Denník N

Počítače pomáhajú štvrtákom s čítaním, ale nemajú vplyv na zručnosti v matematike a v prírodovede

Dátový detektív. Obchodník s osobnými údajmi. Technik zdravotnej starostlivosti za podpory umelej inteligencie. Tieto nové povolania budú vykonávať deti, ktoré dnes sedia v školských laviciach.[1]

Podľa OECD budú kľúčovú úlohu v príprave detí na pracovný trh budúcnosti zohrávať školy. Musia žiakov pripraviť na  povolania, ktoré ešte nevznikli, a na používanie technológií, ktoré ešte neboli vyvinuté.[2]

V posledných desaťročiach preto vlády investovali do informačných a komunikačných technológií pre vzdelávanie. Len  na  Slovensku klesol počet študentov na jeden počítač z 12,2 v roku 2004 na 2,3 v roku 2021.

Poznámka: Počet počítačov predstavuje počet osobných počítačov, notebookov a tabletov v regionálnom školstve vykazovaných v štatistickom výkaze o digitálnych technológiách v škole. Počet študentov predstavuje počet žiakov v regionálnom školstve okrem materských a špeciálnych materských škôl.
Zdroj: CVTI SR, MŠVVŠ SR.

Štvrtáci sú najmladší žiaci, o ktorých sa na Slovensku zbierajú údaje o dostupnosti počítačov v  triedach

V rámci medzinárodných testovaní TIMSS a PIRLS sa zisťujú zručnosti štvrtákov z matematiky a prírodných vied a monitoruje sa úroveň ich čitateľskej gramotnosti.[3]

Obe testovania majú ambiciózne ciele: odpovedať na všetky otázky v dotazníku z matematiky by štvrtákom trvalo 8,5 hodiny.[4] Toto by, samozrejme, žiadne dieťa nezvládlo, preto každé odpovedá len na  časť otázok. Výsledné zručnosti dieťaťa sú potom odhadnuté pomocou štatistických metód. Keďže každý odhad môže byť skreslený, databáza TIMSS, aj PIRLS obsahuje päť rôznych odhadov zručností dieťaťa, pričom tieto pravdepodobnostné hodnoty (PH) sa môžu jedna od druhej mierne líšiť. V analýze bol preto dopad dostupnosti počítača odhadnutý osobitne pre  každú pravdepodobnostnú hodnotu.

Okrem žiakov vypĺňajú dotazníky aj rodičia, riaditelia škôl a učitelia, vďaka čomu je k dispozícii široké spektrum informácií o domácom prostredí dieťaťa, aj o škole, ktorú navštevuje.

Jednou z otázok v dotazníku pre učiteľov je aj otázka o tom, či mali žiaci na hodinách k dispozícii počítač alebo tablet. Počas posledných zisťovaní TIMSS v roku 2019 a PIRLS v roku 2016 malo 12 % testovaných žiakov k dispozícii počítač na hodine matematiky, 24 % na hodinách prírodovedy a 19 % počas vyučovania čítania.

Poznámka: „na“ odkazuje na nedostupné odpovede.
Zdroj: TIMSS (2019), PIRLS (2016).

Žiaci, ktorí počítač k dispozícii mali, však môžu byť veľmi odlišní od žiakov, ktorí ho k dispozícii nemali. V  prípade testovaných štvrtákov mávali počítač k dispozícii častejšie žiaci, u ktorých sa očakávali lepšie študijné výsledky.Študijné výsledky na Slovensku najviac ovplyvňuje socioekonomické zázemie rodiny.[5][6] Inak povedané, deťom z bohatších rodín sa v škole viac darí. Majú tiché miesto na učenie, ich rodičia im dokážu pomôcť s úlohami alebo im rovno zaplatiť doučovanie. Jednoduchým porovnaním detí, ktoré počítač k dispozícii mali, s deťmi, ktoré ho nemali, by sme preto prišli k chybnému záveru, že používanie počítača výrazne zlepšuje študijné výsledky. Pritom je to socioekonomické zázemie, ktoré má vplyv na študijné výsledky, aj na pravdepodobnosť dostupnosti počítača v škole.Výsledky tejto analýzy preto vychádzajú z porovnania detí, ktoré počítač na hodinách k dispozícii mali, s tými, ktoré ho k dispozícii nemali, pričom do úvahy sa brali aj rozdiely v pravdepodobnosti dostupnosti počítača, v socioekonomickom zázemí dieťaťa alebo vo vybavení školy.

Počítače najviac pomáhajú znevýhodneným deťom

Nasledujúca tabuľka zobrazuje odhadnutý vplyv dostupnosti počítača na štandardizované skóre v testovaní TIMSS alebo PIRLS. Ako tieto výsledky čítať?

Prvé číslo zobrazuje odhadovaný priemerný účinok dostupnosti počítača na hodine. Napríklad dopad dostupnosti počítača na  hodine matematiky (pre PH1) sa rovná 0,04 štandardnej odchýlky.[7] Na  základe meta-analýz o efekte intervencií vo vzdelávaní  sa efekt nižší ako 0,05 štandardnej odchýlky považuje za malý.[8]

Dôležitý je však interval za priemerom. Tento interval sa nazýva bayesovský interval dôveryhodnosti predstavuje  90  %   pravdepodobnosť, že odhad efektu sa nachádza v tomto intervale. Keďže interval (-0,04; 0,13) obsahuje nulu, nie je možné vylúčiť pravdepodobnosť, že priemerný efekt dostupnosti počítača na hodine bol nulový.

Čo teda hovoria výsledky?

Dostupnosť počítača na hodinách matematiky a prírodovedy nemala v roku 2019 žiadny vplyv na študijné výsledky detí.S výnimkou PH5 v prípade matematiky a PH1 v prípade prírodovedy obsahujú nulu všetky  90  intervaly dôveryhodnosti. Aj v prípade dvoch pozitívnych priemerných efektov sú však takmer všetky individuálne efekty na úrovni žiaka štatisticky neisté.

Naopak, dostupnosť počítača na hodinách čítania deťom pomáhala zlepšovať sa v čitateľskej gramotnosti. Odhadovaná výška priemerného efektu sa pohybuje od 0,1 (PH3) po 0,13 (PH2) štandardnej odchýlky, čo sa dá považovať za stredne silný efekt.

Najväčší prospech z dostupnosti počítača na hodinách čítania mali deti navštevujúce školy, na ktorých mali nárok na obed zdarma všetky deti. V roku 2016, v ktorom testovanie PIRLS prebehlo, išlo o školy, v ktorých bolo najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Deťom navštevujúcim tieto školy sa vďaka dostupnosti počítačov zlepšila čitateľská gramotnosť až o 0,25 štandardnej odchýlky, čo sa dá považovať za  silný efekt. Vyšší efekt pre deti navštevujúce školy, na ktorých bol obed zdarma poskytovaný všetkým deťom, bol zdokumentovaný pre všetkých päť pravdepodobnostných hodnôt.

Počítače najviac pomáhajú deťom zo škôl, na ktorých má nárok na obed zdarma každé dieťa (PH1):

Počítače najviac pomáhajú deťom zo škôl, na ktorých má nárok na obed zdarma každé dieťa (PH1)

Poznámka: Boxplot so zárezom, ktorý zobrazuje 95 % interval spoľahlivosti okolo mediánu. Ak sa zárezy dvoch boxov neprekrývajú, mediány porovnávaných skupín sa odlišujú.

 

Ako pomôcť deťom učiť sa pomocou počítačov?

    1. Zabezpečiť dostupnosť digitálnych technológií pre deti zo znevýhodneného prostredia. V súčasnosti je väčšia pravdepodobnosť, že počítač budú mať k dispozícii štvrtáci s vyšším očakávaným skóre v testovaní, pričom výška tohto skóre do značnej miery závisí od socioekonomického zázemia dieťaťa. Výsledky tejto analýzy však naznačujú, že sú to práve deti zo znevýhodneného prostredia, ktoré majú z dostupnosti počítača v škole najväčší prospech.

 

    1. Identifikovať účinné spôsoby integrácie informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) do vzdelávacieho procesu na hodinách matematiky a prírodovedy. Táto analýza odpovedá na otázku, či má dostupnosť počítačov vplyv na výsledky žiakov. Neodpovedá však na otázku, prečo dostupnosť počítačov pomáha – alebo naopak, nepomáha – deťom učiť sa. Ďalším logickým krokom by preto mala byť identifikácia úspešných vyučovacích metód s podporou IKT, vzdelávacích softvérov a ďalších intervencií, ktoré pomáhajú deťom zlepšovať sa v konkrétnych doménach, ideálne prostredníctvom experimentov, ktoré sú zlatým štandardom pri identifikácii kauzálneho dopadu intervencií.

 

  1. Hodnotiť dopad dostupnosti počítačov v školách na širší okruh zručností. To, že dostupnosť IKT nemala dopad na zručnosti štvrtákov v matematike a prírodných vedách, neznamená, že nemala dopad na iné, netestované zručnosti. Hoci v  minulosti sa medzinárodné štandardizované testovania obmedzovali na zisťovanie výsledkov vzdelávania, ako napríklad čitateľská alebo matematická gramotnosť, testovacie oblasti sa v posledných rokoch rozširujú o ďalšie zručnosti žiadané na trhu práce. Napríklad testovanie PISA 2015 bolo rozšírené o tímové riešenie problémov, PISA 2018 o globálne kompetencie a v cykle PISA 2021 je novou oblasťou tvorivé myslenie. Budúce hodnotenia vplyvu počítačov v škole by sa preto mali rozšíriť o hodnotenie dopadov na rozvoj týchto dodatočných zručností.

Viac sa môžete dočítať v analýze [link] Inštitútu sociálnej politiky.

Marcela Veselková

Referencie

[1] Cognizant (2017) ‘Jobs of the Future. A Guide to getting – and staying – employed over the next 10 years.’ https://www.cognizant.com/us/en/whitepapers/documents/21-jobs-of-the-future-a-guide-to-getting-and-staying-employed-over-the-next-10-years-codex3049.pdf

[2] OECD (2018) The Future of Education and Skills. Education 2030. https://www.oecd.org/education/2030/E2030%20Position%20Paper%20(05.04.2018).pdf

[3] Viac informácií o testovaniach je dostupných na stránke Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. https://nivam.sk/merania/medzinarodne-merania/

[4] IEA (2017) TIMSS 2019 Frameworks. International Association for the Evaluation of Educational Achievement. Dostupné na: https://files.eric.ed.gov/fulltext/ED596167.pdf

[5] OECD (2019) PISA 2018 Results (Volume II): Where All Students Can Succeed, PISA, OECD Publishing, Paris. https://doi.org/10.1787/b5fd1b8f-en

[6] Habodászová, Ľ. (2019) Monitorujeme monitor. Inštitút finančnej politiky, MF SR. https://www.mfsr.sk/files/archiv/97/Komentar_IFP_Monitor9.pdf

[7] Surové skóre z testovania bolo transformované tak, že priemer sa rovná nule a štandardná odchýlka 1. Vďaka tomu je možné porovnávať výsledky tejto analýzy s výsledkami z iných testovaní, krajín a období.

[8] Kraft, M.A. (2020) ‘Interpreting effect sizes of education interventions’, Educational Researcher, 49(4), pp.241-253. doi: 10.3102/0013189X20912798.

Teraz najčítanejšie

Inštitút sociálnej politiky

Sme Inštitút sociálnej politiky, hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venujeme sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby sme vláde aj všetkým z vás prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Sledujte nás na našom webe a na Facebooku!