Denník N

„Čovječe, tos´ gde zeškrkeųs´?!”

„Čovječe, to sa Ti jak staųo? Tos´ gde zeškrkeųs´?!”

(To sųovíčko sem ešče ňikedi na Záhorí nečuų, hmm … že ´zeškrkeų´…)

(Velice pozorňe sem posúchaų, lesik porozumím k čemu vlastňe došųo…)

“Enem nedávno sa mi to prihodziųo…“

„Prosím Ťa a jak sa Ti to staųo?!“

„Nebudeš mi vjerit, ale ket sem s autem do garáže cúvaų…“

(Aha, uš začínám rozumjet, svoje auto si asi najskúr o scenu oškreų.)

A ftedi jeden úsmjevňí príbjeh im povidat mja napadųo…

Príbjeh, kerí kamarád mi ímejlem enem nedávno posųaų:

<<<Tata cúvaų do garáže novím autem a sinovi ríkaų:

„Ket budem pri sceňe, prosím Ťa, daj mi to vjedzet.“

Tata teda bespečňe cúvaų, cúvaų a cúvaų a zrazu do sceni je*eų!

A jeho sin, akorád ftedi sa do svojého mobilu friško podzívaų

no a abi tata na minutu presňe moheų sa dozvjedzet,

v jakém časi kufr novučkého autíčka o scenu opreų /a porádňe zeškrkeų/,

nahųas, na ceųú garáž, zakričaų: „Devatenásttricetpjet!“ (19:35)´ >>>

27.11.2022

Jazyková korektúra: Andrea Danišová z obce Smolinské.

 

Teraz najčítanejšie

Anton Žemlička

milovník kníh i hier so slovíčkami pred rokom a pol začal premýšľať nad (ču)desnými mu(d)rovačkami prvá knižka vyšla minulý rok v decembri a ďalej v nich pokračuje na sklonku všedných dní ...