Denník N

Kotlebovci milovníci prírody, alebo ako o zelených témach hovorí krajná pravica?

Krajne pravicové strany často hovoria o potrebe ochrany prírody a životného prostredia. Táto téma sa však aj kvôli symbolike môže ľahko stať nositeľom nacionalistických a xenofóbnych myšlienok. S výskumným tímom na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sme sa bližšie pozreli na to, ako environmentálne témy v parlamente komunikujú Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.

Témy spojené s prírodou sú už tradičnou, a zároveň neprekvapivou súčasťou krajne pravicovej agendy. Príroda totiž plní zásadnú symbolickú funkciu, a to najmä z pohľadu zdôrazňovania väzieb exkluzívnej, zväčša homogénnej skupiny, definovanej najčastejšie na základe národnostného princípu, na konkrétne územie. Teritoriálne väzby stelesňujú nielen jej suverenitu, ale symbolizujú aj silu, odhodlanie a ochranu. Zároveň však potreba ochrany prírody slúži na vymedzenie sa voči iným krajinám, národom či skupinám. Téma prírody, jej ochrany či zveľaďovania, teda môže byť nositeľom nielen nacionalistických, ale aj xenofóbnych myšlienok. Inými slovami, príroda je mnohokrát sprevádzaná výzvami na hrdosť, ale zároveň aj výzvou na ochranu pred inými (cudzími). Za všetko hovorí citát z niekdajšieho volebného programu Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) v roku 2016: “Pán Boh nám dal najkrajšiu krajinu na svete.

Príroda ako neoddeliteľná súčasť krajne pravicovej ideológie však otvára nové otázky v období, v ktorom sa environmentálne a ekologické témy dostávajú do centra verejnej debaty, a to nielen v médiách, ale i do centra pozornosti verejnosti. Doterajšie výskumy ukazujú, že pozícia krajne pravicových politických aktérov, strán či hnutí nie je úplne jednoznačná. Niektoré typicky krajne pravicové strany patria k silným popieračom klimatickej zmeny a zároveň odporcom akýchkoľvek globálnych iniciatív a politík vedúcich k znižovaniu emisií a boju proti globálnemu otepľovaniu. Iné, naopak, ešte viac zdôrazňujú potrebu ochrany prírody, a to práve kvôli vnímaniu prírody ako symbolu ochrany národa pred vonkajšími, ale aj vnútornými nepriateľmi. Tými môžu byť tak medzinárodné elity, ale aj menšinové skupiny žijúce na území daného štátu. No a niektoré strany v tejto problematike tápu a len ťažko hľadajú svoju jednoznačnú pozíciu.

Preto sme sa s výskumným tímom na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave v rámci projektu GreenRec, podporeného Agentúrou na podporu výskum a vývoja (grant č. APVV-20-0012), bližšie pozreli na to, ako ĽSNS – doteraz najvýraznejší a najúspešnejší politický predstaviteľ krajne pravicovej ideológie na Slovensku – komunikuje environmentálne témy v samotnom procese tvorby politík (čiže v parlamentnej debate). Vychádzali sme z predpokladu, že tieto témy slúžia v prvom rade ako snaha o vstup krajne pravicovej strany do mainstreamového diskurzu a zároveň na oportunistickú komunikáciu svojej ťažiskovej agendy. Podrobne sme analyzovali vystúpenia poslancov a poslankýň ĽSNS v parlamentnom období 2016-2020 a z celkového počtu 2265 parlamentných vystúpení sme identifikovali 180 samostatných výrokov, ktoré sa týkali environmentálnych tém. Medzi tieto témy sme zahrnuli diskusie o životnom prostredí, ekológii, klíme, ale taktiež energetickej transformácii, keďže dekarbonizácia tohto sektora je kľúčová z hľadiska environmentálnych cieľov. Pre tento prístup analýzy všetkých parlamentných vystúpení sme sa rozhodli preto, aby sme zachytili argumentáciu všetkých poslancov k daným témam počas celého volebného obdobia. Tento prístup sa ukázal ako presnejší (napríklad v porovnaní s výberom diskusií na základe kľúčových slov či návrhov zákonov), pretože poslanci sa venovali environmentálnym témam aj v debate o zákonoch z iných oblastí (zdravotníctva či sociálnych vecí). Dané výroky sme následne analyzovali a vyhodnocovali podľa toho, či obsahujú ideologické elementy charakteristické pre krajnú pravicu, použijúc klasifikáciu, dnes už klasika výskumu krajnej pravice, Casa Muddeho.

Analýza priniesla niekoľko zaujímavých záverov. Výrokov týkajúcich sa environmentálnych tém sme za štvorročné parlamentné obdobie identifikovali iba malý počet (spolu 180 výrokov v 65 parlamentných vystúpeniach z celkového počtu 2265 vystúpení), čo indikuje len minimálny záujem o tieto témy. Zároveň iba zhruba štvrtina identifikovaných výrokov sa venovala čisto environmentálnej tematike, teda neobsahovala žiadne ďalšie ideologické elementy. Pri zvyšných tvrdeniach týkajúcich sa ochrany prírody sa ĽSNS opierala o argumenty, ktoré sú úzko previazané s ďalšími kľúčovými aspektmi ich ideologického pozadia: pri ochrane lesov zdôrazňovala najmä nacionalizmus a anti-rómske postoje (napríklad prostredníctvom obviňovania príslušníkov menšín z krádeží v lesoch), pri energetike zas obviňovanie zahraničných spoločností z vykorisťovania národnej ekonomiky. Špecifická pozornosť strany bola pritom v danom období v súvislosti s environmentálnymi otázkami venovaná energetickým témam, a to opäť najmä v kontexte kritiky dopadu pôsobenia zahraničných spoločností či štátov na životné prostredie na národnej alebo lokálnej úrovni a nie samotnej problematike životného prostredia.

Zároveň je zaujímavé, že sme v danom štvorročnom období iba okrajovo identifikovali výroky ĽSNS týkajúce sa klimatickej zmeny či globálneho otepľovania. To naznačuje, že pozícia krajne pravicovej strany je v environmentálnych témach dvojaká – zatiaľ čo ochrana životného prostredia na lokálnej úrovni, tzn. v bezprostrednej blízkosti a najmä naviazaná na územie Slovenskej republiky je akcentovaná častejšie, globálne otázky súvisiace so životným prostredím v agende strany miesto nemajú. Ako naznačujú predchádzajúce výskumy v tejto problematike, ĽSNS sa v tomto neodlišuje od krajne pravicových strán v iných krajinách Európy.

Napriek metodologickým obmedzeniam spôsobených veľkosťou výskumnej vzorky (jedna politická strana) či počtu analyzovaných výrokov (obmedzenie sa na parlamentné vystúpenia) však môžeme konštatovať, že náš výskum poskytuje detailný pohľad na to, ako krajná pravica využíva aktuálne témy na pretláčanie kľúčových bodov svojej tradičnej politickej agendy. Schopnosť rozoznať a identifikovať takéto “prekrúcanie” aktuálnych tém je pritom kľúčové pre odhalenie a demaskovanie nových a aktualizovaných spôsobov, akými sa krajne pravicové strany usilujú o vstup do mainstreamového diskurzu a získanie podpory verejnosti.

Článok bol publikovaný v časopise Sociológia.

Teraz najčítanejšie

Matúš Mišík

Som docentom na Katedre politológie UK v Bratislave, venujem sa predovšetkým energetickej politike EÚ. https://www.researchgate.net/profile/Matus-Misik