Denník N

Ako sme odvolávali Heg… pardon, Matov…. pardon, Kollárovu vládu

V sobotu, 29. februára 2020 sme si všetci mysleli, že nastal ten deň, kedy už konečne bude dobre. Po 12-ich rokoch vlád Roberta Fica a bohapustého rozkrádania, kedy korupcia doslova rozožierala našu spoločnosť, si ľudia zvolili vtedy protikorupčné hnutie na čele s Igorom Matovičom. Smer prišiel o Hlas a ďalšie mesiace bol na ceste do zabudnutia.

Igorovi Matovičovi som úprimne fandil, presviedčal som ho, že má na to, aby bol úspešný premiér a naše prvé povolebné stretnutie končilo objatím.

Po ani nie roku vládnutia narobil Igor Matovič toľko problémov, vyvolal toľko konfliktov, že musel odstúpiť. Dotlačili ho k tomu jeho vlastní ministri Budaj a Naď.

Osobne som dúfal, že s Igorom Matovičom vo funkcii ministra financií dovládneme a snažil som sa náš vzťah urovnať.

Lenže prišiel takzvaný rodinný balíček a to bagrom. Materiál sme dostali v utorok večer a v stredu sme o ňom na vláde rokovali. Následne išiel do NR SR v skrátenom konaní a keď ho prezidentka z oprávnených dôvodov vetovala, bolo toto veto prelomené s hlasmi fašistov.

Nikto sa vtedy neozval. Mlčal premiér Heger, ministri Budaj a Naď, všetci strčili hlavu do piesku a na vláde poslušne zdvihli ruku.

Pritom sme ponúkali dohodu.

Pochopili sme, že už nebudeme vedieť zabrániť najhorším veciam, avšak budeme za ne spoluzodpovední.

Eduard Heger, ktorý získal našu dôveru aj podporu, nás sklamal svojim nekonaním v lete tohto roku, keď sme ako najstabilnejší člen vtedajšej koalície vypovedali koaličnú zmluvu. Nezasiahol a nechal dospieť krajinu do situácie, kedy čelí jeho vláda vyslovovaniu nedôvery v NR SR. Aj od septembra doteraz mal čas konať. Neurobil tak a opäť nechal ľudí vystavených enormnému tlaku a vydieraniu.

Dovoľte mi uviesť hlavné dôvody, pre ktoré vláda Hegera stratila našu dôveru:

  1. Vláda akože Eduarda Hegera, v skutočnosti Matoviča s Kollárom, nie je schopná usporiadaného vládnutia a chaos, ktorý je posledné mesiace v parlamente, to len podčiarkuje.
  2. Koalícia a vláda nevedia zorganizovať samých seba. Neefektívne rokovania, legendárne dvojhodinové tlačovky so zmätočnými závermi vedú k chaosu nielen v parlamente, ale aj v legislatíve.
  3. Je to nemohúcosť Oľano odfiltrovať zlé a veľmi zlé nápady Igora Matoviča. Predtým na koaličnej rade a na vláde a teraz tu v NR SR sa zlé návrhy pre ľudí snažíme filtrovať, no fašisti zabezpečia, že prejde ľubovoľná hlúposť. Napríklad zdaňovanie dôchodkov pri jednorazovom výbere.
  4. Neschopnosť prijímať veci včas a riadnym legislatívnym procesom. Charakteristická črta lídrov súčasnej koalície Matoviča, Kollára, ale aj Hegera, je veci nechať vyhniť, opakovane odsunúť a potom, na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom ich prijať. Presne takto sa nemá a nesmie vládnuť.
  5. Absolútny dešpekt pred pravidlami. Desiatky rokov zaužívané a zmysluplné pravidlá, ako zákon, ktorý sa volá rokovací poriadok, sú pravidelne porušované, MPK sú obchádzané, materiály pod pazuchou nosené na vládu a masívne nadužívanie skrátených legislatívnych konaní. Toto sa deje aj preto, že dvaja lídri koalície, Matovič a Kollár, nemajú riadne vzdelanie. Obidvaja sa prebíjali životom, každý svojim spôsobom, no chýba im kultúra vzdelania a rešpekt pred pravidlami.

Zákony, ktoré majú pomáhať ľuďom, sa prijímajú ako kdesi v Bangladéši.

  1. Počet skrátených konaní, ktoré sme za vlády Smeru spoločne kritizovali, je dnes štyri krát vyšší a výsledok je rýchlokvasená a mizerná legislatíva, ktorú je potrebné tu v NR SR opakovane opravovať.
  2. Neschopnosť kompromisu a neschopnosť hľadať najlepšie riešenia. Viď aktuálna kríza s lekármi, ktorá nakoniec stála stovky miliónov eur navyše.
  3. Zneužívanie funkcie ministra financií na osobné vojny a pomsty.

Je to len tri mesiace dozadu, čo sme z vlády odišli a chceli byť konštruktívnou opozíciou, no za tieto tri mesiace sa krajina utápa v chaose, konkrétne:

  1. Rozpočet prišiel do parlamentu na poslednú chvíľu, má rekordný deficit, minister financií chce rekordný bianco šek na svoje nápady z večera do rána, takmer tisíc úradníkov navyše a k tomu všetkému, rozpočet je bez výdavkových limitov. K ním sme sa zaviazali zákonom na jar tohto roku, prisľúbili sme komisii, že budú v rozpočte a zase raz dôjde k porušeniu pravidiel a namiesto toho, aby boli výdavkové limity riadne doplnené, ide vláda akýmsi pokútnym spôsobom dobehnúť komisiu. Aj keby sa jej to podarilo, tak stále platí, že vláda porušuje platný zákon.
  2. Mestá a obce prišli o stovky miliónov eur. Potom ako sa ukázalo, že voľnočasové poukazy z dielne Igora Matoviča sú nerealizovateľné, bol z večera do rána navýšený daňový bonus na deti, na čo by mestá a obce ešte viac doplatili. Nie je pravdou, že došlo k dohode so samosprávou. Len čiastková kompenzácia nevykryje deficit v rozpočtoch obcí a miest. Naďalej bude mestám a obciam chýbať približne pol miliardy eur.
  3. Migrantská kríza na českej hranici je čistým manažérskym zlyhaním. Namiesto toho, aby minister vnútra riešil problémy starostov pohraničných obcí, vypisuje vulgárne SMS-ky.
  4. Už spomenutá daň z dôchodkov pri jednorazovom výbere. Takáto vážna vec prešla ako pozmeňovací návrh poslanca Kremského a za pomoci poslancov ĽSNS.
  5. Dráma s lekárskymi odbormi. Minister financií najprv rok zámerne ignoroval požiadavky lekárskych odborov. Dokonca ani potom, keď už boli podané výpovede, si premiér nenašiel vyše mesiaca čas na stretnutie s nimi. To dostalo celú vládu do nevýhodnej a vydierateľnej pozície, čo lekárske odbory využili. Výsledok je kapitulácia vlády, ktorá daňovníkov bude stáť stovky miliónov eur navyše. Na záver spraví minister financií z drámy doslova komédiu, keď príde do parlamentu a tu pár dní pred účinnosťou výpovedí rozpráva, že máme hlasovať proti dohode.

Chaos, neschopnosť a hanba sú slová, ktoré najlepšie vystihujú vládnutie Igora Matoviča za pomoci bájkara Borisa Kollára a formálneho a bezmocne sa prizerajúceho premiéra Eduarda Hegera.

Občania sú frustrovaní, vláda, ktorá tu mala byť pre nich, sa zaoberá najmä sama sebou a zo Slovákov si urobili publikum. Myslia, si, že toto publikum je bezmocné, ale nie je, ľudia ich poženú kade ľahšie, tak ako pohnali svojho času Fica.

Dôvodom vyslovenia nedôvery vláde SR je chaos, neschopnosť a klamanie ľudí, ktorí jej dali dôveru vo voľbách v roku 2020.

Celá existencia protikorupčného hnutia OĽaNO bola postavená na boji proti korupcii a proti tým, ktorí za korupciu nevídaného rozsahu sú zodpovední. Presne v tomto duchu bolo video pred Počiatkovou vilou v južnom Francúzsku, ktoré výrazne pomohlo vtedy ešte protikorupčnému hnutiu OĽaNO vyhrať voľby.

Čo z toho ostalo? Ani po takmer troch rokoch nie je zrušený, dokonca ani len obmedzený paragraf 363. Hnutie OĽaNO úslužne akceptuje Kollárove veto na paragraf 363, zatiaľ čo Kollár ignoruje Matovičove veto na zmenu ústavy.

Celá Sme rodina a dve poslankyne z kandidátky OĽaNO zabránili, aby sa Robert Fico musel postaviť pred sudcu, ktorý by rozhodol o jeho vyšetrovacej väzbe. To, že nikto od koaličného partnera Sme rodina nehlasoval za vydanie Fica sudcovi, zobralo OĽaNO ticho na vedomie. Nepočul som náznak kritiky.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka opakovane zastavil vyšetrovania ľudí podozrivých z korupcie a aby nemal pocit, že niečo robí zle, tak včera viacerí poslanci OĽaNO neodmietli jeho správu, ale ju poslušne vzali na vedomie, spolu so Sme rodina a ďalšími.

Od Sme rodina už nikto nečaká, že bude bojovať proti korupcii, no OĽaNO čoraz viac dokazuje, že boj proti korupcii je minulosť, lebo nechcú naštvať svojho koaličného partnera. A ten zase hlasuje na oplátku za každú Matovičovu „atomofku“. Pripomínam, že kľúčové reformy, ktoré sú podkladom pre Plán obnovy a odolnosti boli schválené s poslancami SaS bez Sme rodina.

Ako som úvodom povedal, pred takmer tromi rokmi sa Smer rozpadol a bol na ceste do zabudnutia. K životu ho prebral Igor Matovič.

Dnes je najväčším podporovateľom Roberta Fica sám Igor Matovič.

Nejde to takto ďalej. Ak my nič nespravíme, Robert Fico vyhrá voľby a budeme tam kde pred rokmi, ale budeme na tom ešte oveľa horšie. Preto sme donútení konať.

Počúvam, že nám ide o percentá, v minulosti, keď sme mali preferencie vyššie, som zas počúval, že sa hrajuškám s percentíčkami.

Pravda je však taká, že nám ide o krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Je našou povinnosťou a zodpovednosťou ako parlamentnej strany podniknúť všetko, aby sme tento marazmus zastavili.

Ak bude vláde vyslovená nedôvera, sú v zásade tri možnosti: Nová 76-ka, úradnícka vláda a predčasné voľby.

Alternatíva 1, nová 76-ka, má hneď niekoľko verzií.

  1. Prezidentkou môže byť poverená terajšia vláda v terajšom zložení, no bude v demisii, čo znamená, že dôležité rozhodnutia jej bude musieť odsúhlasiť prezidentka.
  2. Môže sa v parlamente nájsť nová 76-ka, ktorá získa dôveru. Tu Igor Matovič totiž hovorí, že vznikne vláda z tých, čo odmietli vydať Fica sudcovi, teda z fašistov všetkých druhov, jeho bývalých poslankýň, Smeru, Hlasu a Sme rodina. Matovič tak straší svojim vlastným koaličným partnerom.
  3. Terajšia vláda Hegera môže prejsť rekonštrukciou a získať dôveru a viem si predstaviť, že ak dôjde k dohode, hlasovali by za takúto vládu aj poslanci SaS. Tu chcem povedať, že zásadne odmietame návrat do vlády.

Alternatíva 2 je úradnícka vláda, z ktorej robí časť koalície veľkého strašiaka, no je to prijateľné riešenie. Hovorme jej vláda odborníkov. Rozhodnutie je samozrejme na prezidentke.

Každá z týchto štyroch možnosti je lepšia ako to, čo tu máme dnes a opakujem, že ak teraz neurobíme nič, o menej než 15 mesiacov Fico vyhrá voľby.

Alternatíva 3 sú predčasné voľby, ktoré by boli možno v septembri budúceho roku, teda menej ako 5 mesiacov pred riadnymi voľbami a to už veľký zmysel nedáva.

Čiže, ako vidíte, možností je dosť a tá, ktorá je tu teraz, je jednoznačne najhoršia.

Pokračovanie tejto vlády v tomto zložení a s takýmto spôsobom vládnutia zničí aj zvyšky nádeje, ktorú aj naši voliči mali 29. februára, keď skončilo 12 ročné obdobie Smeru. Preto musíme niečo zmeniť a preto budú poslanci za SaS jednotne hlasovať za vyslovenie nedôvery tejto vláde.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.