Denník N

Emisie elektromobilu sú dvakrát vyššie

Edit 5.12.: V prepočte emisií spaľováku som doplnil emisie o emisie z ťažby a prepravy palív.

O emisiách sme na tomto blogu už pár krát písali. Ak vás táto téma zaujíma, určite si pozrite túto stránku: Electricitymap app. V interaktívnej aplikácii nájdete emisie všetkých krajín Európy a mnohých iných krajín sveta.

Táto stránka pred nedávnom zmenila metodiku. Ale zásadne. V tomto texte sa dozviete, čo z toho vyplýva pre Slovensko, a napríklad aj pre vlastníkov elektromobilov.

Electricitymapp app zbiera aktuálne informácie o výrobe a tranzite elektriny a páruje ich s vypustenými emisiami, pre väčšinu krajín sveta. A tak sa dozviete, že napríklad v nedeľu 27.11.2022 ráno o ôsmej spôsobila výroba 1kwh v Poľsku emisie skleníkových 1026g.

Táto appka je tak skvelý nástroj pre tých, ktorí 1) potrebujú ukázať, ako green deal nefunguje (keď v Nemecku práve nefúka a nesvieti 2) potrebujú ukázať, ako OZE fungujú (slnečno, silno fúka) 3) chcú vedieť, kde, kedy ako a koľko emisií vzniká.

Ešte pred 10 dňami by bol ten údaj za Poľsko necelých 700g. Doteraz appka vychádzala z priemerných údajov pre celú Zem na základe údajov modelov IPCC (to je ten „vedecký konsenzus“). Autori appky ale zmenili metodiku tak, aby každá krajina vo výpočte emisií mala skutočné a celkové emisie. Čo to znamená?

Napríklad vo výrobe elektriny z uhlia sú zahrnuté celkové emisie od ťažby uhlia až po zavretie danej elektrárne. To znamená, že emisný faktor v danej krajine zohľadňuje vyspelosť miestnej elektrárne, či kogeneráciu (elektráreň nielen vyrába elektrinu, ale dodáva aj teplo na vykurovanie). Medzi krajinami tak nastali veľké rozdiely.

Nemecká uhoľná elektráreň tak vyrobí 1kwh s priemernými emisiami 1152g, poľská 1104g. Slovenská plynka s emisiami 468g, ale rumunská 1125g. Kogenerácia (využívanie tepla pri výrobe elektriny) v Rumunsku je zjavne neznámy pojem.

Oproti pôvodnému IPCC nastaveniu tak emisie jednotlivých palív výrazne „vzrástli“, ako ilustruje táto tabuľka, ktorá uvádza priemerné hodnoty pre EU a USA:

O tejto tabuľke by sa dalo napísať viac textov, snáď nabudúce.

Druhou skvelou vlastnosťou tejto appky je, že pre danú krajinu neuvádza len emisie pri výrobe, ale aj v spotrebe (v pravom hornom rohu).

Pre koncového spotrebiteľa elektriny, ktorý je zvedavý na svoju emisnú stopu, totiž vôbec nie je dôležité, ako sa darí „jeho“ elektrárňam, ale akú elektrinu má v zásuvke. Slovensko je extrémnym príkladom tohto faktora, keďže je nielen dovozcom elektriny (malým) ale aj tranzitnou krajinou s obrovským prenosom.

V skutočnosti tak slovenský spotrebiteľ „emituje“ dvojnásobné emisie, ako by si mohol „nacionálne“ namýšľať. V ČR je tento rozdiel zanedbateľný, pokiaľ práve Nemci nejdú pecky z veterníkov, či solárov.

Toto je zaujímavý faktor pre posudzovanie emisnej stopy Elektromobilov. Nejdem tu vydávať finálne súdy, pretože faktorov v rovnici na strane spaľovákov je strašne veľa (palivo, výroba, účinnosť, teplota…). Uvediem len jedno ilustratívne, neúplné(!) porovnanie, ktorého cieľom je ukázať rozdiel (ktorý narástol) v krajine použitia.

Ak spaľovacie auto emituje napr. 150g CO2/km (povinný údaj výrobcov), tak najazdených 100 km znamená 15kg CO2. Podľa greencap sú emisie z výroby a prepravy benzínu 35% podľa Auke Haukstra je to 30% naviac za benzín a 24% za naftu. V prípade benzínového auta so 150g/km sa teda dostaneme na 200g, na 100km to je 20kg CO2 (nová naftová oktávka 13kg). Elektroauto (Nissan Leaf) so spotrebou 17kwh/100km v Poľsku emitoval (bol nabitý) v to nedeľné ráno s emisiami 17kg, V ČR 10kg, na Slovensku 6kg, vo Švédsku 0,3kg(!).

Electricitymap app je super nástroj, ktorý má bohaté možnosti exportu dát (API prístup). Pre obsedantných štatistikov hotové peklo. Nájdete tam priemerné údaje za 24h, mesiac, rok, či 5 rokov. Viac informácií k ich metodike nájdete v blogu na ich stránke:  Electricity Maps | Regional Emission Factors.

Radovan Ďurana

Teraz najčítanejšie