Denník N

Žijú na ulici, pretože nemajú príjem. Nemajú príjem, pretože žijú na ulici. Pán Roman je v začarovanom kruhu už 30 rokov.

Pán Roman žije v rôznych provizórnych obydliach a na ubytovniach, odkedy sa rozviedol so ženou. Je to už 30 rokov. Je jedným z tisícov pracujúcich ľudí bez domova. Kvôli životu na ulici si však nedokáže udržať prácu dlhodobo a tak je odkázaný len na občasné brigády. Nemá nikoho blízkeho a je odkázaný na sociálne služby v meste. Do Domca chodí každý deň, nielen sa najesť, získať čisté oblečenie, či ošetrenie. Našiel tu tiež pocit bezpečia, prijatia a oporu pri riešení bežných životných situácií.

Pán Roman je jedným z tých ľudí, ktorí vedia presne povedať, v ktorý deň sa ich život dramaticky zmenil. „Pokazilo sa to rozvodom a potom sa to len zhoršovalo”, začína svoj príbeh 62 ročný Roman. „Zo dňa na deň som sa ocitol na ulici. Žena ma vyhodila a ja som nemal silu bojovať o svoj podiel spoločného domu. Dni a týždne po rozvode som len prežíval.” Náročnú situáciu psychicky neuniesol a keďže sa hanbil vyhľadať pomoc blízkych priateľov, čoraz viac a viac sa izoloval od okolitého sveta. Rozpad manželstva vnímal ako svoje vlastné zlyhanie.

Kým mal prácu, býval na ubytovniach, ktoré si dokázal zo svojho platu zabezpečiť. Keď však kvôli hromadného prepúšťaniu o zamestnanie prišiel, skončil na ulici. Stres, osamelosť a silný pocit zlyhania ho sprevádzali nocľahárňami a  provizórnymi obydliami, v ktorých prespával. Má dve deti, tie však nechce svojou situáciou zaťažovať. Majú už svoje rodiny, vlastné problémy a on nechce byť príťažou.

Roman sa snaží nájsť si stabilnú prácu, no zatiaľ mal šťastie len na občasné brigády. „Raz som šiel na pohovor priamo z nocľahárne, pešo dve hodiny, so všetkými svojimi vecami, pretože som ich nemal kde nechať. Nemal som sa predtým kde oholiť ani poriadne umyť. Viete si predstaviť tie pohľady.”  Vie, že keby dostal šancu, dokáže aj napriek svojim psychickým ťažkostiam pracovať ako ktokoľvek iný. Keď však zamestnávatelia vidia človeka bez domova, zatvárajú dvere ešte predtým, ako sa dostane k pohovoru. A peniaze z brigád mu na nájom a zdražujúce sa potraviny nestačia.

Romana poznáme už pár rokov. Pokiaľ práve nepracuje na brigáde, chodí do Domca na obedy, osprchovať sa a zobrať si čisté oblečenie. Obzvlášť má rád víkendy v Domci, aj keď nevie vysvetliť prečo – chod Domca sa počas víkendov výrazne nelíši. Hovorí, že sa v Domci cíti prijatý a má rád, že je tam vždy príjemne teplo. Po obede často pomáha s upratovaním. Nikto tak dôkladne neumýva riad ako práve pán Roman.

_____________________

Zdražovanie potravín a inflácia ohrozujú najmä tých najzraniteľnejších. Denne pracujeme s ľuďmi, ktorí si už teraz nedokážu zabezpečiť dôstojný život. Pomôžte nám v boji s chudobou a prispejte na jedlo pre ľudí bez domova. Darujte teraz na www.zima.vagus.sk

Ďakujeme.

Teraz najčítanejšie

OZ Vagus

Občianske združenie Vagus už 12 rokov pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Sme odborná organizácia vychádzajúca z hodnôt humanizmu a ľudskej dôstojnosti.