Denník N

Čo chcete, aby sa o tebe rozprávalo na tvojom pohrebe?

Pochmúrna téma, ktorej sa často bojíme a zakazujeme si o nej premýšľať.

 

Moji priatelia vedia, že scenár môjho pohrebu je jasný – ani jeden človek v čiernom oblečení, veselé farby, žiadna pohrebná kapela zložená z „trúbkarov“. Čapované pivo pre každého a rozprávanie veselých príbehov zo spoločných akcií. Niekto povie – opäť očakávaš niečo netradičné a hlavne budeš rád, ak tam niekto príde. Mal by si prestať fantazírovať. Veď si mladý chalan, prečo nad tým vôbec premýšľaš?

Každé ráno keď sa zobudím, sa snažím zamyslieť nad tým, čo ak je toto môj posledný deň? Čo ak mám už pred sebou posledných pár chvíľ? Hlavne to nie je negatívne premýšľanie o veci – myslím pozitívne – aktivizuje ma to napraviť chyby z predošlých dní, neriešiť veci, ktoré nie sú dôležité. Učí ma to užívať si celý deň od rána do večera úplne naplno. Mám chuť uzmieriť sa s ľuďmi, na ktorých som bol nahnevaný, ktorých som sklamal a nespravil nič pre zlepšenie našich vzťahov.

Ďalšou otázkou je: čo by asi vraveli ľudia pri tomto, pre niekoho morbídnom rituály. Vraveli by o tom, čo bolo super? Alebo by nik nevystúpil a odišiel by som na iný svet bez ďalších slov?

Našou najväčšou chybou v napredovaní za šťastím je pocit nesmrteľnosti – veď začnem zase zajtra, od prvého januára prestanem s tým a tým. Mám na to ešte čas. Ešte teraz posledný týždeň si doprajem to a to, potom sa polepším. Keď príde tá správna žena, zmením sa a budem poslušný chalanisko. A tak odkladáme sebazdokonaľovanie na čas neurčitý presne tak, ako si odkladáme budík každé ráno. Prvý budík o siedmej a z postele nakoniec idem až o desiatej (a tak stratím dôležité tri hodiny, ktoré som mohol využiť inak). Zobudím sa ako 50ročný chlap s nevydareným životom.

A tak nás povzbudzujem,  zamyslieť sa každé ráno nad našou smrteľnosťou – vyhecovať sa hneď ráno, premyslieť si, čo by som chcel, aby o mne niekto povedal pri mojej „rozlúčke“ a s vidinou tohto cieľa vstať z postele.  Nielen vstať ale ísť a makať na ceste za svojim najvyšším cieľom. Som si istý, že takto budeme mať z každého dňa, ktorý si užijeme naplno, lepší pocit. Dôležité je, že ho nebudeme mať len my, okolie ocení pozitívny prístup k využívaniu času. Povzbudzujem nás, všetkých – len toto je možnosť ako skvalitniť našu prácu, skvalitniť vzťahy a tak aj nás samotných.

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

Som obyčajný chalan z malého mesta, žijúci v hlavnom meste našej krajiny. Za posledný rok sa mi podarilo vyhecovať sa a snažím sa každým dňom skvalitňovať svoju osobnosť a odovzdávať svoje myšlienky. Momentálne som športovým manažérom, predchádzajúcim zamestnaním som bol vychovávateľ v ŠKD v Bratislave. Vyštudovaný sociálny pedagóg a vychovávateľ. Rád sa inšpirujem, no ešte radšej by som v budúcnosti inšpiroval a pomáha druhým k zlepšeniu kvality života.