Z temnoty do temnoty. Aj v roku 2015.
Keby ste pred štyrmi storočiami nahlas povedali, že Zem je guľatá alebo že sa točí, spoločnosť by vás vyvrhla, ukazovala na vás prstom, mučila a nakoniec by ste pravdepodobne zhoreli niekde na hranici. Ako bezverec, vyvrheľ, ako niekto, kto mal vlastný názor, podložený faktami. Lebo ste nepríjmali bezhlavo pomýlené paradigmy tej doby. Preto, lebo by ste boli múdrejší ako ostatní, skrývajúci sa za bezbolestný názor väčšiny. Dnes sa nad tým už len pousmejeme, jednak preto, lebo človek si už len ťažko predstaví, že čosi také prizemné mohlo byť integrálnou súčasťou spoločnosti a dvojak preto, lebo to bolo proste dávno. Dnes sme inde, natíska sa na jazyk.
Keby ste pred troma storočiami boli peknou ženou a z nejakého dôvodu by ste sa znepáčili vrchnosti, napríklad preto, lebo by ste sa nechceli oddať niektorému z jej predstaviteľov, pravdepodobne by vás odsúdili z bosoráctva a na smrť. Len tak, bez dôkazov, stačilo sa vzoprieť a hájiť pravdu. Dnes sa nám tým už len pousmejeme. Súdy dnes fungujú niekedy lepšie, niekedy horšie, niekedy sa za ne a ich predstaviteľov vyslovene hanbíme, napriek tomu však už dnes ťažko niekoho odsúdia na smrť za to, ze preklial suseda a tomu zdochli tri sliepky a on sám dostal žalúdočné vredy. Smiešne, viem. Ale pokým sme sa dostali až sem, veľa ľudí umrelo.
Keby ste pred storočím pustili černocha sadnúť si v autobuse, všetci by na vás ukazovali prstom, pľuli vám do tváre, bočili od vás ako od bezdomovca na Račianskom mýte a nakoniec by vás možno aj zlynčovali. Len za to, že by ste niekoho pustili sadnúť si v autobuse alebo mu dali napiť sa zo svojej vody, určenej pre bielych. Dnes sa nám tým už len pousmejeme, človek si už len ťažko predstaví, že čosi také prizemné mohlo byť nespochybniteľnou súčasťou kultúry spoločnosti. A predsa bolo. A nie tak dávno.
Vo všetkých troch menovaných prípadoch by ste však patrili medzi tých najodvážnejších a neraz aj najmúdrejších ľudí danej doby, tých, ktorí sa dokázali vymaniť spod plášťa prospechárstva a alibizmu. Nebyť vás a vašich odvážnych činov, ktoré nás kúsok po kúsku posúvali k civilizovanej spoločnosti, odbúravali nevedomosť a konformitu spiatočníckeho myslenia, dnes by sme ako ľudstvo stále upaľovali poctivé, mučili vzdelaných a ponižovali farebných. Len preto, lebo boli iní, len preto, že lebo ste už vtedy chápali to, čo je dnes jasné a prirodzené všetkým.
Podľa možnosti, myslime na to vždy, šetrime nenávisťou, keď bude niekto “iný” a my ho budeme chcieť vykonštruovane “upáliť”. Možno je len v myslení ďalej. Tak ako mnohí pred ním.
