Denník N

Zrušme jeden volebný obvod a demokracia rozkvitne

V národnej rade nejde o to, kto vybaví novú cestu pre svoju rodnú viesku, ale o to, kto schváli a prípadne predtým navrhne tie najlepšie normy.

V poslednom čase opäť zaznamenávam pokusy (napríklad tu alebo tu) presvedčiť verejnosť, že jeden volebný obvod je zlý, lebo ho zaviedol Mečiar a že tých volebných obvodov potrebujeme viac.

Je pravda, že jeden volebný obvod zaviedol Mečiar v roku 1997, no to je asi jeho jediná nevýhoda. Totiž, pri voľbách by mal byť vždy jeden volebný obvod. Vyplýva to z princípu, že volebný obvod by mal byť presne to územie, na ktorom platia normy prijímané voleným zborom.

Ak teda sú volení poslanci mestskej časti, mal by volebný obvod byť presne tá mestská časť. Ak ide o poslancov obce, tak je volebný obvod obec. Ak sú volení župní poslanci, mal by byť volebný obvod župa. No a ak volíme poslancov do národnej rady, ktorá schvaľuje zákony platné v celej krajine, tak by volebný obvod mal byť celá krajina, čo aj je a tak to je správne.

V národnej rade nejde o to, kto vybaví novú cestu pre svoju rodnú viesku, ale o to, kto schváli a prípadne predtým navrhne tie najlepšie normy.

Príklad 1: Peter Cmorej je bezpochyby veľký odborník na dane. Volia ho prevažne ľudia, ktorí rozumejú daniam a odvodom, poprípade sa tým živia po celom Slovensku. Vedia, že on bude najlepšie zastupovať ich záujmy. Avšak, ak by sme zaviedli povedzme 8 volebných obvodov, tak 87 percent týchto ľudí ho nemôže voliť.

Príklad 2: O Márii Kolíkovej je dlhé roky známe, že bojuje za spravodlivosť a za férové súdy tak v Bratislave, ako aj v Trenčíne alebo v Košiciach. Prečo by ju nemohli voliť aj tí Trenčania či Košičania, keď vedia, že najlepšie zastúpi ich záujmy? Pri viacerých volebných obvodoch by ju drvivá väčšina týchto ľudí nemohla voliť.

Príklad 3: Janka Bittó Cigániková bojuje za práva žien, napríklad je zásadne a účinne proti zákazu interrupcií. Ak sa jej podarí takémuto zákazu zabrániť, pomôže to ženám z Humenného rovnako ako ženám z Bratislavy. Prečo by nemali mať všetky ženy v krajine možnosť ju voliť a tak ju podporiť?

Iná, zásadná otázka je o type zastupovania. Prečo musí byť zastúpenie práve územné? Kde je napísané, že poslanec národnej rady za Smer pochádzajúci z môjho mesta bude moje záujmy zastupovať lepšie, ako odborník z druhého konca štátu? Prečo je lepšie, aby záujmy gaya z Brezna zastupoval poslanec – kresťan z Brezna a nie poslanec – gay zo Skalice?

Ďalší problém je počet volebných obvodov. Podľa logiky zástancov viac volebných obvodov, že občan má mať „svojho“ poslanca v národnej rade, je čím viac obvodov, tým lepšie. Tak zamyslime, sa, čo by sa stalo, ak by sme mali 150 volebných obvodov, každý o veľkosti cca 30 tisíc voličov.

Po prvé, stane sa to, že víťaz, teda zvolený poslanec bude mať v priemere okolo 30 až 35% hlasov. To znamená, že hlasy veľkej väčšiny voličov (cca 20 tisíc) prepadli a títo nemajú vôbec žiadne zastúpenie v NR SR. Po druhé, podľa výsledkov posledných volieb by bol takmer všade zvolený kandidát strany OĽaNO. Skúste si predstaviť ten chaos, keby ich v NR SR nebolo 47, ale 110. No a po tretie, zvolení zástupcovia by boli rovnako vďační ako dnes tomu človeku, ktorí ich na kandidátku postavil. Žeby menej obvodov? OK, môže byť, ale povedzme pri ôsmych obvodoch a vyše pol milióna voličoch na obvod sa naozaj nedá hovoriť o „svojom“ poslancovi.

A to sme sa zatiaľ nebavili o rovnosti hlasov. Predstavme si, že máme 78 volebných obvodov, teda každý okres volí dvoch poslancov do NR SR. Avšak poslancom z Medzilaboriec stačí na zvolenie po 3 tisíc hlasov, zatiaľ čo poslancovi z Nitry nemusí stačiť ani 15 tisíc. Toto je vážne narušenie zastupiteľskej demokracie, konkrétne princípu rovnosti hlasov. Alebo ak aj dva volebné obvody majú hneď rovnaký počet voličov, rovnosť hlasu naruší rôzna volebná účasť.

Preto nebantujme jeden volebný obvod. Áno, zaviedol ho Mečiar, ale je to dobrá, funkčná a správna vec. Radšej sa sústreďme na potrebnejšie zmeny vo volebnom systéme, ako napríklad dvojkolová voľba pri väčšinovej voľbe, deň voľna pre toho, kto pôjde voliť (a zrušenie 1. septembra ako štátneho sviatku), či spojenie prezidentských volieb s eurovoľbami.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.