Denník N

Keď bol, či je, či bude, človek človeku vlkom

Nevediac, ako naformulovať tie pocity a neurčitý dojem z toho, čo sme dnes cestou zažili, som si spomenul na známy príklad filozofa s menom Thomas Hobbes ktorým zdôvodňoval potrebu riadenej spoločnosti. A čím sa riadi spoločnosť, ak nechce, aby vyhral najsilnejší, najdivší, najsurovejší, či ten, s najvyšším finančným kontom, s ktorým získava moc nad vôľou ľudí – poslušnosť).

Dnes v Galante na železničnej stanici sme sa už pred vstupom do vestibulu pripravili na známy a nepríjemný zápach. „Stuchnutá stuchlina…Spuchnutá spuchlina…“… ako spieva i známa skupina …

No ale, ak sa človek zahľadel na skupinku rozvalených „pobudov“ s fľaškami na zemi, s hlukom a krikom, nejak ho ten pohľad znova lákal pozrieť sa tým smerom zas a znova…

A zrazu vidí, vyrovnávanie si účtov, budovanie si lepšieho miesta v hierarchii subkultúry a jedna „päsťovka“ jednému a neskôr druhá ďalšiemu. pán v bielom klobúku (nie ako v štruktúre filmového žánru western, že ten v bielom je dobrý…).

Tak hovorím pani, ktorá tam pracuje, pri kúpe cestovného lístka, že sa tam bijú.

Ona mi vraví, že čo má robiť, kompetentní to vedia a nič sa s tým nerobí.

A tak, parabola, prenesiem to na celok spoločnosti.

Otázka, či sú kompetentní naozaj kompetentní?

Aký príklad nám dáva skupinka ľudí na „čele“ štátu, ktorá nie je elita, ktorá zlyhala a nedáva ostatným nádej?

A mám ten dojem, že toto je ten dôsledok.

Ľudia akoby prestali mať nádej.

Prestala fungovať, žiť, viera v budúcnosť.

I hodnota tých používaných peňazí sa stráca.

Chudoba ducha sa prejavila do chudoby tela.

Spomenul som si ,že jeden z prvých blogov, ktorý som pred rokmi písal, bol o chudobe ducha…

Ja samozrejme chápem, že je zima a je potreba byť i tolerantný k tým, ktorí to majú ťažké. Ale prečo ľudia, ktorí sú tiež v tom verejnom priestore, anonymní, majú všetko trpieť a naozaj byť anonymní k tomu, čo je jednoducho zlo, zločin?

Ak si predstavíme napríklad stmelenú spoločnosť v ťažkých chvíľach.

Napríklad, že sa bombarduje a matky s deťmi, seniori či „pobudovia“…všetci…svorne…budú v nejakom kryte pod zemou, či v metre…j

Tak je nemysliteľné, že tam v tom prostedí, kde má byť etika, súdržnosť…že vyhrá zákon silnejšieho…že nejaký pobudo v bielom stetsone bude odstrkovať napríklad matku s dieťaťom od kachiel čo od jedla,  či kričať na starca…že mu bude brať to, čo ten chudák ešte má…že sa ich nik nezastane…ako v nejakom koncentráku, akoby sme žili…ako to popisuje už V. E. Frankl. ako dodáva, tak, bez ľudskosti, bez zmyslu, hodnoty, viery v života a seba, sa nedá prežiť… (Hľadanie zmyslu života – kniha, vhodný darček na Vianoce pod stromček, môj tip…)

Príklad Thomasa Hobbesa- človek človeku vlkom, že prestane byť ľudskosť, etika, …

A že zákony si prestaneme všímať  (hlúpo,, nezodpovedne a tragicky) . Ten  prostriedok, ktorý reguluje spory, nedostatok niečoho, neistoty, ohrozenie…

Ak máme na čele vládu (výkonnú moc) a zákonodarnú moc (ktorá nekontroluje tú výkonnú moc, ktorá popiera princíp právneho štátu, známy už u detí v ZŠ, ale z rôznych záujmov tú moc poslušne nasleduje, hoc s dobrým úmyslom, s ideológiou…ak máme moc, ktorá je nemohúca, ktorá nesleduje ciele, či to, kde sa v ich plnení nachádzame, nekoriguje „cestu“, spôsob, nediskutuje, nepočúva ľud, tak ten ľud je v takom „marazme“, aký sme dnes videli, zažili…

2udia uzavretí sami do seba, izolovaní, …jednoducho potrebujú znova nádej. Niekto, kto netára, kto dokáže prebudiť „ducha“, kto ukáže na obzore nejakú cestu, smer, ktorým sa dá ísť a spôsob, ktorý bude uveriteľný, že bude fungovať. Podľa mňa prax ukázala, že strany s voliteľnosťou cca 4- 6% sú problém pre spoločnosť. Veľa takých strán nedáva výslednú potrebnú silu, ktorá spoločnosť potrebuje. A ako vieme z ďalekej Číny z myšlienky „zlatého stredu“, Konfucius,…je dobré osloviť tú hlavnú silu, jazykom, ktorým rozumejú, s cieľmi, a hodnotami, ktoré reálne potrebujú mať naplnené.   Väčšina spoločnosti, ten tmel normálnosti, nesmie byť už viacej „pritláčaná“, „preorientovávaná“ na nové lákavé a dobre znejúce hodnoty, je dobré musieť ich oslovovaní, v ponuke zastupovania pri výkone moci, hlavne na známy CHLIEB a jednoducho dodržiavať pravidlá „HRY“.

Jednoznačne je DOBRĚ V TOMTO STAVE „KLINICKEJ SMRTI“, LETARGIE, ..užiť včas liek – – PREDČASNÉ VOĹBY. Nech vyhrá ten s dôverou, kompetentný…a skúsme už hľadať – prosím- nie povrch, ale podstatu…nenechajme sa zas opiť virtuálnou show, médiami, príbehmi …či rožkom…

Myslím si, že myslieť na základ je dobrá stratégia. A základ je spravodlivosť.

A nie pre potrestanie tých „hore“, mocných, média a podobne…ale normálne, tam kde každý z nás je, kde si robí to, čo má a to, za čo má normálne dostať zaplatené, nech to dôstojne  sa tak i stane. Nech dostane svoje podľa miery, v mene, ktorej dôveruje a za ktorú sa mu oplatí i plánovať budúcnosť. Aby mal hodnotu, dôstojnosť i tak, že si je ochotný a schopný presadiť si svoje práva. Rezignovať na zákonnosť v stave, keď je toľko popísaného papiera rôznymi zákonmi, je absurdné a hlúpe. Verejná mienka by mala dotlačiť tých „hore“, k tomu, aby boli zodpovední, aby s „hore“ na svoje miesta, dostali správni ľudia, kompetentní…Veď to je logické. Tak to popisoval i ten Thomas Hobbes…Homo homini lupus… Leviatan (1651)…vývoj násilia a jeho riešenie…je mrzkosť sadať si bez práce k plnému stolu, ako písal i P.O.Hviezdoslav…na obrázku kus básne (Mladé letá) či ako píše Kazateľ, ráno oslavovať, hostiť sa…(parafráza)..

Teraz najčítanejšie