mu vysvetľoval, čo je demokracia, slušnosť, hodnota slobody…a vyhováral sa na to, že nedá sa, nevie, nie sú schopnosti a možnosti, tak je to o ničom…

Ak je tu demokracia, počúvajte to ,čo chcú ľudia, ak osa vyjadrujú vo verejnej mienke, netvorte verejnú mienku, neovplyvňujte voličov, ktorí volia ale nie ako slobodní ľudia. Voľme osobnosti ,schopných a nie tých, ktorí majú peniaze. To je podľa mňa nezdravé, o tom sa nehovorí, to nevadí voličom? Zdravie nám nedá len lekár, liek, nemocnica. Zdravie je i pohyb, zdravé potraviny, spokojnosť, málo stresu, plat za prácu, ktorý umožní dobrý spánok. Spravodlivá odmena… princíp rozprávky „Tri groše“…

Teraz najčítanejšie