Kam sa podeli intelektuáli?
Asi by bolo fér rovno na úvod napísať, že na túto otázku úplne nevieme odpovedať. Čo ale vieme povedať je, že počas socializmu došlo k značnému odlivu intelektuálov z Československa. Odlievali sa rôznymi spôsobmi. Niektorí sa rozhodli (ne)dobrovoľne opustiť túto krajinu a odísť do slobodnejších podmienok. Tí, čo ostali, boli často prenasledovaní a ako sme si nedávno pripomenuli, nemálo ľudí so sklonom k intelektualizmu zaplatilo aj tú najvyššiu daň.
Od Nežnej revolúcie uplynulo už 33 rokov a ťažko sa, vzhľadom na rôzne okolnosti hodnotí, či je intelektualizmus na Slovensku vnímaný ako hodnota, ktorú chceme systematicky kultivovať. Občas máme z internetových diskusií pocit, že ak sa u nás niečo kultivuje, je to práve anti-intelektualizmus. No náš nedávno publikovaný výskum uverejnený v časopise Personality and Individual Differences s naším pocitom nesúhlasí. Kým sa však k nemu dostaneme, priblížme si niekoľko predchádzajúcich zistení ohľadom (anti-)intelektualizmu.
Téma intelektualizmu, respektíve nárast anti-intelektualizmu bol pútavo a vcelku detailne rozpracovaný Richardom Hofstadterom, ktorý za svoje dielo získal Pulitzerovu cenu v 60-tych rokoch minulého storočia. Popísal v ňom tri typy anti-intelektualizmu, ktoré pozoroval na občanoch Spojených štátov amerických:
- religiózny anti-racionalizmus (religious anti-rationalism) spájajúci sa najmä s protestantmi a ich dogmatickým prístupom k viere,
- populistický anti-elitizmus (populist anti-elitism), typický napríklad pre socializmus, v ktorom intelektuáli zdanlivo tvorili elitárske spoločenstvo, proti ktorému bolo nutné bojovať
- a bezmyšlienkovitý/nereflexívny inštrumentalizmus (unreflective instrumentalism), ktorý reprezentuje ľudí, ktorí síce nadobudli finančné bohatstvo, ale získavanie vedomostí a zvedavosť pre nich nebola primárna záľuba, pokiaľ neprinášala ovocie, prevažne v podobe materiálnych ziskov.
Práve spomínaný tretí typ anti-intelektualizmu inšpiroval pár výskumníkov k vytvoreniu dvoch škál, ktoré umožnili aspoň čiastočne zmerať mieru (anti-)intelektualizmu v populácii. Vďaka nim vieme, že intelektualizmus sa spája s vyššou kreativitou, schopnosťou riešiť problémy, kritickým myslením či potrebou poznania. Súvisel tiež s prirodzenou zvedavosťou. Skrátka, keď si predstavíme intelektuála, je to väčšinou zvedavý človek, ktorého teší, keď môže rozmýšľať o rôznych veciach s tým, že emócie necháva bokom. V našom výskume sme si vybrali na otestovanie škálu vytvorenú Marquesom a kolektívom a pozorovali sme, že intelektualizmus pozitívne súvisí aj s analytickým myslením. Anti-intelektualizmus sa, na druhej strane, spája skôr s opakom.
V predchádzajúcich štúdiách tiež pozorovali, že ľudia, ktorí dosahujú vyššie skóre v anti-intelektualizme sú dogmatickejší, teda nie vždy ich zaujíma či to, v čo veria, je opreté o reálne poznanie. Takisto majú väčší príklon k autoritárstvu a sú menej otvorení novým skúsenostiam. Anti-intelektualizmus hral dokonca dôležitú rolu aj počas COVIDu. Autori rozsiahlej kanadskej štúdie pozorovali, že ľudia so sklonom k anti-intelektualizmu menej dodržiavali bezpečnostné a hygienické opatrenia, ktorých cieľom bolo spomaliť šírenie vírusu. Taktiež boli náchylnejší podliehať rôznym dezinformáciám ohľadom pandémie.
Ďalšie veľmi zaujímavé zistenie, ktoré sa preukázalo aj v našej štúdii bolo, že (anti-)intelektualizmus nesúvisí s inteligenciou. Teda nízke IQ neznamená, že si človek nemôže užiť trochu intelektuálneho cvičenia. A naopak, vysoká inteligencia nie je zárukou, že sa človek bude vyžívať v intelektuálnych aktivitách.
Posledné, pre našu spoločnosť vcelku prekvapivé zistenie bolo, že priemerná hodnota miery intelektualizmu pri reprezentatívnej vzorke z hľadiska veku a rodu bola na úrovni 2,9 z celkového 5-bodového skóre. To znamená, že naši participanti sa vo všeobecnosti považovali za viac intelektuálne než anti-intelektuálne nastavených. Nedá sa vylúčiť, že ide aj o istú formu sebaklamu, pretože participanti v našom výskume hodnotili samých seba. Ak ale naše zistenia odzrkadľujú realitu, potom si kladieme otázku: Kam sa podeli intelektuáli? Vo verejnom priestore ich veľmi nevidieť.
Miroslava Galasová & Jakub Šrol
