Denník N

Slovenský animák živý a zdravý!

Aký je novodobý slovenský animovaný film, ako vzniká a prečo sa mu oplatí venovať pozornosť, vám v krátkosti odhalí rozhovor s Marošom Brojom – slovenským filmovým kritikom a programovým riaditeľom medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča.

Aký je súčasný slovenský animovaný film, a teraz mám na mysli celé to novodobé obdobie slovenského filmu približne od roku 2008, odkedy sa zase na Slovensku začalo viacej nakrúcať.
Maroš Brojo: Živý a zdravý. Na európske pomery sme v rámci kvantity niekde uprostred krajín, ktoré majú aj školy aj funkčný grantový systém, čo je jeden z dvoch základných predpokladov pre tvorbu dobrých animovaných filmov. Rakúsko napríklad nemá ani školu, ani odbor a ani podporu pre klasické naratívne animované filmy a Estónsko zasa má dva dotačné programy a jeden z najlepších odborov animácie v Európe. V oboch týchto krajinách potom animovaná tvorba vyzerá prestne tak, ako to znie.  Druhým predpokladom je samotná kvalifikovanosť a ambície tvorcov. Stále je tu dostatok animátorov ochotných aj po škole pracovať na krátkometrážnej animácii a čím ďalej, tým viac sa púšťajú aj do tvorby seriálov. Otázne je, či tento trend naše podvyživené financovanie animácie dokáže utiahnuť. A ak by aj nie, stále častejšie sa Slováci obzerajú po zahraničných partneroch a snažia sa nadväzovať koprodukčné partnerstvá, čo je iba dobre.

Drží slovenská animátorská scéna krok so svetom? Dokážu slovenské animáky bodovať aj v zahraničí?
Maroš Brojo: Slovenský animovaný film je vďaka niekoľkým snímkam ako napríklad Kto je tam?, Kamene, Posledný Autobus alebo Pandy pomerne známy aj v zahraničí a každý rok sa objavuje niekoľko filmov (prevažne študentských), ktoré zarezonujú u publika aj na festivaloch. Môj subjektívny dojem je taký, že na relatívne nízke množstvo filmov a tvorcov máme pomerne hodnotnú tvorbu, ktorá patrí k európskemu kvalitatívnemu štandardu a občas vystrčí rožky v podobe výnimočného filmu.

 

Kto na Slovensku produkuje animované filmy? Je tu nejaká dominantná inštitúcia, alebo producent?

Maroš Brojo: Ešte pár rokov dozadu to bola spoločnosť Ivany Laučíkovej Feel Me Film, ktorá produkovala prevažne filmy prvej generácie absolventov animácie VŠMU. Keďže však celá stála na jednej osobe, prerušením jej aktivít sa tvorba pod Feel Me Filmom úplne zastavila. Spoločnosť doprodukovala svoj posledný film (Fongopolis) v roku 2014. Spolu s Pandami sa však pred pár rokmi objavila produkčná spoločnosť Bfilm Petra Badača, ku ktorej sa nedávno pridala ako producentka aj Eva Pavlovičová. Bfilm je v súčasnosti najväčším producentom animovaných filmov profesionálnych tvorcov na Slovensku. Zastupuje takmer desiatku animátorov a pripravovaných projektov. Počtom filmov je ale najväčším producentom animácie u nás Ateliér animovanej tvorby FTF VŠMU, kde ale samozrejme vznikajú iba snímky študentské. Zvyšok tvorí buď bez producenta alebo im filmy produkujú ľudia, ktorí sa nezameriavajú systematicky iba na animáciu.


Aké techniky prevládajú v slovenskom animovanom filme? Sú súčasne tvoriaci režiséri skôr tradicionalisti alebo siahajú po nových formách?
Maroš Brojo: V súčasnosti je to digitálna kreslená a plôšková animácia. Predpokladám, že najmä z praktických dôvodov a relatívnej nenáročnosti. Až na zopár výnimiek sú tieto techniky zďaleka najdominantnejšie. Keďže je digitánla kreslená animácia dnes už štandardom, dá sa povedať, že naši tvorcovia sú v tomto smere tradicionalisti. Iba málo z nich sa snaží experimentovať s formou alebo skúšať rôzne iné techniky, či nebodaj siahnuť po analógovej animácii.

 

Máš nejaký špeciálne obľúbený slovenský animovaný film?

Maroš Brojo: Mám rád všetky. Úprimne sa teším z existencie každého nového Slovenského filmu. Aby ale bolo čo linkovať, tak napríklad videoklip od Igora Derevenca a Juraja Krumploca – Vetroň. Je to klip, ktorý vznikal v čase slovenského počítačového praveku ale doteraz je veľmi svieži, výtvarne nápaditý a skvele sa dopĺňa s hudbou. Pandy od Matúša Vizára sú tiež filmom, na ktorý sa môžem ešte aj teraz pozerať hoci päťkrát za sebou – skvelé a provokatívne posolstvo a film na prasknutie nabitý vizuálnym humorom. Z novších vecí je to In Line od Kamily Kučíkovej. Kamila je jeden z mála domácich tvorcov, ktorý nepremýšľa iba dialógom ale aj obrazom a do svojich filmov vkladá aj hlbšie významy, tie však nepôsobia iba ako ľahko čitateľné a banálne metafory. Takých potrebujeme viac.

Teraz najčítanejšie