Denník N

Vytvorme po sebe nejaký odkaz

Práve tradícia sv. Mikuláša inšpirovala k tomuto textu.

12308353_10206521129119462_5690077568942188629_n

Opäť vychádzam zo zážitkov z praxe . Pracujem ako animátor a snažím sa prácou s deťmi naozaj žiť,  a tak sa rozbehli ponuky – príď spraviť túto akciu, mohol by si mi prísť opatrovať dieťa, chlapec dlho je chorý, prosím, poď ho potešiť a iné. Animátor na oslave, na svadbe, na Silvestra, …. Až prišla ponuka, ktorá ma naplnila momentálnym šťastím najviac – tretí rok robím Mikuláša – nie eventovo, ale prichádzam ku konkrétnym rodinám domov (síce v prestrojení za Santu, ale na tom nezáleží). Každým rokom ma práve táto tradícia dokáže naplniť skutočným vnútorným šťastím. Vidieť detské tváre z pohľadu Mikuláša je silný moment práve z toho dôvodu, že pred nimi sa skutočne Mikulášom stávate. Vždy som prišiel ako prezlečený Juro a zrazu bum, moment – deti recitujú básničky, spievajú pesničky, rozprávajú o tom, ako poslúchajú – darujú ti darček (teda nie tebe, ale Mikulášovi), pýtajú sa na soby, na spôsob tvojej dopravy, rodičia nalejú sem tam „Mikimu“ do cesty nejakú pálenku a iné. A to je ten moment zvratu. Vidieť, že detský svet na túto bytosť skutočne verí – a aj rodičia vymýšľajú spôsoby, ako deťom tento stav predĺžiť – zavolať niekoho cudzieho (aby deti nespoznali ich hlas a mohli si spoločne užiť túto „vzácnu“ návštevu). Tým, že na neho skutočne veria, tak aj príde – vždy. Síce nie ten pravý, ktorý už pár rokov, desaťročí či storočí nie je medzi nami, ale vždy sa nájde nejaký posol, ktorý odovzdá balíčky a poteší deti za ich poslušnosť.

Dnes na ceste autom domov som si uvedomil silu myšlienky, ktorú mám napísanú na svojej nástenke: VYTVORIŤ NEJAKÝ ODKAZ. Áno, vždy som si určil význam tohto cieľa ako zanechať odkaz medzi svojimi blízkymi Ak aj tu nebude tak  aby pár dní, týždňov, mesiacov či rokov spomínali, ako som žil, čo som robil a čím sa snažil obohatiť svoje okolie. Toto je však málo – zanechať nejaký odkaz je oveľa viac – pretože sme dostali dary, možností, ako spraviť tento svet o niečo lepším miestom akým bol v momente nášho narodenia. Dokázať niečo, na základe čoho obsiahneš motiváciu nielen pre svoju rodinu ale i priateľov, a top stav je keď motivuješ svojimi činmi aj neznámych ľudí či ďalšiu generáciu. Na to však nestačí obliecť si kostým osobnosti z minulosti s dosahom na prítomnosť.

Práve takýto pozitívny príklad má moc motivovať nás ku každodennému snaženiu sa o zlepšenie seba, blízkych i ľudí, ktorí nie sú v našom okolí. Čítajme životopisy ľudí, ktorí niečo dokázali, pozrime si film natočený podľa skutočnej udalosti a pochopíme, že tí ľudia každé ráno vstávali s jasným cieľom – s tým, že sa posunú na svojej ceste ďalej. A tak keď túto noc budeme dávať do topánok svojich blízkych niečo na potešenie, poďakujme sa típkovi Mikulášovi za jeho príklad a jeho odkaz. Sľúbme si, že budeme tiež makať na niečom, čo zmení svet k lepšiemu. Každý to v sebe máme. Záleží len na tom, ako sme ochotní sa do veci položiť.

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

Som obyčajný chalan z malého mesta, žijúci v hlavnom meste našej krajiny. Za posledný rok sa mi podarilo vyhecovať sa a snažím sa každým dňom skvalitňovať svoju osobnosť a odovzdávať svoje myšlienky. Momentálne som športovým manažérom, predchádzajúcim zamestnaním som bol vychovávateľ v ŠKD v Bratislave. Vyštudovaný sociálny pedagóg a vychovávateľ. Rád sa inšpirujem, no ešte radšej by som v budúcnosti inšpiroval a pomáha druhým k zlepšeniu kvality života.